Ján Cikker patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej hudby 20. storočia a k jej medzinárodne najúspešnejším operným skladateľom. Vytvoril osobitú syntézu domácej hudobnej tradície, podnetov slovenského folklóru a modernej európskej kompozičnej reči. Jeho tvorbu charakterizujú dramatickosť, cit pre psychológiu postáv a hlboký humanizmus. Opakovane sa zaoberal vinou, odpustením, ľudskou dôstojnosťou, odporom voči násiliu a možnosťou mravnej premeny človeka. Sériou deviatich dokončených opier výrazne rozšíril význam slovenskej hudobnej drámy aj za hranicami krajiny.

Narodil sa 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Jeho otec František bol gymnaziálnym profesorom, matka Mária, rodená Psotková, klaviristkou, učiteľkou klavírnej hry a spevu. Otec v roku 1915 padol pri Haliči a starostlivosť o jediného syna zostala na matke. Práve ona rozpoznala jeho hudobné nadanie a od ôsmich rokov ho systematicky viedla. Cikker skoro čítal noty, improvizoval, komponoval prvé drobné skladby a verejne vystupoval ako klavirista. Podnetné kultúrne prostredie Banskej Bystrice, jej hudobný život, ľudová pieseň i okolitá príroda sa neskôr opakovane vracali do jeho tvorby.

V rokoch 1921 – 1929 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1930 pokračoval na Štátnom konzervatóriu v Prahe, kde bol žiakom Jaroslava Křičku v kompozícii, Pavla Dědečka v dirigovaní, Bedřicha Antonína Wiedermanna v hre na organe a Růženy Kurzovej v hre na klavíri. Po absolvovaní konzervatória študoval v rokoch 1935 – 1936 na Majstrovskej škole pražského konzervatória u Vítězslava Nováka. Ďalšie skúsenosti získal v rokoch 1936 – 1937 na viedenskej Hochschule für Musik und darstellende Kunst, kde sa ako mimoriadny poslucháč zdokonaľoval v dirigovaní u Felixa Weingartnera. Pražské a viedenské roky mu poskytli dôkladné kompozičné remeslo, rozhľad v európskej hudbe a bezprostredný kontakt s významnými orchestrami, dirigentmi i opernými scénami.

Po návrate na Slovensko a ukončení vojenskej služby nastúpil v roku 1939 ako pedagóg na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko v Bratislave, neskoršie Štátne konzervatórium. Vojnové roky zásadne ovplyvnili jeho ľudské i umelecké uvažovanie. V roku 1941 bol so slovenskou armádou vyslaný na východný front. Počas Slovenského národného povstania sa zapojil do kultúrneho a rozhlasového života povstaleckej Banskej Bystrice; skomponoval zvučku Slobodného slovenského vysielača a Pochod povstalcov. Skúsenosť vojny posilnila protivojnovú a humanistickú líniu jeho hudby, zreteľnú v kantáte Cantus filiorum, symfonickom triptychu O živote, suite Spomienky i v neskoršej Symfónii 1945.

V rokoch 1945 – 1948 pôsobil ako dramaturg Opery Slovenského národného divadla. Praktická znalosť opernej prevádzky, speváckych hlasov a javiskovej dramaturgie mala podstatný význam pre jeho neskoršiu hudobno-dramatickú tvorbu. Od roku 1951 do roku 1977 vyučoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave; v roku 1964 bol vymenovaný za profesora. Jeho triedou prešli viacerí významní slovenskí skladatelia vrátane Ilju Zeljenku, Petra Kolmana, Miroslava Bázlika, Dušana Martinčeka a Juraja Beneša. Cikker tak formoval slovenskú hudbu nielen vlastnými dielami, ale aj pedagogickým pôsobením.

V ranej a strednej tvorbe sa profiloval predovšetkým prostredníctvom klavírnych, komorných, orchestrálnych a vokálno-symfonických diel. K dôležitým kompozíciám patria Sonatína pre klavír, Jarná symfónia, Concertino pre klavír a orchester, Slovenská suita či trilógia symfonických básní O živote, ktorú tvoria skladby Leto, Vojak a matka a Ráno. Cikker v nich spracúval folklórne podnety bez jednoduchého citovania a spájal ich s vyspelou orchestráciou, kontrastnou výrazovosťou a modernou harmóniou. Vo filmovej hudbe zaujal najmä partitúrou k dráme Paľa Bielika Vlčie diery z roku 1948.

