Nar. 27. január 1756 (270 rokov)
Úmrtie 05. december 1791
Rakúsky skladateľ a klavirista, predstaviteľ viedenského klasicizmu
Wolfgang Amadeus Mozart patrí medzi najvýznamnejších skladateľov v dejinách európskej hudby a jedného z najvýraznejších predstaviteľov viedenského klasicizmu. Jeho tvorba zásadným spôsobom ovplyvnila vývoj opery, symfonickej hudby, koncertu aj komornej tvorby a dodnes patrí medzi najčastejšie uvádzaný repertoár klasickej hudby.
Počas svojho krátkeho života vytvoril viac ako 600 katalogizovaných diel, v ktorých spojil melodickú invenciu, dokonalú znalosť hudobnej formy a mimoriadnu schopnosť vyjadriť ľudské emócie prostredníctvom hudby.
Narodil sa 27. januára 1756 v Salzburgu ako siedme dieťa Leopolda Mozarta a Anny Marie Mozartovej. Z početnej rodiny prežili iba Wolfgang a jeho staršia sestra Maria Anna, známa ako Nannerl. Obaja súrodenci prejavili výnimočný hudobný talent už v ranom veku.
Jeho otec Leopold Mozart bol významný salzburský hudobník, huslista, skladateľ a autor pedagogického diela Versuch einer gründlichen Violinschule (Pokús o dôkladnú školu hry na husliach). Práve on zabezpečil Wolfgangovi systematické hudobné vzdelanie a od detstva rozvíjal jeho interpretačné aj kompozičné schopnosti.
Mozart už ako malé dieťa ovládal hru na klávesových nástrojoch a husliach, improvizoval a vytváral vlastné skladby. Leopold Mozart zároveň organizoval prvé verejné vystúpenia svojich detí a umožnil Wolfgangovi spoznať hudobné prostredie významných európskych centier.
Počas veľkej európskej cesty v rokoch 1763 – 1766 navštívila rodina Mozartovcov viaceré kultúrne centrá vrátane Mníchova, Frankfurtu nad Mohanom, Bruselu, Paríža a Londýna. Wolfgang vystupoval pred aristokratickým publikom a stretával sa s významnými hudobníkmi svojej doby. V Londýne spoznal tvorbu Johanna Christiana Bacha, ktorá ovplyvnila jeho rané symfonické myslenie.
Významnou etapou jeho umeleckého vývoja boli cesty do Talianska v rokoch 1769 – 1773. Taliansko bolo v 18. storočí centrom opernej tvorby a Mozart tu získal dôležité skúsenosti s dramatickou kompozíciou, vokálnym štýlom a tradíciou talianskej opery. V Bologni študoval u významného hudobného teoretika Giovanniho Battistu Martiniho a stal sa členom Accademia Filarmonica di Bologna.
Po návrate do Salzburgu pôsobil ako dvorný hudobník v službách kniežaťa-arcibiskupa Hieronyma Colloreda. V tomto období vytvoril množstvo symfónií, koncertov, komorných skladieb a duchovnej hudby. Postupne však narastal jeho konflikt s obmedzeniami dvorskej služby a Mozart začal hľadať možnosť slobodnejšieho umeleckého pôsobenia.
V roku 1781 definitívne opustil Salzburg a usadil sa vo Viedni, kde sa pokúsil presadiť ako nezávislý skladateľ. Tento krok bol v jeho dobe neobvyklý, pretože väčšina hudobníkov bola odkázaná na službu pri šľachtických dvoroch alebo cirkevných inštitúciách.
Vo Viedni pôsobil ako skladateľ, klavirista a pedagóg. Organizoval verejné koncerty, komponoval na objednávky a vytváral diela pre aristokratických mecenášov aj širšie publikum. V roku 1782 sa oženil s Constanze Mozartovou (rodenou Weberovou), s ktorou mal šesť detí, pričom iba dvaja synovia sa dožili dospelosti.
Viedenské obdobie predstavuje vrchol Mozartovej tvorby. V spolupráci s libretistom Lorenzom Da Pontem vytvoril tri opery, ktoré patria medzi najvýznamnejšie diela svetového operného repertoáru:
Súčasne vznikali jeho vrcholné symfonické a koncertné diela vrátane posledných symfónií č. 39, 40 a 41, známej ako Jupiterova symfónia.
