Odsúdiť cudzí skutok býva jednoduchšie, keď o ňom vieme málo. S ďalšími okolnosťami sa môže meniť náš pohľad na človeka, jeho možnosti aj zodpovednosť. Práve toto napätie ponúka ako východisko inscenácia 10: desať ľudí žije v spoločnom prostredí, no každý doň vstupuje s vlastnou minulosťou.

Podľa divadelnej anotácie sa ich osudy odkrývajú postupne. Jednotlivé príbehy sa spájajú do širšieho obrazu, v ktorom konanie jednej postavy zasahuje ďalšie. Pre diváka je to pozvanie sledovať súvislosti a priebežne preverovať vlastný úsudok.

Sídlisko Nádej a ľudia, ktorí potrebujú odpustenie

Spoločným priestorom postáv je sídlisko s názvom Nádej. Takéto prostredie poskytuje zrozumiteľný rámec: ľudia môžu bývať blízko seba, pravidelne sa stretávať a pritom o sebe vedieť veľmi málo. Susedstvo ešte nemusí znamenať porozumenie. V hre sa príbehy desiatich obyvateľov navzájom dotýkajú. Pre diváka môže byť zaujímavé sledovať práve okamihy, keď sa zdanlivo samostatná skúsenosť ukáže ako súčasť cudzieho života. Nová informácia dokáže zmeniť význam toho, čo sme už počuli.

Takto postavený námet zároveň otvára rozdiel medzi vysvetlením a ospravedlnením. Rozumieť dôvodu, pre ktorý niekto konal, ešte neznamená zbaviť ho zodpovednosti. Rovnako však nemusí byť spravodlivé rozhodnúť o celom človeku podľa jedinej udalosti. Medzi týmito možnosťami vzniká priestor pre otázku, komu sme ochotní odpustiť.

Pravidlá, na ktorých sa nemusíme zhodnúť

Oficiálna anotácia inscenácie vychádza z morálnych príkazov a skúša ich preniesť do osobných situácií. Pýta sa na vernosť vo vzťahu aj na povinnosť starať sa o rodiča, ktorý svojmu dieťaťu ubližoval. Zdanlivo jednoznačné pravidlo sa tak stretáva so skúsenosťou konkrétneho človeka. Práve takýto vstup môže osloviť publikum, ktoré má rado divadlo s témou na následný rozhovor. Čo od druhých požadujeme a čo by sme dokázali splniť sami? Mení sa náš názor, keď poznáme celý príbeh? A kto vlastne môže odpustiť krivdu — človek, ktorému sa stala, alebo aj niekto zvonka?

Divadlo predstavuje Székelyho text ako tragikomický príbeh s čiernym humorom. Tento prísľub pomenúva tón, v akom tvorcovia k látke pristupujú. Námet pritom naznačuje situácie, v ktorých sa môže každodenná snaha obhájiť vlastné rozhodnutie dostať do rozporu s tým, čo človek očakáva od ostatných.

Stretnutie slovenských a maďarských hercov

Autorom hry je maďarský dramatik z Rumunska Csaba Székely. Bratislavskú inscenáciu režíroval Bence Hégli a dramaturgicky ju pripravila Kati Csikmák. Na slovenskom preklade spolupracovali Kati Csikmák, Bence Hégli a Julianna Kmeť Gaál.

Na javisku sa stretáva desaťčlenné obsadenie: Rebeka Poláková, Kamil Mikulčík, Éva Bandor, István Ficza, Dávid Uzsák, Eszter Katona, Kristóf Melecsky, Adam Madeja, Katarína Novotková a Veronika Kiniková. Scénu navrhla Zuzana Čupajová a kostýmy Katarína Hollá.

Pre diváka je podstatný aj jazyk uvedenia. Predstavenie sa hrá po slovensky s maďarskými titulkami. Hoci ho uvádza inštitúcia s názvom Tanečné divadlo Ifjú Szivek, pozvánka smeruje na inscenáciu dramatického textu s hereckým obsadením.

Novembrové reprízy a decembrový termín

Inscenácia mala premiéru 13. júna 2026. Najbližšie ju možno vidieť v nedeľu 8. novembra a v pondelok 9. novembra, oba večery o 19.00 na Mostovej 8 v Bratislave. V predaji je aj predstavenie 7. decembra o 19.00. Na návštevu si treba vyhradiť približne tri hodiny vrátane prestávky. Predstavenie nie je vhodné pre divákov mladších ako 15 rokov. Organizátor upozorňuje na streľbu, výrazné svetelné efekty a expresívny jazyk. Základné vstupné je 30 eur, zľavnené 20 eur; podmienky a dostupné miesta uvádza Ticketportal.

Hra 10 môže zaujať divákov, ktorí vyhľadávajú prepojené osudy viacerých postáv a otázky bez pohodlnej odpovede. Do hľadiska sa dá vstúpiť s vlastnou predstavou o vine. Zaujímavé bude sledovať, pri príbehu ktorého zo susedov ju budeme potrebovať prehodnotiť.

Zdroj foto: archív divadla Ifjú Szivek Táncszínház