Predseda spolku, spisovateľ Ivan Jackanin z Prešova, v úvode podujatia uviedol, že „v poslednom čase rastie záujem o čítanie kníh v printovom vydaní alebo počúvanie audiokníh“. Nešpecifikoval však, ako sa to prejavuje vo vzťahu k produkcii členov spolku. „Nie je nás veľa, ani nie dvadsať. Okrem toho sme zväčša starší ľudia a nie všetci z nás sú schopní prispieť k aktivite spolku,“ konštatoval. „Môžeme tvoriť len vtedy, keď je priaznivá situácia, a to nielen spoločensko-politická, ale aj finančná. My od Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na rok dostávame dotácie na jednu – dve knihy. A aj nie na náklady v celom rozsahu, ako si to vyžadujú potreby polygrafie,“ podčiarkol. Zvýraznil fakt, že za posledné roky vyšlo knižne viacero prekladov zo slovenskej literatúry. Jednak to ukazuje, že ukrajinská literatúra na Slovensku žije, a jednak ide o aktívny príspevok k rozvoju slovensko-ukrajinských literárnych vzťahov. On sám je autorom väčšiny prekladov zo slovenčiny, ale aj naopak – jeho diela sú prekladané do slovenčiny. Aj preto si dovolil tvrdiť: „My ešte nie sme na kolenách.“Po ukrajinsky vyšli v minulých rokoch diela Františka Švantnera, Leopolda Laholu, Mareka Vadasa, Ľuboša Juríka, Jozefa Leikerta. Naopak, po slovensky vyšli výbery z tvorby ukrajinských klasikov Tarasa Ševčenka, Hryhorija Skovorodu, Mychajla Semenka, ale i miestnych autorov, napr. Jozefa Zbihleja, Nadi...