Nar. 17. september 1947 (78 rokov)
Úmrtie 22. august 2013
Divadelný režisér, herec
Jozef Bednárik patril k najvýraznejším osobnostiam slovenského divadla druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Pôsobil ako herec a režisér činoherných, operných, muzikálových, baletných aj bábkových inscenácií. Jeho tvorba sa vyznačovala výraznou obraznosťou, hudobnosťou, pohybovou štylizáciou a schopnosťou prepájať jednotlivé zložky scénického umenia do kompaktného divadelného tvaru.
Narodil sa 17. septembra 1947 v Zelenči v trnavskom okrese. Absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave a následne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
V rokoch 1971 až 1981 bol členom hereckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre. Vytvoril množstvo postáv, prevažne komediálneho a charakterového zamerania. Profesionálna herecká skúsenosť neskôr výrazne ovplyvnila jeho režijnú prácu, najmä spôsob vedenia interpretov, budovanie javiskových charakterov a dôraz na hereckú presnosť.
Jeho režijné začiatky boli úzko späté s rodným Zelenčom a s ochotníckym Divadlom Z. Súbor sa pod jeho umeleckým vedením zaradil medzi rešpektované slovenské amatérske divadlá. Už v tomto prostredí Bednárik rozvíjal postupy, ktoré sa neskôr stali charakteristickými pre jeho profesionálnu tvorbu: výraznú javiskovú štylizáciu, prácu s hudbou, pohybom, výtvarným obrazom a hereckým kolektívom.
Na profesionálnu režijnú dráhu sa naplno vydal začiatkom 80. rokov. V Divadle Andreja Bagara v Nitre vytvoril približne štyridsať inscenácií. K jeho významným réžiám patrili Dom Bernardy Alby, Titus Andronicus, Trójanky, Jarné prebudenie, Zojkin byt, Strašidlá, Meštiak šľachticom, Modrý vták a Smútok pristane Elektre.
Bednárik sa v Nitre výrazne orientoval aj na hudobno-dramatické divadlo. Vo svojich inscenáciách prepájal činoherné herectvo, spev, tanec a výtvarnú zložku. Na javisku Divadla Andreja Bagara uviedol napríklad muzikály a hudobné inscenácie Grék Zorba, Kabaret a Adam Šangala, označovaný ako prvý pôvodný slovenský muzikál.
Významným medzníkom v jeho tvorbe sa stal vstup do operného divadla. V roku 1989 pripravil v Opere Slovenského národného divadla Gounodovu operu Faust a Margaréta. Inscenácia bola odbornou verejnosťou hodnotená ako medzník v novodobej histórii Opery SND. Na festivale v Edinburghu získala cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu.
Na úspech Fausta a Margaréty nadviazal ďalšími opernými réžiami. V Slovenskom národnom divadle inscenoval diela Hoffmannove poviedky, Don Quijote, Popoluška, Don Carlos, Dcéra pluku, Don Giovanni, Carmen a Turandot. Jeho operné inscenácie sa vyznačovali výrazným dramatickým výkladom, vizuálnou obraznosťou a snahou viesť spevákov k aktívnemu hereckému a pohybovému prejavu.
Spolupracoval aj s Komornou operou v Bratislave, kde režíroval diela Maniere teatrali, Číňanky, Bábky majstra Pedra a Carmen.
Významnú súčasť jeho pôsobenia predstavovala spolupráca s českými divadlami. V Národnom divadle v Prahe uviedol Gounodovu operu Romeo a Júlia a Bizetovu Carmen. Inscenácia Romeo a Júlia bola na Festivale hudobného divadla ocenená ako najzaujímavejšia operná inscenácia a získala nomináciu na Cenu Alfréda Radoka. V Štátnej opere Praha režíroval Rossiniho komickú operu Turek v Taliansku a Massenetovu operu Manon Lescaut.
Od roku 1990 pôsobil ako režisér Novej scény v Bratislave. Výrazne sa podieľal na rozvoji profesionálneho muzikálového divadla na Slovensku. Na jej javisku uviedol inscenácie Evanjelium o Márii, Grandhotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Klietka bláznov a Donaha!
Jeho muzikálové réžie sa opierali o výraznú hereckú interpretáciu, dynamický pohyb, hudobný rytmus a vizuálne pôsobivú javiskovú kompozíciu. Muzikál nevnímal iba ako zábavný žáner, ale ako syntetické divadlo, ktoré si vyžaduje rovnocenné zvládnutie herectva, spevu, tanca, hudby a výtvarného riešenia.
Muzikálové inscenácie vytváral aj na ďalších slovenských scénach. V Divadle Jonáša Záborského v Prešove režíroval Fidlikanta na streche a muzikál Oliver! V bratislavskom Divadle Aréna uviedol Rocky Horror Show.
Mimoriadny divácky úspech dosiahli jeho muzikálové réžie v Prahe. Podieľal sa na inscenáciách Rusalka, Dracula, Monte Cristo, Johanka z Arku, Elixír života a Angelika. Jeho záverečné pôsobenie v pražskom muzikálovom divadle bolo späté aj s inscenáciou Kráľovná Antoinetta v Divadle Ta Fantastika.
Významnú časť Bednárikovej tvorby predstavovalo baletné divadlo. V Národnom divadle v Prahe spolupracoval najmä s choreografom Liborom Vaculíkom. Podieľal sa na inscenáciách Psycho, Malý pan Friedemann, Coppélia, Čajkovskij a Isadora Duncan. V baletných projektoch prepájal choreografiu s dramatickým rozprávaním, psychologickým výkladom postáv a výraznou výtvarnou koncepciou.
Jeho záujem o pohybovú zložku divadla bol prítomný aj v činoherných, operných a muzikálových inscenáciách. Pohyb nevnímal ako samostatný doplnok, ale ako rovnocenný nositeľ dramatického významu.
Venoval sa tiež bábkovému divadlu. V bábkovom divadle pripravil inscenáciu Luskáčik, v ktorej mohol rozvinúť svoju záľubu vo vizuálnej štylizácii, hudbe, fantázii a obraznom javiskovom rozprávaní.
V Slovenskom národnom divadle režíroval aj činoherné inscenácie. K významným titulom patrila Lorcova Krvavá svadba a hra Terrencea McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas. Za Majstrovskú lekciu Marie Callas získal Cenu DOSKY za najlepšiu réžiu divadelnej sezóny 2002.
Ako hosťujúci režisér pôsobil na slovenských a českých scénach a svoje inscenácie prezentoval aj na festivaloch a hosťovaniach v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Spojenom kráľovstve a Izraeli.
V záverečnom období života sa venoval aj projektu Šansón klub Jozefa Bednárika. V koncertných programoch prepájal šansón s hereckou interpretáciou a spolupracoval s umelcami viacerých generácií. Koncerty pripravoval ako režisér a zároveň ich moderoval.
Jozef Bednárik zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave vo veku nedožitých 66 rokov. Zanechal rozsiahle režijné dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo podobu slovenského činoherného, operného, muzikálového a hudobno-dramatického divadla.
V roku 2024 vydal Divadelný ústav rozsiahlu odbornú monografiu Divadelný mág. Jozef Bednárik, ktorá prostredníctvom viacerých odborných štúdií podrobne mapuje jednotlivé oblasti jeho tvorby.
Stredná umelecko-priemyselná škola v Bratislave
Vysoká škola múzických umení v Bratislave – odbor herectvo
1971 – 1981 – Divadlo Andreja Bagara v Nitre – člen hereckého súboru
Divadlo Z v Zelenči – režisér a umelecký vedúci
od roku 1981 – Divadlo Andreja Bagara v Nitre – režisér
od roku 1990 – Nová scéna v Bratislave – režisér
Slovenské národné divadlo – hosťujúci režisér
Komorná opera Bratislava – hosťujúci režisér
Národné divadlo v Prahe – hosťujúci režisér
Štátna opera Praha – hosťujúci režisér
ďalšie slovenské, české a zahraničné divadlá – hosťujúci režisér
Jozef Bednárik pôsobil v rokoch 1971 až 1981 ako člen hereckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre. Vytváral najmä komediálne a charakterové postavy.
Jeho herecká skúsenosť mala neskôr významný vplyv na režijnú prácu, najmä na spôsob vedenia interpretov, budovanie výrazných javiskových charakterov a prepájanie hereckého prejavu s pohybom, spevom a hudbou.
Objavoval sa aj vo filme a televízii. Jeho herecká tvorba však zostala v porovnaní s rozsiahlym režijným dielom časovo aj rozsahovo obmedzenejšia.
Jozef Bednárik hosťoval ako režisér a prezentoval svoje inscenácie na scénach a festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Spojenom kráľovstve a Izraeli.
Mimoriadny medzinárodný ohlas získala inscenácia Faust a Margaréta, ktorá na festivale v Edinburghu získala cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu.
Významnú časť jeho zahraničného pôsobenia predstavovala dlhodobá spolupráca s českými opernými, baletnými a muzikálovými scénami, najmä s Národným divadlom v Prahe, Štátnou operou Praha a pražskými muzikálovými divadlami.
1986 – titul zaslúžilý umelec
Cena kritiky na festivale v Edinburghu – za najlepšiu hudobnú inscenáciu Faust a Margaréta
Ocenenie na Festivale hudobného divadla – inscenácia Romeo a Júlia bola vyhodnotená ako najzaujímavejšia operná inscenácia
Nominácia na Cenu Alfréda Radoka – za inscenáciu Romeo a Júlia v Národnom divadle v Prahe
2002 – Cena DOSKY za najlepšiu réžiu za inscenáciu Majstrovská lekcia Marie Callas
Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.
S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase
Muzikálový festival Jozefa Bednárika ocení muzikálové esá
Kúpeľné mesto Brusno priv...
Astana Ballet Theatre prinesie do Viedne európsku premiéru Two Carpets aj návrat oceňovaného baletu Blind Forgiveness
Wiener Stadthalle privíta...
Divadlo NA SKOK vstupuje do novej etapy
Po siedmich rokoch system...
Hrdinovia na doskách sa vracajú do Spišského divadla
Spišské divadlo v Spišske...
DPOH bilancuje sezónu 2025/2026: Otvorené divadlo s otvorenou dramaturgiou rozšírilo repertoár aj služby
Repertoár Divadla P. O. H...
Divadlo Andreja Bagara uzavrelo 76. Sezónu
DAB ponúklo šesť premiér...
Štátna opera sa zmenila na Národné divadlo Banská Bystrica
Štátna opera v Banskej By...
Dotyky a spojenia uzavreli 21. ročník. Festival navštívilo viac než 10-tisíc divákov a diváčok
Divadelný festival Dotyky...