Rok 1791 bol napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu mimoriadne tvorivým obdobím. Mozart dokončil operu Čarovná flauta (Die Zauberflöte, KV 620), skomponoval Klarinetový koncert A dur (KV 622) a začal pracovať na poslednom veľkom diele – Requiem d mol (Requiem in d-Moll, KV 626).
Requiem zostalo po jeho smrti nedokončené a podľa Mozartových náčrtov ho dokončil najmä Franz Xaver Süßmayr.
Wolfgang Amadeus Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni vo veku 35 rokov. Presná príčina jeho smrti nie je dodnes jednoznačne potvrdená. Dobové záznamy uvádzajú horúčkové ochorenie, pričom neskoršie pokusy určiť konkrétnu diagnózu zostávajú iba hypotézami.
Bol pochovaný na cintoríne St. Marx vo Viedni. Jeho hudobný odkaz však začal ovplyvňovať ďalšie generácie skladateľov už krátko po jeho smrti a jeho dielo sa stalo jedným zo základov európskej hudobnej kultúry.
Wolfgang Amadeus Mozart nezískal hudobné vzdelanie prostredníctvom klasickej školy alebo akadémie. Jeho umelecká formácia vyrastala predovšetkým v rodinnom prostredí, pod vedením otca Leopolda Mozarta, a prostredníctvom priameho kontaktu s hudobným životom Európy 18. storočia.
Leopold Mozart vytvoril pre svojho syna systematický vzdelávací program, ktorý zahŕňal hru na klávesových nástrojoch, husliach, hudobnú teóriu, kompozíciu a interpretačnú prax. Wolfgang sa od detstva neučil iba reprodukovať hudbu iných skladateľov, ale zároveň analyzoval jej štruktúru a postupne si osvojoval princípy tvorby.
Dôležitú úlohu v jeho vzdelávaní zohrali rozsiahle cesty po Európe. Kontakt s rôznymi hudobnými centrami mu umožnil spoznať odlišné štýlové tradície:
Počas pobytu v Bologni študoval u Giovanniho Battistu Martiniho, jedného z najvýznamnejších hudobných teoretikov svojej doby. Od neho získal znalosti kontrapunktu a starších kompozičných techník.
Mozartovo vzdelanie tak vznikalo spojením rodinnej pedagogiky, praktického koncertného života, štúdia hudobných diel a osobných stretnutí s významnými hudobníkmi. Táto kombinácia mu umožnila vytvoriť osobitý hudobný jazyk, v ktorom spojil taliansku melodickosť, nemeckú kompozičnú tradíciu a dramatickú výrazovosť.
Mozart vyrastal v Salzburgu, ktorý bol v 18. storočí významným hudobným centrom pod správou kniežaťa-arcibiskupa.
Už v detstve vystupoval spolu so sestrou Nannerl na koncertoch organizovaných Leopoldom Mozartom. Tieto vystúpenia mu priniesli pozornosť európskych panovníkov a aristokracie a vytvorili základ jeho neskoršej medzinárodnej povesti.
V tomto období vznikali jeho prvé skladby pre klávesové nástroje, komornú hudbu a neskôr aj orchestrálne diela.
Počas detstva a mladosti absolvoval Mozart viaceré významné cesty, ktoré mali zásadný vplyv na jeho umelecký vývoj.
Počas veľkej európskej cesty v rokoch 1763 – 1766 navštívil okrem iného Mníchov, Frankfurt nad Mohanom, Brusel, Paríž a Londýn. Vystupoval pred významným publikom a získaval skúsenosti s rôznymi hudobnými tradíciami.
Talianske cesty v rokoch 1769 – 1773 boli rozhodujúce najmä pre jeho opernú tvorbu. V Miláne získal objednávky na opery a uviedol dielo Mitridate, re di Ponto (KV 87). V Bologni študoval u Giovanniho Battistu Martiniho a stal sa členom Accademia Filarmonica di Bologna.
Po návrate do Salzburgu pôsobil Mozart ako dvorný hudobník v službách arcibiskupa Hieronyma Colloreda.
V tomto období vytvoril rozsiahle množstvo diel:
Medzi významné diela tohto obdobia patrí napríklad Symfónia č. 25 g mol (KV 183), ktorá už naznačuje dramatickejší výraz a odklon od jednoduchšieho galantného štýlu.
Mozart však postupne pociťoval obmedzenia dvorskej služby. Usiloval sa o väčšiu umeleckú slobodu a možnosť rozhodovať o vlastnej tvorivej dráhe.
Konflikt s arcibiskupom Colloredom vyvrcholil v roku 1781, keď Mozart opustil Salzburg a rozhodol sa pokračovať v kariére vo Viedni.
Vo Viedni sa Mozart zaradil medzi prvých významných skladateľov, ktorí sa pokúsili presadiť ako nezávislí umelci mimo stáleho dvorského zamestnania.
Pôsobil ako:
Organizoval verejné koncerty, komponoval na objednávky a vytváral diela pre rôzne typy publika.
Prvým veľkým úspechom po príchode do Viedne bola opera Únos zo serailu (Die Entführung aus dem Serail, KV 384, 1782), ktorá potvrdila jeho postavenie významného operného autora.
Spolupráca s libretistom Lorenzom Da Pontem priniesla tri diela, ktoré patria medzi najvýznamnejšie opery svetového repertoáru.
Le nozze di Figaro, KV 492 (1786)
Opera založená na komédii Pierra Beaumarchaisa, v ktorej Mozart spojil humor, spoločenské témy a mimoriadne prepracovanú psychológiu postáv.
Il dissoluto punito, ossia il Don Giovanni, KV 527 (1787)
Dielo spájajúce prvky komickej opery s dramatickým a filozofickým rozmerom.
Così fan tutte, KV 588 (1790)
Opera skúmajúca ľudské vzťahy, vernosť a schopnosť človeka spoznať vlastnú povahu.
Rok 1791 patril napriek zdravotným problémom medzi Mozartove najproduktívnejšie obdobia.
Dokončil operu Čarovná flauta (Die Zauberflöte, KV 620), vytvoril Klarinetový koncert A dur (KV 622) a pracoval na Requiem d mol (Requiem in d-Moll, KV 626).
Requiem zostalo po jeho smrti nedokončené a dokončením poveril Mozartov okruh spolupracovníkov, pričom najvýznamnejší podiel mal Franz Xaver Süßmayr.
Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni vo veku 35 rokov.
Wolfgang Amadeus Mozart patrí spolu s Josephom Haydnom a Ludwigom van Beethovenom medzi hlavných predstaviteľov viedenského klasicizmu.
Jeho tvorba predstavuje spojenie dokonalej formálnej stavby, melodickej invencie a hlbokého pochopenia ľudskej emocionality. Dokázal využiť pravidlá klasickej hudobnej formy a zároveň ich naplniť dramatickým obsahom.
Mozart nebol iba pokračovateľom existujúcej tradície. Rozšíril možnosti jednotlivých hudobných žánrov a položil základy ich ďalšieho vývoja.
Opera predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí Mozartovej tvorby. Práve v nej dokázal spojiť hudbu, dramatický dej, psychológiu postáv a ľudské emócie spôsobom, ktorý nemal v jeho dobe obdobu.
Mozart vytvoril viacero typov opery:
Medzi jeho najvýznamnejšie operné diela patria:
Die Entführung aus dem Serail, KV 384 (1782)
Opera, ktorá priniesla Mozartovi prvý veľký úspech vo Viedni. Využíva prvky nemeckého singspielu a spája komický dej s exotickou atmosférou osmanského prostredia.
Le nozze di Figaro, KV 492 (1786)
Jedna z najdokonalejších komických opier svetového repertoáru. Libreto Lorenza Da Ponteho podľa hry Pierra Beaumarchaisa umožnilo Mozartovi vytvoriť mimoriadne živé hudobné portréty postáv.
Každá postava má vlastný hudobný charakter a vzťahy medzi nimi sa rozvíjajú prostredníctvom prepracovaných ansámblových scén.
Il dissoluto punito, ossia il Don Giovanni, KV 527 (1787)
Opera spájajúca prvky komédie, drámy a filozofickej reflexie. Postava Dona Giovanniho sa stala jednou z najvýraznejších postáv opernej literatúry.