Rozhodujúci obrat k opere priniesol Juro Jánošík, komponovaný v rokoch 1950 – 1953 na libreto Štefana Hozu. Premiéra 10. novembra 1954 v Slovenskom národnom divadle mala veľký úspech. Nasledoval Beg Bajazid na libreto Jána Smreka podľa básne Sama Chalupku Turčín Poničan, uvedený v SND 16. februára 1957. Obe diela vyrastajú zo slovenských historických a folklórnych námetov, no už v nich dominuje Cikkerov záujem o sociálnu spravodlivosť, zodpovednosť a ľudskú vinu. Od tretej opery si libretá písal sám a siahal najmä po významných dielach európskej literatúry.

Tretia opera Mister Scrooge, vytvorená podľa Dickensovej Vianočnej koledy, vznikla v rokoch 1958 – 1959 a mala byť v SND uvedená pod názvom Tiene. Premiéra však bola administratívnym zásahom komunistických orgánov zastavená. Dielo sa napokon dočkalo svetovej premiéry 5. októbra 1963 v Kasseli pod taktovkou Christopha von Dohnányiho; slovenská premiéra nasledovala 30. novembra 1963 v SND. Ešte väčší medzinárodný ohlas získalo Vzkriesenie podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstého. Svetová premiéra sa uskutočnila 18. mája 1962 v Národnom divadle v Prahe pod vedením Jaroslava Krombholca a slovenská premiéra 22. septembra 1962 v SND. Opera sa následne presadila na viacerých európskych javiskách a stala sa vrcholným dielom Cikkerovej tvorby.

V ďalších operách rozvíjal model psychologicky sústredenej literárnej opery. Hra o láske a smrti podľa Romaina Rollanda mala svetovú premiéru 1. augusta 1969 v Bavorskej štátnej opere v Mníchove. Coriolanus podľa Williama Shakespeara zaznel prvý raz 4. apríla 1974 v Národnom divadle v Prahe; na Slovensku ho po prvý raz uviedla Štátna opera v Banskej Bystrici až v roku 2011. Opera Rozsudok podľa Kleistovej novely Zemetrasenie v Čile mala premiéru v SND 6. októbra 1979. Komická opera Obliehanie Bystrice podľa Kálmána Mikszátha bola uvedená v SND 8. októbra 1983 a posledná dokončená opera Zo života hmyzu podľa bratov Čapkovcov 21. februára 1987.

Popri opere naďalej komponoval orchestrálnu, komornú, klavírnu, zborovú a vokálnu hudbu. Medzi významné diela zrelého obdobia patria Dramatická fantázia, symfonická meditácia Blažení sú mŕtvi, Orchestrálne štúdie k činohre, Hommage à Beethoven, Symfónia 1945 a oratórium Óda na radosť na text Milana Rúfusa. Jeho hudobný jazyk zostával expresívny a farebne inštrumentovaný, pričom moderné kompozičné postupy vždy podriaďoval dramatickému významu a etickému posolstvu diela.

V posledných rokoch života sa Cikker postupne uzatváral do súkromia. Po dokončení opery Zo života hmyzu pracoval v rokoch 1987 – 1989 na opere Antigóna podľa Sofokla, z ktorej zostalo iba fragmentárne libreto a hudobné náčrty. Zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave. Jeho odkaz tvorí približne 140 skladieb rozličných žánrov, rozsiahle pedagogické pôsobenie a predovšetkým operné dielo, ktoré spojilo slovenskú hudobnú kultúru s európskou tradíciou literárnej opery. Od roku 2004 uchováva jeho pozostalosť a sprístupňuje jeho tvorbu Múzeum Jána Cikkera v bratislavskom dome, v ktorom skladateľ žil od roku 1967 až do smrti.

