Dežo Ursiny patrí ku kľúčovým tvorcom modernej slovenskej rockovej hudby. Od bigbítových začiatkov so skupinami The Beatmen a The Soulmen dospel k osobitej tvorbe, v ktorej sa rock prepájal s jazzovými podnetmi, rozsiahlejšími kompozičnými formami a poéziou. Zásadné miesto v jeho umeleckom živote mala spolupráca s básnikom Ivanom Štrpkom.

Jeho hudbu charakterizuje nezameniteľný hlas, výrazná rytmická stavba a cit pre vzťah medzi slovom a melódiou. Popri piesňach vytváral rozvinuté kompozície, ktoré vyžadujú sústredené počúvanie a postupne odkrývajú svoje významové aj hudobné vrstvy.

Súbežne pôsobil vo filme ako dramaturg, scenárista, režisér a skladateľ. Ďalší rozmer jeho osobnosti sprístupnila posmrtne vydaná korešpondencia, v ktorej sa odráža jeho vzťah k blízkym, literatúre, tvorbe i vlastnej konečnosti.

Bratislavské začiatky a štúdium

Narodil sa v Bratislave, s ktorou zostal spätý počas celého života. Prvú gitaru dostal ako jedenásťročný. Počas dospievania sa zapojil do vznikajúcej bratislavskej bigbítovej scény a postupne sa začal presadzovať ako gitarista, spevák a autor skladieb.

V roku 1966 zmaturoval na elektrotechnickej priemyslovke. V rokoch 1967 až 1973 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Film sa následne stal jeho dlhodobým povolaním a samostatnou oblasťou autorskej práce.

The Beatmen a The Soulmen

V polovici šesťdesiatych rokov sa dostal do širšieho povedomia ako člen a líder skupiny The Beatmen. Jej tvorba vychádzala z dobového britského bigbítu, najmä z hudby The Beatles, pričom Ursiny sa už v tomto období uplatňoval ako skladateľ.

Skupina koncertovala aj mimo Bratislavy, vystúpila v Prahe a Mníchove a v roku 1966 bola predkapelou britskej skupiny Manfred Mann na jej bratislavskom koncerte. K nahrávkam The Beatmen patria piesne Break It, Let’s Make a Summer, Safely Arrived a The Enchanted Lie.

Ďalšiu etapu predstavovalo trio The Soulmen, v ktorom s Ursinym účinkovali basgitarista Fedor Frešo a bubeník Vladimír Mallý. Ich hudba mala hutnejší bluesrockový základ a výraznú úlohu v nej zohrávali aj vokály. V roku 1967 sa The Soulmen stali víťaznou skupinou prvého československého beatového festivalu v Prahe.

Po rozpade tria Ursiny pokračoval so skupinou The New Soulmen. Už jeho rané pôsobenie ukazuje hudobníka, ktorý priebežne menil spoluhráčov aj výrazové prostriedky a hľadal priestor na vlastné skladateľské smerovanie.

Provisorium a hľadanie vlastnej hudobnej reči

Na začiatku sedemdesiatych rokov sa začala jeho dlhoročná spolupráca s klaviristom a skladateľom Jarom Filipom. Vzniklo Provisorium, ktorého názov sa neskôr opakovane vracal pri rôznych zostavách Ursinyho sprievodnej skupiny.

Album Provisorium, nahraný v roku 1972 a vydaný v roku 1973, zachytáva odklon od krátkej bigbítovej piesne k rozvinutejším formám. Anglicky spievané skladby poskytujú väčší priestor inštrumentálnym úsekom, premenám nálady a súhre hudobníkov. Výrazným príkladom je rozsiahla kompozícia Christmas Time.

Táto nahrávka predstavuje jeho anglicky spievaný debut. V ďalšej pôvodnej albumovej tvorbe sa do popredia dostala slovenčina; členité kompozície a voľnejšia práca s piesňovou formou zostali súčasťou jeho hudobného jazyka.

Ivan Štrpka a prechod k slovenčine

V roku 1974 sa začala spolupráca Deža Ursinyho s Ivanom Štrpkom, básnikom zo skupiny Osamelí bežci. Ich tvorivé partnerstvo sa stalo jedným z určujúcich spojení slovenskej hudby a poézie.

Štrpkove texty prinášali obrazy krajiny, ciest, detstva, ľudskej blízkosti i odcudzenia. Ursiny im dával hudobný tvar, ktorý rešpektoval osobitý rytmus a významové napätie básnickej reči. Slovo v týchto skladbách ovplyvňuje dĺžku frázy, spôsob spevu aj celkové rozvíjanie hudby.

Prvým albumom jeho slovensky spievaného obdobia bola Pevnina detstva z roku 1978. Obsahuje aj zhudobnenie textu Dušana Mitanu; spolupráca so Štrpkom sa však postupne stala nosnou osou ďalšej albumovej tvorby.