Mozart tu dosiahol mimoriadne spojenie dramatického napätia a hudobnej charakterizácie.
Così fan tutte, KV 588 (1790)
Opera skúmajúca ľudské vzťahy, lásku, vernosť a sebapoznanie. Mozart v nej vytvoril jemnú psychologickú štúdiu postáv prostredníctvom hudby.
Die Zauberflöte, KV 620 (1791)
Mozartova posledná dokončená opera. Spája prvky rozprávky, komédie, filozofickej alegórie a nemeckej singspielovej tradície.
Dielo obsahuje niektoré z najznámejších Mozartových melódií vrátane árií Kráľovnej noci.
Mozart významne prispel k rozvoju klasickej symfónie. Počas života vytvoril približne štyridsať symfónií, pričom jeho neskoré diela patria k vrcholom tohto žánru.
Jeho symfonická tvorba ukazuje postupný vývoj:
Za najvýznamnejšie sa považujú jeho posledné tri symfónie:
KV 543 (1788)
Dielo charakteristické slávnostným výrazom, bohatou orchestráciou a dokonalou formálnou stavbou.
KV 550 (1788)
Jedna z mála Mozartových symfónií v molovej tónine. Vyniká dramatickým napätím, nepokojným rytmom a výraznou emocionálnou intenzitou.
KV 551 (1788)
Mozartova posledná symfónia a jedno z vrcholných diel klasicistickej orchestrálnej hudby.
Záverečná časť využíva mimoriadne prepracovanú kontrapunktickú techniku a ukazuje spojenie klasickej formy s tradíciou starších majstrov.
Mozart významne rozvinul žáner koncertu, najmä klavírneho koncertu. V jeho dielach sa sólový nástroj nestavia iba proti orchestru, ale vytvára s ním dramatický dialóg.
Vytvoril:
Medzi najvýznamnejšie patria:
KV 467 (1785)
Jedno z najznámejších Mozartových koncertných diel. Druhá časť sa vyznačuje mimoriadnou melodickou krásou.
KV 488 (1786)
Dielo charakteristické jemnou lyrikou a komorným dialógom medzi klavírom a orchestrom.
KV 622 (1791)
Jedno z najvýznamnejších diel napísaných pre klarinet. Mozart využil možnosti nového nástroja a vytvoril skladbu mimoriadnej spevnosti a farebnosti.
Mozartova komorná tvorba patrí medzi vrcholy klasického repertoáru.
Venoval sa najmä:
Významné sú najmä jeho sláčikové kvartetá venované Josephovi Haydnovi, v ktorých Mozart rozvinul nové možnosti práce s formou a tematickým materiálom.
Haydn, ktorý patril medzi najvýznamnejších skladateľov svojej doby, ocenil Mozartov talent a považoval ho za jedného z najväčších skladateľov svojej generácie.
Duchovná hudba tvorila významnú časť Mozartovej tvorby najmä počas jeho pôsobenia v Salzburgu.
Medzi významné diela patria:
KV 626 (1791)
Mozartova posledná skladba, ktorú začal komponovať na objednávku anonymného zadávateľa. Po jeho smrti zostala nedokončená a dokončil ju Franz Xaver Süßmayr.
Dielo patrí medzi najznámejšie duchovné skladby v dejinách hudby.
Život a tvorba Wolfganga Amadea Mozarta boli späté s viacerými osobnosťami, ktoré ovplyvnili jeho hudobný vývoj, profesionálnu dráhu alebo zachovanie jeho odkazu.
otec, pedagóg, huslista a skladateľ
Leopold Mozart patril medzi najdôležitejšie osobnosti v ranom období Wolfgangovho života. Ako skúsený hudobník rozpoznal talent svojho syna a vytvoril systematický spôsob jeho hudobného vzdelávania.
Učil ho hre na klávesových nástrojoch, husliach, hudobnej teórii a kompozícii. Zároveň organizoval prvé koncertné cesty svojich detí, vďaka ktorým sa Wolfgang dostal do kontaktu s významnými hudobnými centrami Európy.
Leopoldov vplyv bol rozhodujúci najmä v Mozartovom detstve, hoci v dospelosti sa skladateľ snažil vytvoriť vlastnú umeleckú cestu nezávislú od rodinného vedenia.
sestra, klaviristka a hudobníčka
Maria Anna Mozartová bola Wolfgangovou staršou sestrou a sama patrila medzi mimoriadne talentované hudobníčky.
V detstve vystupovala spolu s Wolfgangom počas európskych koncertných ciest. Dobové správy oceňovali jej interpretačné schopnosti, avšak spoločenské pomery 18. storočia jej neumožnili pokračovať v profesionálnej hudobnej kariére rovnakým spôsobom ako jej bratovi.
Neskôr pôsobila najmä ako učiteľka hudby a zostala významným zdrojom informácií o Mozartovom detstve a rodinnom prostredí.
manželka
Constanze Mozartová (rodená Weberová) sa stala Mozartovou manželkou v roku 1782.
Po jeho smrti zohrala významnú úlohu pri zachovaní a propagácii jeho odkazu. Podporovala vydávanie jeho diel, komunikovala s vydavateľmi a pomáhala pri formovaní prvých biografických materiálov o svojom manželovi.
Vďaka jej aktivitám sa zachovalo množstvo Mozartových rukopisov a dokumentov.
skladateľ, predstaviteľ viedenského klasicizmu
Mozart a Haydn patrili medzi najvýznamnejších skladateľov svojej doby a vzájomne sa rešpektovali.
Mozart Haydnovi venoval sériu sláčikových kvartet a práve tieto diela patria medzi vrcholy jeho komornej tvorby. Haydn ocenil Mozartov talent a považoval ho za jedného z najvýznamnejších skladateľov svojej generácie.
Ich vzťah patrí medzi najvýznamnejšie umelecké priateľstvá v dejinách hudby.
libretista
Spolupráca s Lorenzom Da Pontem patrí medzi najvýznamnejšie spojenia skladateľa a libretistu v dejinách opery.
Spoločne vytvorili tri Mozartove vrcholné opery:
Da Ponteho texty poskytli Mozartovi priestor na vytvorenie komplexných hudobných charakterov a dramaticky prepracovaných scén.
skladateľ a dvorný kapelník
Vzťah Mozarta a Antonia Salieriho bol neskoršími umeleckými dielami často dramatizovaný.
Historické pramene nepotvrdzujú legendu o Salieriho nepriateľstve s Mozartom ani jeho údajnom podiele na skladateľovej smrti. Obaja pôsobili v rovnakom viedenskom hudobnom prostredí a prirodzene medzi nimi existovala profesionálna konkurencia.
Salieri patril medzi rešpektovaných skladateľov svojej doby a podieľal sa aj na uvádzaní niektorých Mozartových diel.
skladateľ a Mozartov spolupracovník
Süßmayr patril medzi hudobníkov z Mozartovho okruhu v posledných rokoch jeho života.
Po Mozartovej smrti dokončil podľa zachovaných náčrtov a pracovných poznámok jeho Requiem d mol (KV 626). Hoci presný rozsah jeho podielu zostáva predmetom odborných diskusií, jeho práca umožnila, aby sa dielo zachovalo v podobe známej dnešným poslucháčom.
Pri krste dostal meno:
Joannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart
Meno Amadeus je latinskou podobou mena Theophilus, ktoré znamená „milovaný Bohom“. Mozart počas života používal viacero podôb svojho mena vrátane Wolfgang Amadè Mozart.
Mozart prejavil mimoriadne hudobné schopnosti už v ranom detstve. Spolu so sestrou Nannerl vystupoval pred predstaviteľmi európskych dvorov a počas detských ciest získal medzinárodnú pozornosť.
Jeho talent však nebol iba prirodzeným darom – bol výsledkom intenzívneho vzdelávania, pravidelnej práce a kontaktu s rôznymi hudobnými tradíciami.
Mozart vytvoril rozsiahle dielo obsahujúce viac ako 600 katalogizovaných skladieb.
Jeho diela zahŕňajú:
Číslovanie jeho skladieb sa často uvádza podľa katalógu rakúskeho muzikológa Ludwiga von Köchela – Köchel-Verzeichnis (KV).
Praha patrila medzi mestá, kde mal Mozart mimoriadny úspech.
Po úspechu Figarovej svadby v Prahe mesto navštívil v roku 1787. Práve pre pražské publikum dokončil operu Don Giovanni, ktorej premiéra sa uskutočnila 29. októbra 1787 v Stavovskom divadle.
Vzťah Mozarta k Prahe patril medzi najpozitívnejšie skúsenosti jeho umeleckej kariéry.
Jedným z najznámejších Mozartových mýtov je predstava, že ho otrávil Antonio Salieri.
Táto legenda sa rozšírila najmä prostredníctvom umeleckých diel 19. a 20. storočia, vrátane hry Amadeus Petra Shaffera a filmovej adaptácie Miloša Formana.
Historické dôkazy však takúto verziu udalostí nepotvrdzujú.
S Mozartovým posledným dielom sa spája množstvo legiend.
Podľa jednej z nich mal skladateľ cítiť, že píše vlastnú zádušnú omšu. Historické pramene však ukazujú, že Requiem vzniklo na objednávku grófa Franza von Walsegga.
Mozart pracoval na skladbe až do posledných mesiacov života, no dokončenia sa už nedožil.
Mozart vstúpil v roku 1784 do slobodomurárskej lóže Zur Wohltätigkeit (K dobročinnosti) vo Viedni.
Slobodomurárske symboly a myšlienky ovplyvnili niektoré aspekty jeho tvorby, najmä operu Čarovná flauta, v ktorej sa objavujú motívy múdrosti, skúšky a morálneho poznania.
Mozartova tvorba ovplyvnila ďalšie generácie skladateľov vrátane Ludwiga van Beethovena, Franza Schuberta a mnohých ďalších.
Jeho diela zostávajú základnou súčasťou svetového koncertného a operného repertoáru a predstavujú jeden z vrcholov európskej hudobnej kultúry.
Mozartova tvorba zahŕňa viac ako 600 zachovaných diel a zasahuje takmer všetky významné hudobné formy 18. storočia. Nasledujúce ukážky predstavujú štyri oblasti jeho tvorby – operu, symfonickú hudbu a duchovnú tvorbu.
Pôvodný názov: Die Zauberflöte
Katalógové označenie: KV 620
Rok vzniku: 1791
Forma: opera – singspiel
Video ukážka:
▶ Mozart – Die Zauberflöte: „Der Hölle Rache“
Opera Čarovná flauta patrí medzi najznámejšie diela Wolfganga Amadea Mozarta a zároveň je jeho poslednou dokončenou operou.
Vznikla v roku 1791 na libreto Emanuela Schikanedera, ktorý bol zároveň riaditeľom divadla Theater auf der Wieden vo Viedni, kde mala opera premiéru.
Dielo spája prvky nemeckého singspielu – teda hudobného divadla s hovorenými dialógmi – s rozprávkovým príbehom, komickými situáciami a filozofickou symbolikou.
Medzi najznámejšie časti patrí ária Kráľovnej noci „Der Hölle Rache kocht in meinem Herzen“, ktorá patrí medzi najnáročnejšie koloratúrne árie operného repertoáru.
Opera vznikla iba niekoľko mesiacov pred Mozartovou smrťou a jej úspech už skladateľ nestihol naplno zažiť.
Pôvodný názov: Le nozze di Figaro
Katalógové označenie: KV 492
Rok vzniku: 1786
Forma: opera buffa
Video ukážka:
▶ Mozart – Le nozze di Figaro: Overture
Figarova svadba patrí medzi najvýznamnejšie opery svetového repertoáru a predstavuje prvú veľkú spoluprácu Mozarta s libretistom Lorenzom Da Pontem.
Libreto vzniklo podľa komédie Le Mariage de Figaro (Figarova svadba) francúzskeho dramatika Pierra Beaumarchaisa.
Mozart dokázal v opere vytvoriť mimoriadne živé hudobné portréty postáv. Každá postava má vlastný charakter, ktorý sa prejavuje nielen v áriách, ale najmä v rozsiahlych ansámblových scénach.
Dielo bolo pri viedenskej premiére prijaté zmiešane, no už krátko po uvedení získalo veľký úspech najmä v Prahe, kde Mozart získal mimoriadne priazeň publika.
Pôvodný názov: Symphonie Nr. 40 in g-Moll
Katalógové označenie: KV 550
Rok vzniku: 1788
Forma: symfónia
Video ukážka:
▶ Mozart – Symphony No. 40 in G minor, KV 550
Symfónia č. 40 g mol patrí medzi najznámejšie Mozartove orchestrálne diela.
Vznikla v roku 1788 počas mimoriadne tvorivého obdobia, keď Mozart v priebehu niekoľkých týždňov dokončil svoje posledné tri veľké symfónie.
Na rozdiel od mnohých jeho diel v durovej tónine pôsobí táto symfónia dramatickejšie a napätejšie. Výrazná hlavná téma prvej časti, dynamická práca s orchestrom a emocionálna intenzita z nej urobili jedno z najvýznamnejších diel klasicistickej symfonickej tvorby.
Pôvodný názov: Requiem in d-Moll
Katalógové označenie: KV 626
Rok vzniku: 1791
Forma: duchovná vokálno-inštrumentálna skladba
Video ukážka:
▶ Mozart – Requiem in D minor, KV 626
Requiem d mol je poslednou veľkou skladbou Wolfganga Amadea Mozarta.
Dielo vzniklo na objednávku anonymného zákazníka, ktorým bol gróf Franz von Walsegg. Mozart začal na skladbe pracovať v roku 1791, no vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav ju už nestihol dokončiť.
Po jeho smrti dokončil partitúru najmä Franz Xaver Süßmayr, ktorý vychádzal z Mozartových náčrtov a pracovných poznámok.
Requiem patrí medzi najvýznamnejšie duchovné diela európskej hudby. Jeho dramatická sila, kontrast medzi monumentálnymi zborovými časťami a intímnejšími pasážami z neho vytvorili jedno z najčastejšie uvádzaných Mozartových diel.
Réžia: Miloš Forman
Scenár: Peter Shaffer
Hlavné úlohy:
Video ukážka:
▶ Amadeus (1984) – filmová scéna
Film Amadeus režiséra Miloša Formana patrí medzi najznámejšie filmové spracovania života hudobného skladateľa.
Film vznikol podľa rovnomennej divadelnej hry britského dramatika Petra Shaffera a rozpráva Mozartov príbeh prostredníctvom postavy Antonia Salieriho, ktorý spomína na svoj vzťah k mladému geniálnemu skladateľovi.
Snímka výrazne prispela k popularizácii Mozartovej hudby a predstavila jeho osobnosť miliónom divákov po celom svete. Za svoju umeleckú kvalitu získala osem cien Americkej filmovej akadémie vrátane Oscara za najlepší film.
Z historického hľadiska však nejde o dokumentárne spracovanie. Niektoré vzťahy a udalosti sú dramaticky upravené, najmä zobrazenie údajného nepriateľstva medzi Mozartom a Salierim. Historické pramene nepotvrdzujú, že by Salieri niesol zodpovednosť za Mozartovu smrť alebo že by medzi nimi existoval osobný konflikt v podobe, akú zobrazuje film.
Film je preto potrebné vnímať predovšetkým ako umeleckú interpretáciu Mozartovho života a zároveň ako významný príklad toho, ako sa klasická hudba dostala prostredníctvom filmu k širokému publiku.
Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.
S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase
Profil osobnosti spracovala redakcia eCultureBase na základe odborných a verejne dostupných historických a umeleckých zdrojov.
Použité zdroje:
Multimediálne materiály:
Budapeštianska opera ponúka v auguste netradičný Best of Puccini
Maďarská štátna opera pri...
Wagnerov Prsteň Nibelungov v Bayreuthe vstúpil do éry AI
Bayreuthské slávnosti uvi...
Jubilejné Hudobné leto pokračuje v auguste. Prinesie tango, swing aj temperament Balkánu
Jubilejný 80. ročník Hudo...
Ján Cikker 115
Historické hlavné námesti...
Odišla kráľovná koloratúry, vzácna umelkyňa a dáma Jarmila Smyčková
Vedenie SND a Opery SND s...
Opera SND má novú riaditeľku
Generálna riaditeľka SND...
Štátny Komorný Orchester Žilina uzavrela svoju 52. koncertnú sezónu
Štátny komorný orchester...
Pavol Bršlík: Verdiho Requiem je viac o živote než o smrti
Rozhovor pri príležitosti...
