Ako dobre poznáme vlastného otca? Ester Geislerová hľadá odpoveď vo filme Dve deci tušu
7. novembra 2026
Ester Geislerová sa v dokumente Dve deci tušu vracia k životu svojho otca, japanológa a kaligrafa Petra Geislera. Zaujíma ju človek, ktorého rodinná pamäť nedokáže obsiahnuť jedinou spomienkou. Česko-slovenský film je od 5. novembra v slovenskej kinodistribúcii.
Na rodinnej fotografii môže byť otec, ktorého dieťa dôverne pozná. V liste, preklade alebo spomienke niekdajšieho kolegu sa však objaví človek s inými starosťami, vzťahmi a ambíciami. Práve medzi týmito pohľadmi sa otvára priestor pre dokument Ester Geislerovej. Režisérka sa pokúša porozumieť predčasne zosnulému otcovi aj prostredníctvom toho, čo o ňom v detstve nemohla vedieť.
Petr Geisler sa venoval japonskému jazyku a kultúre, kaligrafii aj novinárskej práci. Jeho dcéra sa vydáva po stopách tvorby i osobného života. Podľa producentských podkladov ju zaujímajú tiež jeho pochybenia a rozpory, ktoré vedľa umeleckých a profesijných úspechov patria do portrétu rovnako.
Rodinná spomienka má viac verzií
Film pracuje s materiálmi, ktoré sa líšia svojím pôvodom aj účelom. Kaligrafia uchováva výtvarné gesto, preklad prácu s jazykom, osobný list zasa oslovuje konkrétneho človeka v konkrétnej situácii. Rodinné fotografie a archívne dokumenty dopĺňajú spomienky blízkych, priateľov, študentov a kolegov. Takáto skladba podkladov je pre diváka dôležitým vodidlom. Jedna životná úloha nemusí vysvetliť ostatné. Človeka, ktorého si niekto pamätá ako učiteľa alebo spolupracovníka, môžu jeho deti poznať z celkom iných situácií. Dokumentárne pátranie preto môže rozšíriť rodinnú pamäť o skúsenosti ľudí, ktorí stáli mimo domácnosti.
Ester Geislerová pritom vstupuje do projektu s osobným vzťahom k portrétovanému. Zaujímavá je už samotná otázka, ktorú tento vzťah prináša: čo sa s našou predstavou rodiča stane, keď začneme hľadať aj mimo toho, čo si sami pamätáme?
Japonsko ako súčasť životného príbehu
Dôležitým prostredím filmu je popri normalizačnom Československu aj Tokio osemdesiatych rokov. Producenti túto líniu spájajú s Geislerovým vnútorným svetom a túžbou po slobode. Jeho záujem o Japonsko pritom vychádzal z práce s jazykom a umením. Pre slovenského diváka je užitočné zastaviť sa pri označení japanológ. Pomenúva odborné zaoberanie sa Japonskom, jeho jazykom a kultúrou. Kaligrafia zasa obracia pozornosť k výtvarnej podobe písma. V Geislerovom portréte sa tak stretávajú dva spôsoby práce so znakom: jeho význam aj spôsob, akým vzniká na ploche.
Z tohto pohľadu môžu byť zaujímavým východiskom aj samotné predmety, ktoré po človeku zostanú. List alebo kresba sa dajú znovu prezerať, no otázky ich adresátovi či autorovi už nemusia dostať odpoveď. Práca s archívom preto otvára aj tému hraníc poznania: koľko sa dá zo zachovaných stôp zistiť a čo zostane odkázané na pamäť druhých.
Ester za kamerou, Aňa medzi producentmi
Režisérkou a autorkou námetu je Ester Geislerová. Medzi producentmi sú jej sestra Aňa Geislerová a Ondřej Trojan. Film vznikol v česko-slovenskej spolupráci, na ktorej sa ako koproducent podieľala spoločnosť PubRes. Kameru mal na starosti Tomáš Sysel, strih Vladimír Barák a hudbu Roman Holý. Rodinné prepojenie projektu tak sprevádza práca ďalších tvorcov, ktorí sa podieľajú na výslednej filmovej podobe osobného materiálu.
Dve deci tušu môže osloviť záujemcov o biografické dokumenty, výtvarné umenie aj česko-japonské kultúrne vzťahy. Vstup do príbehu však nevyžaduje predchádzajúcu znalosť Petra Geislera. Zrozumiteľným východiskom je skúsenosť, že rodiča poznáme najmä v jeho vzťahu k nám. O jeho živote pred naším narodením či mimo rodiny môžeme mať iba útržkovitú predstavu.
Už v slovenských kinách
Dokument má 83 minút a na Slovensko ho distribuuje Asociácia slovenských filmových klubov. Do bežnej kinodistribúcie vstúpil 5. novembra 2026. Konkrétne časy projekcií a vstupenky treba hľadať v programoch jednotlivých kín.
Ak
Profil
Asociácia slovenských filmových klubov
Slovenský distribútor artovej kinematografie
Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) je občianske združenie. Je najväčším distribútorom artovej kinematografie, titulov zlatého fondu svetovej kinematografie, súčasnej slovenskej a českej hranej, dokumentárnej a...
Za návštevou môže byť záujem o umelca aj celkom osobná zvedavosť. Ktorého človeka by sme našli, keby sme vedľa vlastných spomienok na otca položili listy, jeho prácu a rozprávanie ľudí, ktorých sme nikdy nestretli?
Článok vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov.
Zdroj foto: archív ASFK
Autor článku: Peter Kürty
| Galeria obrázkov k článku (15)
Kliknutím na obrázok sa otvorí galéria v plnej veľkosti.
otec
asociacia slovenskych filmovych klubov
ana geislerova
pubres
dokumentarny film
ester geislerova
dve deci tuse
petr geisler
ondrej trojan
tomas sysel
vladimir barak
roman holy
japanologia
kaligrafia
japonsko