Stanislav Štepka patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej kultúry a divadelníctva. Ako dramatik, scenárista, textár, režisér, herec, spisovateľ a zakladateľ Radošinského naivného divadla vytvoril osobitý autorský divadelný štýl, ktorý sa stal jedným z výrazných fenoménov slovenského divadla druhej polovice 20. storočia.

Jeho tvorba sa vyznačuje špecifickým slovenským humorom, citom pre jazyk, ľudovú frazeológiu, presným pozorovaním každodennosti a funkčným využívaním radošinského dialektu. Radošinská poetika spája komiku s ľudskosťou, satirický pohľad s porozumením pre obyčajného človeka a schopnosť hovoriť o vážnych témach zdanlivo jednoduchým, no významovo bohatým spôsobom.

Stanislav Štepka sa narodil v Radošine do skromných pomerov. Pochádzal z rodiny murára a matky, ktorá sa starala o domácnosť, a vyrastal ako jedno z piatich detí. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, po absolvovaní gymnázia v Piešťanoch pokračoval v štúdiu na Pedagogickej fakulte v Nitre, ktoré ukončil v roku 1965. Neskôr vyštudoval aj novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1977.

Už od študentských čias inklinoval k písaniu, recitovaniu a amatérskemu divadelníctvu. Svoju profesionálnu dráhu začal ako pedagóg; v rokoch 1964 až 1969 vyučoval v obci Bojná. Následne pôsobil v rokoch 1970 až 1975 ako redaktor Učiteľských novín v Bratislave a v rokoch 1976 až 1983 pracoval v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave. Popri pedagogickej a redaktorskej práci sa nepretržite venoval divadlu, písaniu a hereckej tvorbe.

S celoživotným umeleckým pôsobením Stanislava Štepku je neoddeliteľne späté Radošinské naivné divadlo. Divadlo vzniklo 25. decembra 1963 v Radošine premiérou jeho prvej hry Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. Od roku 1983 sa Štepka profesionálne venuje divadlu a spisovateľskej práci; v Radošinskom naivnom divadle pôsobí ako jeho zakladateľ, umelecký šéf, kmeňový autor a herec.

Mimoriadny úspech dosiahli už jeho rané kultové hry Jááánošííík (1970), Človečina (1971) a Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Práve tieto inscenácie výrazne formovali poetiku Radošinského naivného divadla a pomohli vybudovať jeho jedinečné postavenie v slovenskom divadelnom prostredí. Na javisku vytvoril Stanislav Štepka výraznú hereckú dvojicu s Katarínou Kolníkovou, ktorej osobitý komediálny talent sa stal jednou z ikonických súčastí radošinského divadelného sveta.

Stanislav Štepka dodnes patrí k aktívnym tvorivým osobnostiam slovenského divadla. Jeho rozsiahle autorské dielo zahŕňa divadelné hry, piesňové texty, prózu, rozhlasové, televízne a filmové scenáre. Radošinské naivné divadlo sa pod jeho vedením stalo nielen divadelnou scénou, ale aj kultúrnym fenoménom, ktorý oslovil viacero generácií divákov na Slovensku aj v zahraničí.

Za svoj mimoriadny prínos získal Stanislav Štepka viaceré významné umelecké a spoločenské ocenenia. Jeho tvorba zostáva spojená s humorom, nadhľadom, citom pre jazyk a hlboko ľudským pohľadom na svet.

Výber z tvorby

Divadelné hry (výber najvýznamnejších z produkcie pre RND):

• Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963)
• Pitva (1967)
• Jááánošííík (1970)
• Človečina (1970)
• Alžbeta Hrozná alebo Krw Story (1975)
• Slovenské tango (1979)
• Kúpeľná sezóna (1980)
• Svadba (1982)
• Čierna ovca (1983)
• Nevesta predaná Kubovi (1984)
• Ženské oddelenie (1987)
• Kino Pokrok (1995)
• Konečná stanica (1997)
• Jááánošííík (po tridsiatich rokoch) (2000)
• Polooblačno (2012)
• Sláva (2014)

Knižné publikácie:

• Nevesta predaná Kubovi (1987, v spolupráci s Jiřím Suchým)
• Radošinské naivné divadlo (1989)
• Kam na to chodíme (1991, v spolupráci s Milanom Lasicom)
• ...a já, Katarína Kolníková (2001)
• Kronika komika I - VI (2003 - 2006)
• Desatoro (a zopár navyše) (2006)

Filmografia a TV projekty:

• Víno vinovaté (1983, réžia: Vlado Balco)
• Dedinský sen (1984, réžia: Fero Fenič)
• Ženské oddelenie (1987, televízna tvorba)
• Výlety v pamäti (1993, TV film)
• Na Bukvovom dvore (1993, TV film)
• Dobrá správa (1995)
• Čierna ovca (1996)
• Ježiško zvoní, otvorte (1997)
• Konečná stanica (2004)

Ocenenia

• Zlaté pero (2006): Cena literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku Desatoro (a zopár navyše).
• Pribinov kríž II. triedy (2006) – štátne vyznamenanie prezidenta Slovenskej republiky.
• Krištáľové krídlo (2011): Mimoriadna cena za celoživotné dielo ako originálny a všestranný divadelný umelec - ocenenie za rok 2010
• Viacnásobné Výročné ceny a prémie Literárneho fondu (1994, 2009, 2011, 2014) za pôvodnú literárnu a divadelnú tvorbu.
• Cena Igric za audiovizuálnu tvorbu.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase