O tom, akú pozíciu si M. Bosák vydobyl svedčí fakt, že v roku 1976 ho pri príležitosti dvestoročnice USA zaradili medzi 14 najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Ako zvýraznili rečníci počas slávnostného otvorenia, osud M. Bosáka je príbehom obyčajného človeka a príkladom splnenia „amerického sna“. Chlapec z biednej sedliackej rodiny vo veku 16 a pol roka vycestoval do Spojených štátov amerických. Ťažko sa prebíjal životom ako imigrant, ale budoval si pozíciu medzi prisťahovalcami, prejavoval sa ako neobyčajne talentovaný obchodník. Dopracoval sa až k tomu, že v roku 1897 založil banku Michael Bosak Private Bank a agentúru lodných spoločností. V roku 1902 sa stal členom predstavenstva First National Bank v Olyphante a o niekoľko rokov aj jej prezidentom. Dostal tak možnosť, aby sa 25. júna 1907 podpísal na desaťdolárovú bankovku (originál na obr. ako jeden z exponátov expozície, bude prezentovaná v pôvodnom trezore). Roku 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone, stala sa najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy v tomto sektore mu priniesli uznanie finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.

Úspechy pomohli M. Bosákovi aj k tomu, že 31. augusta 1920 založil Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave na Dunajskej ulici č. 9. Medzi jej 11 filiálkami po celom Slovensku (dvanásta v Prahe) bola aj v Prešove a pre tú dal postaviť novú budovu. Architekt Viliam Glasz (1882 – 1957) jej dal podobu v secesnom slohu. Ešte aj dnes je to jedna z najkrajších budov v meste, známa ako „Bosákova banka“. Je zaradená medzi historické pamiatky. Využívali ju doteraz banky, poisťovne, ale aj krajská knižnica. Pred tým – po „hluchom“ období – prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Tieto práce získali ocenenie za záchranu kultúrneho dedičstva European Union Prize for Cultural Heritage – Europa Nostra Awards 2002.

Budova (súpisné číslo Levočská ul. 1) je v súčasnosti v stopercentnom vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja (PSK), ktorý je aj zriaďovateľom Krajského múzea v Prešove. Práve jemu pripadla úloha, výsledok realizácie ktorej môžu teraz vidieť návštevníci od utorka do piatka v čase od 9.00 do 17.00 hod. Riaditeľ múzea Ľuboš Olejník (na obr.) pripomenul, že tak M. Bosák, ako aj budova majú svoj autentický príbeh. „Som rád, že otvárame túto výnimočnú expozíciu. Mám k tomu viacero dôvodov, ale hlavný je dokumentovať životnú cestu Michala Bosáka. Je príkladom toho, čo môže človek dosiahnuť vzdelaním, systematickou a usilovnou prácou. Vzácnej historickej budove dávame nový život, ktorý je spojený s kultúrou.“ PSK investoval do zriadenia a vybavenia novej pobočky múzea približne 10-tisíc eur. Súčasťou investície bolo okrem potrebného technického a materiálneho vybavenia priestorov aj ich zabezpečenie elektronickým a kamerovým systémom.

Pri tomto projekte múzeum našlo spriaznenú dušu v osobe Martina Javora, zakladateľa a riaditeľa (na obr., mimochodom, vysokoškolského učiteľa) múzea vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky Kasigarda. V expozícii je jednak celý rad exponátov ním požičaných, ktoré sa týkajú M. Bosáka, a jednak aj takých, čo majú súvis s vysťahovalectvom zo Slovenska. Potešilo ho, že sen, s ktorým chodieval okolo budovy, keď bol vysokoškolským študentom sa stal skutočnosťou. Priznal sa, že o osud M. Bosáka sa zaujíma 20 rokov. Dodal: „Bosákov príbeh ako sa z baníka vypracoval na rešpektovaného bankára je súčasťou oveľa väčšieho fenoménu, ktorým bolo vysťahovalectvo z východného Slovenska a prostredníctvom autentických predmetov ho chceme pripomínať aj ďalším generáciám.“

Na slávnosti bol prítomný Martin Bosák, v súčasnosti univerzitný profesor, ekonóm. Je cez svojho strýka vzdialeným príbuzný. O spropagovanie slávneho predka sa postaral spolu s Rudolfom Bosákom prostredníctvom aktivít Spoločnosti Michala Bosáka (založenej ešte v roku 1999), bol iniciátorom vydania viacerých kníh. Najkomplexnejším pohľadom na M. Bosáka bol edičný čin V súkolí času: Michal Bosák a jeho doba (2020), o zrod ktorého sa Martin Bosák postaral ako spolueditor. „Neviem odhadnúť všetky príčiny diania v našej širokej rodine. Ale poviem to na tomto príklade. Michal mohol nastúpiť na loď z Hamburgu do Ameriky, lebo patril medzi tých, ktorí vedeli čítať a písať a to sa naučil v škole v obci Radoma pri Okrúhlom,“ poznamenal. Hrdosť potomka vyvoláva aj pôsobenie Michala Bosáka v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku Na agitáciu za samostatnosť Slovenska. Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody o založení Československa z mája 1918. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana. V lete 1920 navštívil Slovensko a v rodnej obci dal postaviť školu s podmienkou, že v obci nebude krčma.

Je logické, že samotné priestory Bosákovej banky sú jednou z najvýznamnejších súčastí muzeálnej expozície. Návštevníci vstúpia do pôvodnej kancelárie so zachovaným dreveným obložením, ktorú múzeum zariadilo dobovým nábytkom z východného Slovenska a predmetmi, funkčné sú trezorové dvere (na obr.). Portrét Michala Bosáka je od Júliusa Töröka, olejová maľba na plátne vznikla v prvej polovici minulého storočia, pôvodné školské lavice z Okrúhleho, kde Bosák dal vybudovať školu. Sú tu autentické predmety z Bosákovho podnikania a bankovníctva za oceánom, napr. nádoby na víno a alkohol označené Bosak’s Wine, dobové reklamné materiály či dokumenty finančných inštitúcií, s ktorými bol spätý.

Vysťahovalectvo tvorí druhú obsahovú líniu expozície. Návštevníkom približuje odchod ľudí do Ameriky, ich spolkový život, budovanie komunít aj udržiavanie vzťahov s pôvodnou vlasťou. Vystavené sú lodné kufre, cestovné doklady, dobová tlač, kroniky, stuhy, členské preukazy a ďalšie autentické predmety.

Autor foto: Jozef Jurčišin