Ostravská baletná premiéra príde vo štvrtok 12. novembra 2026 o 18.30 v Divadle Antonína Dvořáka. Choreografiu a réžiu má na starosti Andrea Helander Kramešová, ktorá vychádza z odkazu Jeana Coralliho, Julesa Perrota a Mariusa Petipu.

Giselle ponúka dobrý vstup do sveta príbehového baletu aj divákom, ktorí v hľadisku nesedia pravidelne. Jej konflikt sa dá sledovať cez vzťahy postáv: dôveru mladého dievčaťa, mužovu lož a napokon rozhodnutie, či má utrpenie pokračovať ďalšou smrťou. Znalosť deja pritom neuberá tancu zmysel. Umožňuje sústrediť sa na to, ako postavy premýšľajú a konajú prostredníctvom pohybu.

Zaľúbi sa do človeka, ktorého nepozná

Giselle verí, že Albert patrí do rovnakého sveta ako ona. V skutočnosti ide o šľachtica, ktorý pred dedinčankou skrýva svoj pôvod aj zasnúbenie s Bathildou. Keď jeho podvod odhalí Hilarion, Giselle sa zrúti a zomiera. Zápletka má aj spoločenský rozmer. Albert môže medzi dvoma prostrediami prechádzať v prestrojení, zatiaľ čo Giselle nemá informácie, na základe ktorých by sa mohla slobodne rozhodnúť. Zrada tak vyrastá z nerovnosti medzi tým, čo jeden človek vie a čo druhému dovolí vedieť.

Smrťou hlavnej postavy sa však príbeh nekončí. Druhé dejstvo ju privádza medzi víly, duchov mladých žien, ktoré zomreli pred svadbou. Ich kráľovná Myrtha presadzuje neúprosný poriadok: muži, ktorí vstúpia do ich sveta, musia tancovať až do smrti. Ohrozený je aj Albert. Práve tu získava titulná hrdinka rozhodujúcu úlohu. Giselle odmietne nasledovať pomstu a svojho niekdajšieho milého ochráni. Odpustenie v tomto príbehu nevymaže to, čo sa stalo. Zastaví však ďalšie násilie.

Dve dejstvá, dva spôsoby rozprávania

Giselle mala svetovú premiéru 28. júna 1841 v Paríži. Hudbu skomponoval Adolphe Adam. Dielo patrí k romantickej tradícii, v ktorej sa každodenný svet otvára nadprirodzenu a nenaplnené túžby pokračujú za hranicou ľudského života. Rozdiel medzi oboma dejstvami pomáha pochopiť aj jeho tanečný jazyk. V prvej časti vzniká dráma vo vzťahoch konkrétnych ľudí. Druhá presúva pozornosť k spoločenstvu víl a jeho pravidlám. Pre titulnú predstaviteľku to znamená prechod od živej dievčenskej postavy k bytosti, ktorá už patrí inému svetu, no zachováva si citovú väzbu k človeku.

Dôležitou súčasťou tradície Giselle je pantomíma. Gestá, pohľady a reakcie nesú informácie o sľube, podozrení či odhalení. Divák preto môže sledovať aj chvíle medzi tanečnými číslami: komu postava dôveruje, koho odmieta a pred kým sa snaží niečo zatajiť. Aj známe označenie „biely balet“ súvisí s romantickým obrazom nadprirodzeného ženského spoločenstva. Zbor tu vytvára prostredie s vlastnou vôľou. Konflikt Giselle a Myrthy sa tak dá čítať aj ako napätie medzi osobným rozhodnutím a pravidlom, ktorému sa majú podriadiť všetky.

Ostravské uvedenie vychádza z klasickej tradície

Andrea Helander Kramešová v materiáloch divadla vysvetľuje, že nechce tradíciu Giselle poprieť. Klasický balet považuje za podstatnú súčasť svojej tanečnej aj pedagogickej skúsenosti; pri novom naštudovaní hľadá spôsob, ako príbeh priblížiť súčasnému publiku. Označenie „podľa Coralliho, Perrota a Petipu“ pritom pripomína, že dnešná Giselle je výsledkom dlhého javiskového vývoja. Petipa neskôr upravoval pôvodnú choreografiu a jeho inscenačný odkaz ovplyvnil podobu, v akej sa balet odovzdáva ďalším generáciám.

Hudobné naštudovanie pripravuje Filip Urban. Orchester opery NDM povedú Marek Šedivý alebo Filip Urban, dramaturgom je Václav Janeček. Scénu navrhol Martin Chocholoušek a kostýmy Roman Šolc. V titulnej úlohe divadlo uvádza alternujúce predstaviteľky Maëvu Cotton, Miyu Kitabatake a Mariu Carlu Ognisanto.

Kedy sa vybrať do divadla

Po prvej premiére nasleduje druhá premiéra 14. novembra o 18.30. Na nedeľu 15. novembra je naplánovaná repríza o 15.00, ďalšie novembrové predstavenia budú 18. a 19. novembra o 18.30. Vstupenky sa dajú vyberať cez oficiálnu stránku inscenácie.

Pre prvé stretnutie s Giselle stačí vedieť, čo jej hrdinovia pred sebou skrývajú. Potom možno sledovať, ako sa mení význam samotného tanca: od radosti zo života cez nástroj trestu až po úsilie udržať druhého človeka nažive.

Zdroj foto: archív Národného divadla moravskoslezského - Serghei Gherciu