Na vernisáž výstav v oboch priestoroch 7. októbra prišli traja umelci z Maďarska – Géza Halász (nar. 1947), László Fenekovács (nar. 1950) a Mihály Kós.Ako sa vyjadrili, potešilo ich, že súčasťou vernisáže boli stretnutia a besedy s návštevníkmi. Zvlášť tá so stredoškolákmi bola podnetná, aj keď nový školský rok trvá ešte len pár týždňov. Keďže hostia videli výtvarné práce študentov na stenách v triedach a na chodbe, bolo pre nich ľahšie rozprávať sa na tému karikatúr, dávalo to zmysel. Mali sparingpartnerov v podstatne mladšom vydaní a s podstatne menšími skúsenosťami z toho, čo to je byť karikaturistom.„Karikatúra má svoju dlhú históriu. A pri tej politickej je určite dôležitá aj ako nástroj zosmiešňovania hlavne diktátorov,“ povedal M. Kós. Podľa neho – a to nielen v Maďarsku – vnímajú karikatúru tiež ako provokáciu.Paleta karikatúrnych štýlov a tematického zamerania je na „dvojvýstave“ pestrá. L. Fenekovács k tomu dodal, že to „len“ dokladuje, aká živá je oblasť kresleného humoru.G. Halász, ktorý ako jediný z nich už skôr vystavoval v Prešove a má, resp. mal medzi slovenskými karikaturistami pár dobrých známych, upriamil pozornosť na využívanie umelej inteligencie vo výtvarných prejavoch kresleného humoru. Podčiarkol, že ona nemá nápady ako umelec.„My dávame nápady na papier, ona má len formu. Ja keď mám namaľovať portrét človeka, tak ho trochu musím poznať, jeho srdce, ona...