Nasledovali Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1981), spojené aj s pôsobením skupiny Burčiak. V tomto období sa vyhranil hudobný svet, ku ktorému sa Ursiny v ďalších rokoch vracal a rozvíjal ho.

Dežo Ursiny: Modrý vrch. Z albumu Modrý vrch (1981). Hudba: Dežo Ursiny, text: Ivan Štrpka. Zdroj: YouTube – kanál dezoursiny.

Hudobný rukopis

Ursinyho skladby spájajú rockový základ s jazzovým cítením, premenlivou rytmikou a pozornou prácou s farbou nástrojov. Klávesy, gitary, dychové nástroje či husle dostávajú priestor podľa charakteru konkrétnej kompozície.

Jeho spevácky prejav má blízko k osobnej výpovedi. Výrazné miesto v ňom patrí frázovaniu, dôrazu na jednotlivé slová a napätiu medzi hovorenou a spievanou rečou. Hlas zostáva súčasťou hudobného diania aj vtedy, keď pôsobí takmer rozprávačsky.

Rozsiahlejšie skladby sa rozvíjajú prostredníctvom návratov motívov, inštrumentálnych medzihier a zmien intenzity. Pri počúvaní sa pozornosť presúva medzi príbehom textu, rytmom a súhrou nástrojov. Aj preto má v jeho tvorbe význam album ako súvislý poslucháčsky zážitok.

Dežo Ursiny: Pod hladinou. Z albumu Modrý vrch (1981). Hudba: Dežo Ursiny, text: Ivan Štrpka. Zdroj: YouTube – kanál dezoursiny.

Osemdesiate roky: rozvíjanie vlastného sveta

Po Modrom vrchu nasledovali albumy 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986) a Na ceste domov (1987). Ursiny v nich pokračoval v rozvíjaní hudobného jazyka, v ktorom sa osobná výpoveď stretáva s obraznosťou Štrpkových textov.

Jednotlivé nahrávky poskytujú priestor kratším piesňam aj rozsiahlym kompozíciám. Opakujúce sa témy cesty, pamäti, domova a medziľudských vzťahov získavajú zakaždým inú podobu. K tomuto obdobiu patrí aj skladba So synom v ZOO z albumu Bez počasia.

Dežo Ursiny: So synom v ZOO. Z albumu Bez počasia (1984). Hudba: Dežo Ursiny, text: Ivan Štrpka. Zdroj: YouTube – kanál dezoursiny.

Významným partnerom zostával Jaro Filip. Ursinyho nahrávky zároveň vznikali v spolupráci s viacerými zostavami a hudobníkmi, ktorých interpretačný vklad spoluutváral ich výsledný zvuk.

Na albume Zelená sa nachádza aj skladba Tisíc izieb, ďalší príklad jeho spojenia výraznej hudobnej výstavby s mnohoznačným básnickým textom.

Dežo Ursiny: Tisíc izieb. Z albumu Zelená (1986). Hudba: Dežo Ursiny, text: Ivan Štrpka. Zdroj: YouTube – kanál dezoursiny.

Od Momentiek k Príbehu

Neskoršiu tvorbu predstavujú albumy Momentky (1990), Do tla (1991), dvojalbum Ten istý tanec (1992) a Príbeh (1994). Pokračuje v nich spolupráca so Štrpkom aj rozvíjanie rozsiahlejších piesňových celkov.

Momentky obsahujú skladby Deti a Deti a zase deti.

Dežo Ursiny: Deti. Z albumu Momentky (1990). Hudba: Dežo Ursiny, text: Ivan Štrpka. Zdroj: YouTube – kanál dezoursiny.

Posledný štúdiový album Príbeh vznikol v roku 1994. Na jeho nahrávaní sa podieľali aj Jaro Filip, Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Emil Frátrik, Juraj Bartoš, František Kop a Berco Balogh.

Ursiny zostal koncertne činný aj v závere života. Záznam vystúpenia v Žiline z 1. decembra 1994 vyšiel neskôr pod názvom Posledný príbeh – Live. Zachytáva jeho neskorú tvorbu v koncertnej podobe a súhru poslednej zostavy Provisoria.

Vybraná diskografia

1973 – Provisorium
Anglicky spievaný debutový album, nahraný v roku 1972.

1978 – Pevnina detstva
Prvý album jeho slovensky spievaného obdobia.

1979 – Nové mapy ticha

1981 – Modrý vrch

1983 – 4/4

1984 – Bez počasia

1986 – Zelená

1987 – Na ceste domov

1990 – Momentky

1991 – Do tla

1992 – Ten istý tanec

1994 – Príbeh

Filmová hudba a hudobnodramatická tvorba

Ursinyho skladateľská práca zahŕňala aj hudbu pre film a televíziu. K jeho najznámejším dielam v tejto oblasti patrí televízny muzikál Neberte nám princeznú z roku 1981 v réžii Martina Hoffmeistera, s textami piesní Jána Štrassera. Hudba k nemu vznikala už v roku 1980.