Výber z tvorby

Opery

• Juro Jánošík (1950 – 1953) – libreto Štefan Hoza; premiéra 10. novembra 1954, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• Beg Bajazid (1957) – libreto Ján Smrek podľa básne Sama Chalupku Turčín Poničan; premiéra 16. februára 1957, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• Mister Scrooge (1958 – 1959) – podľa novely Charlesa Dickensa A Christmas Carol (Vianočná koleda); svetová premiéra 5. októbra 1963, Kassel
• Vzkriesenie (1959 – 1961) – podľa románu Leva N. Tolstého Воскресение (Voskresenije); svetová premiéra 18. mája 1962, Národné divadlo, Praha
• Hra o láske a smrti (1967 – 1968) – podľa hry Romaina Rollanda Le Jeu de l’amour et de la mort; svetová premiéra 1. augusta 1969, Bavorská štátna opera, Mníchov
• Coriolanus (1970 – 1972) – podľa tragédie Williama Shakespeara Coriolanus; svetová premiéra 4. apríla 1974, Národné divadlo, Praha
• Rozsudok (1976 – 1978) – podľa novely Heinricha von Kleista Das Erdbeben in Chili (Zemetrasenie v Čile); premiéra 6. októbra 1979, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• Obliehanie Bystrice (1979 – 1981) – podľa románu Kálmána Mikszátha Beszterce ostroma; premiéra 8. októbra 1983, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• Zo života hmyzu (1984 – 1986) – podľa hry Karla a Josefa Čapkovcov Ze života hmyzu; premiéra 21. februára 1987, Slovenské národné divadlo, Bratislava
• Antigóna (1987 – 1989) – nedokončená opera, fragment podľa Sofoklovej tragédie

Orchestrálna a vokálno-symfonická tvorba

• Jarná symfónia, op. 15 (1937)
• Cantus filiorum, op. 17 – kantáta na slová Vladimíra Reisela (1940)
• Leto, op. 19 – prvá časť triptychu O živote (1941)
• Concertino pre klavír a orchester, op. 20 (1942)
• Vojak a matka (Boj), op. 21 – druhá časť triptychu O živote (1943)
• Slovenská suita, op. 22 (1943)
• Ráno, op. 24 – tretia časť triptychu O živote (1945 – 1946)
• Spomienky, op. 25 – suita pre komorný orchester (1947)
• Dramatická fantázia pre veľký orchester (1956)
• Blažení sú mŕtvi – symfonická meditácia na tému Heinricha Schütza (1964)
• Orchestrálne štúdie k činohre (1965)
• Hommage à Beethoven (1969)
• Symfónia 1945 (1974)
• Óda na radosť – oratórium na slová Milana Rúfusa (1982)

Klavírna, komorná, filmová a ďalšia tvorba

• Sonatína pre klavír, op. 12 č. 1 (1933)
• Sláčikové kvarteto č. 1, op. 13 č. 2 (1935)
• Sláčikové kvarteto č. 2, op. 14 č. 2 (1935)
• O mamičke, op. 18 – piesňový cyklus pre mezzosoprán a klavír (1940)
• Vlčie diery, op. 27 – hudba k filmu Paľa Bielika (1948)
• Tatranské potoky – tri etudy pre klavír (1954)
• Čo mi deti rozprávali – klavírne akvarely (1962)
• Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre veľký orchester (1970)
• Klavírne variácie na slovenskú ľudovú pieseň „Tečie voda, tečie“ (1973)
• Domovina pre sláčikové kvarteto (1986)

Ocenenia a pocty

• 1966 – Cena Jána Levoslava Bellu za symfonickú meditáciu Blažení sú mŕtvi
• 1966 – Cena Johanna Gottfrieda von Herdera
• 1966 – titul národný umelec
• 1975 – 1. cena v skladateľskej súťaži k 30. výročiu oslobodenia Československa za Symfóniu 1945
• 1979 – Medzinárodná hudobná cena Medzinárodnej hudobnej rady a UNESCO (IMC-UNESCO)
• 2011 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj umenia a kultúry, osobitne v oblasti hudobnej tvorby
  
  

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase