Rodák zo Žiliny (2. 8. 1936) vyštudoval spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Dr. Janka Blaha. Už počas štúdia začal účinkovať v inscenáciách Opery SND. Prvú ponuku na angažmán dostal zo Štátneho divadla v Košiciach a vzápätí sa stal sólistom Opery v nemeckom Magdeburgu. Nasledovali ponuky z ďalších nemeckých divadiel.

Od roku 1969 sa začala spolupráca Františka Livoru s Operou SND, pričom v rokoch 1979 – 81 bol sólistom Opery v Brémach. V SND pôsobil 25 rokov, naštudoval tu množstvo postáv ako Yannakos (Grécke pašie), Ferrando (Così fan tutte), Idomeneo (Idomeneo), Don Ottavio (Don Giovanni), Manrico (Trubadúr), Alfredo (La traviata), Radames (Aida), Vojvoda (Rigoletto), Cavaradossi (Tosca), Rodolfo (Bohéma), Pinkerton (Madama Butterfly), Florestan (Fidelio), Herman (Piková dáma), Don José (Carmen), Tambourmajor (Wozzeck), Canio (Komedianti), Turiddu (Sedliacka česť), Ondrej (Krútňava), Svätopluk mladší (Svätopluk), Fred (Mister Scrooge), Víchor (Trojruža), Dalibor (Dalibor), Jeník (Predaná nevesta), Princ (Rusalka), Erik (Blúdiaci Holanďan), Achilles (Ifigénia v Aulide), Tichon (Káťa Kabanová), Sergej (Katarína Izmajlovová), Hauk-Šendorf (Vec Makropulos), Pedro (Nížina), Laca Klemeň (Její pastorkyňa) či Lenskij (Eugen Onegin). So speváckou kariérou sa rozlúčil veľkoryso – titulnou postavou vo Verdiho Otellovi.

Po ukončení speváckej kariéry František Livora pedagogicky pôsobil na viacerých školách a v zboroch. Jeho manželkou bola významná hlasová pedagogička Zlatica Livorová a ich dcéra Dagmar úspešne pokračuje vo vokálno-pedagogickej tradícii svojich rodičov.

Milovníci opery si spomínajú na umelcov nádherný tenor s kovovým leskom, na postavy, ktoré ozvláštnil a dotvoril svojím osobnostným prejavom, a študenti oceňovali stretnutia s rodinou Livorovcov, ktorej sa stali priam súčasťou a ktorej sú vďační za odkrývanie krásy sveta opery a umenia.

Česť jeho pamiatke!

Zdroj TS: Izabela Pažítková
Zdroj foto: Katarína Marenčínová, Jozef Vavro