Muzikál ukazuje jeho schopnosť vytvoriť výrazné piesne v rámci dramatického príbehu a osloviť aj publikum, ktoré nemuselo poznať jeho samostatné albumy.

K jeho hudobnodramatickej tvorbe patrí aj projekt Peter a Lucia z roku 1987, na ktorom spolupracoval s autorkou libreta Altou Vášovou a textárom Jánom Štrasserom. Piesne z tohto projektu sa neskôr stali súčasťou koncertných návratov k jeho tvorbe.

Filmový dramaturg a dokumentarista

V rokoch 1974 až 1991 pracoval ako dramaturg krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe. Popri dramaturgii sa venoval scenáristike a réžii dokumentárnych filmov.

Jeho filmová tvorba zahŕňa portréty ľudových hudobníkov i sociálne a existenciálne témy. V neskorších dokumentoch sa dostávajú do popredia otázky choroby, nádeje, pomoci a ľudskej dôstojnosti.

Filmovú prácu preto treba vnímať ako samostatnú súčasť jeho tvorivého života. Poskytovala mu ďalší spôsob, ako sa sústrediť na konkrétneho človeka a jeho skúsenosť.

Vybraná dokumentárna tvorba

Výber titulov, na ktorých sa podieľal ako režisér a/alebo scenárista:

1980 – Pieseň pre teba

1980 – Sanitrárovci – scenár a réžia spolu s Marianom Urbanom.

1982 – Gajdoš Antalík – scenár a réžia spolu s Marianom Urbanom.

1982 – Spievanie na zore

1986 – Vôňa života

1991 – O rakovine a nádeji

1993 – Dům Matky Terezy

1994 – Obrázky z výletu za plot blázince

1997 – Času je málo a voda stúpa – scenár a réžia spolu s Ivom Brachtlom; dokument dokončený po Ursinyho smrti.

Listy a osobná výpoveď

Po Ursinyho smrti sa dôležitou súčasťou jeho odkazu stali aj knižne vydané listy. Korešpondencia sprístupňuje jeho spôsob premýšľania, citovú otvorenosť aj náročnosť, s akou pristupoval k sebe a k vzťahom.

Kniha Moja milá pani prináša listy Zdenke Krejčovej. Publikácia Ahoj tato – Milý Kubo zachytáva korešpondenciu so synom Jakubom z posledného obdobia jeho života. Jabloň v zime. Listy Eve Rosenbaumovej približuje mladšieho Ursinyho a atmosféru jeho osobného sveta.

Tieto texty dopĺňajú obraz hudobníka a filmára o bezprostrednú písomnú výpoveď. Opakovane sa v nich otvárajú otázky blízkosti, zodpovednosti a porozumenia.

Umelecký odkaz

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov. Zanechal dielo, v ktorom majú vedľa seba miesto bigbítová pieseň, rozsiahla rocková kompozícia, filmová hudba, dokument aj osobná korešpondencia.

Jeho prínos spočíva predovšetkým v rozšírení možností slovenskej rockovej hudby: v práci s formou, v spojení hudby s modernou poéziou a v osobitom interpretačnom prejave. Tvorivé partnerstvo s Ivanom Štrpkom vytvorilo súbor albumov, ku ktorým sa možno vracať ako k samostatným umeleckým celkom.

Jeho hudba naďalej žije prostredníctvom reedícií, koncertných interpretácií a aktivít spojených aj so synom Jakubom Ursinym. V roku 2021 mu bol udelený Pribinov kríž II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Zdroje

Hudobné centrum – Dežo Ursiny: životopis a diskografia.

Dežo Ursiny Rocks! – životný príbeh, diskografia a informácie o uchovávaní umeleckého odkazu.

TASR / Teraz.sk – Pred 75 rokmi sa narodil spevák, skladateľ a gitarista Dežo Ursiny, 4. októbra 2022.

Vydavateľstvo Artforum – Dežo Ursiny: autorský profil a informácie o knižne vydanej korešpondencii.

Denník N – Listy Deža Ursinyho so synom sú knihou, na akú nezabudnete, 5. augusta 2015.

YouTube – kanál dezoursiny: Modrý vrch, Pod hladinou, So synom v ZOO, Tisíc izieb, Deti.

Slovenský filmový ústav – 2DVD 6 × Dežo Ursiny: názvy, roky a autorské údaje dokumentárnych filmov.

SK CINEMA – Dežo Ursiny 70 (2018): autorské údaje k projektu Peter a Lucia a jeho piesňam z roku 1987.

Supraphon / Supraphonline – Provisorium: rok nahrávania, prvé vydanie albumu a sprievodný text Jiřího Černého (1995).

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase