William Shakespeare

Anglický dramatik, básnik a herec

William Shakespeare (1564 – 1616) patrí k autorom, ktorých diela formovali európske divadlo a literatúru. Jeho hry vznikali pre konkrétny súbor, javisko a publikum, no svojím jazykom a presnosťou pri zobrazovaní ľudských vzťahov oslovujú aj dnešných divákov. Tragédie, komédie a historické hry sa neprestali inscenovať, prekladať ani nanovo interpretovať. To, čo sa pri nich mení, je pohľad každej generácie na moc, lásku, rodinu, násilie či zodpovednosť.

Stratford-upon-Avon a prvé roky

Shakespeare bol pokrstený 26. apríla 1564 v meste Stratford-upon-Avon. Presný deň narodenia nie je doložený; tradične sa uvádza 23. apríl. Jeho otcom bol rukavičkár a mestský úradník John Shakespeare, matkou Mary Ardenová (Mary Arden). O Williamovom detstve sa zachovalo málo priamych správ. Pravdepodobne navštevoval miestnu gramatickú školu, kde sa vyučovala latinčina, rétorika a antická literatúra, no školský záznam s jeho menom nemáme.

V roku 1582 sa oženil s Anne Hathawayovou (Anne Hathaway). Narodili sa im tri deti: Susanna a dvojčatá Hamnet a Judith. Hamnet zomrel ako jedenásťročný. Čas medzi narodením detí a prvými doloženými stopami Shakespeareovej divadelnej práce býva označovaný za „stratené roky“. Ich priebeh nepoznáme natoľko spoľahlivo, aby sa z neskorších legiend dala zostaviť istá biografia.

Londýn, herecká spoločnosť a javisko

Začiatkom 90. rokov 16. storočia už Shakespeare pôsobil v londýnskom divadelnom prostredí ako autor a herec. Od roku 1594 bol spätý so spoločnosťou Lord Chamberlain’s Men, ktorá po nástupe Jakuba I. (James I) prijala meno King’s Men. Nešlo iba o miesto, kde sa jeho hry uvádzali: ako člen súboru poznal možnosti hercov, rytmus skúšok aj očakávania publika. Bol tiež podielnikom spoločnosti, a teda sa na jej činnosti podieľal aj ekonomicky.

Súbor hrával od roku 1599 v divadle Globe (Globe Theatre) na južnom brehu Temže (Thames). Otvorené javisko, stojaci diváci pri scéne a galérie vytvárali živý kontakt medzi hercami a hľadiskom. Shakespeare písal pre priestor, v ktorom sa miesto a čas dokázali zmeniť jedinou replikou. Neskôr spoločnosť využívala aj kryté divadlo Blackfriars. Obe javiská mali odlišné svetelné a akustické podmienky, čo rozširovalo možnosti inscenovania.

Divadlo Globe podľa vyobrazenia Londýna približne z roku 1612; rytina z roku 1810. Yale Center for British Art, inv. č. B1977.14.18550; CC0.

Jazyk určený pre divadlo

Shakespeare nebol autorom uzavretým v knižnici. Jeho texty počítajú s hlasom, pohybom, tempom výstupu i reakciou divákov. Striedal verš s prózou, vysoký štýl s pouličným vtipom a verejný prejav s intímnou rečou postavy. Monológ uňho nie je iba vysvetlením deja: môže ukázať, ako človek premýšľa, klame sám seba alebo sa pokúša rozhodnúť.

Hry pritom nepoznáme ako jediný nemenný autorský text. Zachovali sa v odlišných raných tlačiach, medzi ktorými sú významné rozdiely. Režisér, prekladateľ aj editor preto často rozhodujú medzi viacerými podobami tej istej hry. Shakespearovo dielo žije zároveň v texte a v dejinách jeho javiskových premien.

Historické hry a otázka moci

V hrách o anglických panovníkoch Shakespeare spracoval historické udalosti ako drámu legitimity, vlády a verejného obrazu panovníka. Richard III. si buduje moc násilím a obratnou manipuláciou; Richard II. čelí rozpadu predstavy, že kráľovský titul sám osebe zaručuje poslušnosť. V hrách o Henrichovi IV. a Henrichovi V. sa politika stretáva s otázkou osobného dozrievania a ceny vojenského víťazstva.

Historické hry však nie sú neutrálnym prepisom minulosti. Shakespeare pracoval s dobovými kronikami a dramaticky ich pretváral pre javisko svojej doby. Ich dnešné inscenácie môžu rovnako skúmať, ako vzniká politický príbeh a čo sa z neho vynecháva.

Komédie: premeny identity a spoločenské hranice

Shakespearove komédie často začínajú omylom, zámenou alebo útekom zo zaužívaného poriadku. V Sne noci svätojánskej sa milostné vzťahy premieňajú v lese, kde prestávajú platiť pravidlá aténskeho sveta. V Ako sa vám páči a Večere trojkráľovej umožňuje prezlečenie postavám hovoriť a konať spôsobom, ktorý by im ich spoločenská rola inak nedovolila. Humor sa tu spája s otázkou, do akej miery je identita vecou kostýmu, jazyka a pohľadu druhých.

Kupec benátsky kladie dnešnému divadlu osobitnú výzvu. Hra vznikla v prostredí protižidovských stereotypov a jej postava Shylocka bola inscenovaná veľmi rozdielne: ako karikatúra, tragická postava i človek vystavený ponižovaniu. Zodpovedná inscenácia nemôže tieto vrstvy obísť; musí ukázať aj mechanizmy predsudku, ktoré sú súčasťou textu a jeho javiskových dejín.

Tragédie: rozhodnutie, vina a rozpad istoty

V Rómeovi a Júlii sa mladí ľudia pokúšajú vytvoriť vlastný priestor uprostred zdedeného nepriateľstva rodín. Ich tragédia rastie z prudkosti citov, z násilia okolia aj zo série rozhodnutí a náhod, ktoré sa už nedajú vziať späť. Prvé stretnutie na plese má preto v hre osobitnú silu: na okamih otvára možnosť iného života.

Prvé stretnutie Rómea a Júlie na plese Kapuletovcov, I. dejstvo, 5. scéna. Francesco Bartolozzi podľa Williama Hamiltona, 1785. The Metropolitan Museum of Art, inv. č. 17.3.1196; Public Domain.

Hamlet spája príbeh pomsty s otázkou, či možno konať, keď človek pochybuje o dôkazoch, o sebe aj o morálnom zmysle činu. Jeho slávny monológ sa často cituje ako jednoduché vyjadrenie životnej nerozhodnosti; v celej hre je však súčasťou zložitej siete pozorovania, predstierania a násilia.

Byť či nebyť?

— Hamlet, Hamlet, III. dejstvo, 1. scéna.

Hamlet, Horácio, Marcellus a duch Hamletovho otca, I. dejstvo, 4. scéna. Robert Thew podľa Henryho Fuseliho; grafika prvýkrát vydaná v roku 1796. The Metropolitan Museum of Art, inv. č. 42.119.545; Public Domain.

Othello skúma, ako sa dôvera mení na podozrenie, keď sa manipulácia opiera o spoločenské predstavy a zraniteľnosť jednotlivca. Kráľ Lear sleduje panovníka, ktorý si zamieňa prejavy lásky za pravdu a postupne prichádza o autoritu i istotu vlastného sveta. V Macbethovi sa túžba po moci mení na sled vrážd a strachu. Tieto hry nespočívajú na jednej „chybe“ hrdinu: ich tragický účinok vzniká zo stretu osobných rozhodnutí, rodinných vzťahov a spoločenského poriadku.

Sonety a neskoré hry

Popri javiskovej tvorbe napísal Shakespeare aj básne a sonety. Zbierka 154 sonetov vyšla roku 1609. Jej verše skúmajú lásku, krásu, plynutie času a možnosti poézie uchovať to, čo v živote mizne. Hlas básne nemožno bez ďalších dôkazov stotožniť s autorovým súkromným životom; práve premenlivé oslovenie a napätie medzi túžbou a sebapozorovaním robia tieto texty otvorenými novým čítaniam.

V neskorých hrách, najmä v Zimnej rozprávke a Búrke, sa tragické skúsenosti stretávajú s možnosťou zmierenia. Búrka rozvíja príbeh Prospera, ktorý prostredníctvom umenia a moci riadi udalosti na ostrove. Hra sa často číta ako úvaha o divadle, no súčasné interpretácie otvárajú aj otázky podrobenia, vlastníctva a slobody.

Sme všetci z rovnakej látky ako sny.
Náš malý život je obmývaný spánkom.

— Prospero, Búrka, IV. dejstvo, 1. scéna (pravdepodobne 1610 – 1611). Slovenský preklad Ľubomír Feldek.

Francesco Bartolozzi podľa Philippa Jacquesa de Loutherbourga: ilustrácia k Shakespearovej Búrke, 1798. The Metropolitan Museum of Art, inv. č. 62.557.177; Public Domain.

Stratford a Prvé fólio

Shakespeare zostával spätý so Stratfordom, kde nadobudol dom New Place a kam sa v posledných rokoch života častejšie vracal. Zomrel v apríli 1616 a bol pochovaný v tamojšom kostole Holy Trinity. Dátum 23. apríla sa uvádza podľa vtedajšieho anglického kalendára.

Po jeho smrti zhromaždili kolegovia John Heminges a Henry Condell hry do veľkého vydania z roku 1623, dnes známeho ako Prvé fólio (First Folio). Obsahuje 36 hier; približne polovica z nich dovtedy nevyšla tlačou. Bez tejto práce by sa časť Shakespearovej dramatickej tvorby pravdepodobne nezachovala. Titulnú stranu zdobí rytý portrét od Martina Droeshouta.

Titulná strana Prvého fólia Shakespearových hier (1623) s rytinou autora od Martina Droeshouta. British Library, sign. G.11631; digitálna reprodukcia CC0.

Život diel na javisku

Shakespeare sa stal súčasťou divadelných tradícií ďaleko za hranicami Anglicka. Jeho hry sa menili v prekladoch, skracovali, upravovali pre nové javiská a vstupovali do filmu, hudby či výtvarného umenia. Ich význam nespočíva v predstave, že každá doba v nich musí nájsť ten istý odkaz. Práve schopnosť zniesť rozdielne výklady a zároveň klásť presné otázky o ľudskom konaní vysvetľuje, prečo sa k nim divadlo stále vracia.

Vybrané diela

Rómeo a Júlia (Romeo and Juliet); Sen noci svätojánskej (A Midsummer Night’s Dream); Richard III. (Richard III); Henrich IV. (Henry IV, 1. a 2. časť); Henrich V. (Henry V); Kupec benátsky (The Merchant of Venice); Ako sa vám páči (As You Like It); Hamlet; Večera trojkráľová (Twelfth Night); Othello; Kráľ Lear (King Lear); Macbeth; Zimná rozprávka (The Winter’s Tale); Búrka (The Tempest); Sonety (Sonnets).

Zdroje a obrazové podklady

Folger Shakespeare Library; Shakespeare Birthplace Trust; Shakespeare’s Globe; Royal Shakespeare Company. Citát z Búrky: slovenský preklad Ľubomír Feldek, publikovaný v materiáloch Hudobného centra Melos-Étos 2013. Obrazové podklady: British Library (CC0), Yale Center for British Art (CC0), The Metropolitan Museum of Art (Public Domain / CC0). Neskoršie grafiky sú ilustráciami Shakespearových diel, nie obrazovými dokumentmi ich pôvodných inscenácií.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase