Jan Werich patril k najvýznamnejším osobnostiam českého divadla, filmu, literatúry a hovoreného slova 20. storočia. Ako herec, dramatik, scenárista a spisovateľ výrazne ovplyvnil podobu moderného českého humoru, politickej satiry a autorského divadla.

Jeho meno je nerozlučne späté s Jiřím Voskovcom, s ktorým vytvoril autorskú a hereckú dvojicu známu pod označením V+W. V spolupráci so skladateľom Jaroslavom Ježkom a režisérom Jindřichom Honzlom sa stali určujúcimi osobnosťami pražského Osvobozeného divadla a medzivojnovej československej divadelnej avantgardy.

Tvorba dvojice Voskovec a Werich spájala slovný humor, klauniádu, improvizáciu, jazz, piesne, spoločenskú kritiku a politickú satiru. Pôvodne poetisticky a dadaisticky ladené revue sa v 30. rokoch postupne menili na javiskové diela reagujúce na hospodársku krízu, sociálnu nerovnosť, nacionalizmus a rastúcu hrozbu fašizmu.

Po druhej svetovej vojne Werich pokračoval v divadelnej, filmovej, literárnej, rozhlasovej a televíznej tvorbe. V druhej polovici 50. rokov viedol Divadlo satiry, neskôr premenované na Divadlo ABC, kde nadviazal na tradíciu Osvobozeného divadla a vytvoril novú hereckú dvojicu s Miroslavom Horníčkom.

Jeho herectvo a rozprávačský prejav boli založené na prirodzenej práci so slovom, výraznej intonácii, presnom rytme, schopnosti improvizovať a prepájať humor s vážnejším filozofickým alebo občianskym posolstvom. V českej kultúre získal postavenie charakterového komika, rozprávača a „múdreho klauna“, ktorého tvorba oslovovala široké publikum a zároveň ponúkala viacero významových vrstiev.

„Úsmev prináša šťastie do domu, v starostiach je oporou, je citlivým prejavom priateľstva. V únave prináša odpočinok, v znechutení a smútku je potechou a pre každú bolesť je prirodzeným liekom. Nemožno si ho ani kúpiť, ani požičať, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle, v ktorej sa dáva.“
Jan Werich

Jan Werich sa narodil 6. februára 1905 na pražskom Smíchove. Bol jediným dieťaťom Vratislava Wericha a Gabriely Werichovej, rodenej Choděrovej. Po rozvode rodičov vyrastal prevažne v starostlivosti otca.

S Jiřím Voskovcom, ktorý v tom čase ešte používal rodné meno Jiří Wachsmann, sa poznal už z mladosti. Neskôr sa opäť stretli počas štúdia na reálnom gymnáziu v pražskej Křemencovej ulici. Werich následne prestúpil na smíchovské reálne gymnázium, kde v roku 1924 maturoval.

Po maturite nastúpil na Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Právo študoval v rokoch 1924 až 1927, štúdium však nedokončil. Čoraz intenzívnejšie sa venoval divadlu, filmu, literatúre a publicistike. Už počas vysokoškolských rokov písal filmové kritiky a prispieval do študentských a avantgardných periodík, medzi ktoré patrili časopisy Přerod a Český filmový svět.

Rozhodujúcim momentom jeho umeleckej dráhy sa stala spolupráca s Jiřím Voskovcom. Dňa 19. apríla 1927 spoločne uviedli autorské predstavenie Vest Pocket Revue, pôvodne pripravené ako študentská produkcia. Mimoriadny divácky úspech viedol k zaradeniu inscenácie do repertoáru Osvobozeného divadla. Vest Pocket Revue napokon dosiahla 208 repríz a otvorila dvojici V+W cestu k profesionálnemu divadlu.

K Werichovi a Voskovcovi sa pripojil skladateľ a klavirista Jaroslav Ježek. Spolu s režisérom Jindřichom Honzlom vytvorili tvorivé jadro Osvobozeného divadla. Ježkova hudba, výrazne ovplyvnená jazzom, sa stala neoddeliteľnou súčasťou ich inscenácií a piesňovej tvorby.

Prvé predstavenia dvojice V+W vychádzali z poetizmu, dadaizmu, kabaretu, cirkusovej klauniády, nemého filmu a absurdného humoru. Wericha a Voskovca ovplyvnili filmoví komici Charlie Chaplin, Buster Keaton, Harold Lloyd či dvojica Laurel a Hardy. Podstatná bola aj ich spoločná záľuba v jazze, groteske a slovnej hre.

V priebehu 30. rokov sa ich tvorba výraznejšie politizovala. Hry Caesar, Osel a stín, Kat a blázen, Balada z hadrů, Rub a líc, Těžká Barbora a Pěst na oko reagovali na hospodársku krízu, sociálne problémy, zneužívanie moci a rastúcu hrozbu nacizmu.

Charakteristickou súčasťou predstavení boli takzvané forbíny, teda predscény odohrávajúce sa pred oponou. Werich a Voskovec v nich vystupovali mimo rámca dramatického príbehu a prostredníctvom pripravených aj improvizovaných dialógov reagovali na aktuálne spoločenské udalosti. Ich javiskové partnerstvo bolo založené na kontraste osobností, presnom rytme reči, slovných hrách a bezprostrednom kontakte s publikom.

Po politických a verejných sporoch spojených s protifašistickým zameraním ich tvorby pôsobil súbor v sezóne 1935 – 1936 dočasne pod názvom Spoutané divadlo v pražskom Rokoku. Neskôr sa vrátil k názvu Osvobozené divadlo a do priestorov paláca U Nováků.

Voskovec a Werich sa presadili aj vo filme. V 30. rokoch vytvorili štyri spoločné hrané snímky: Pudr a benzin, Peníze nebo život, Hej-Rup! a Svět patří nám. Na prvých dvoch spolupracovali s režisérom Jindřichom Honzlom, ďalšie dva režíroval Martin Frič. Filmy preniesli postupy autorského divadla do kinematografie a spájali komediálny dej so sociálnou a politickou kritikou.

V dôsledku otvorene protifašistického zamerania ich tvorby a zhoršujúcej sa politickej situácie bola činnosť Osvobozeného divadla v novembri 1938 ukončená. Werich, Voskovec a Ježek následne odišli do Spojených štátov amerických.

Počas druhej svetovej vojny sa Werich v americkom exile venoval divadelnej, rozhlasovej a kultúrnej činnosti. Spolu s Voskovcom pripravovali programy určené československému publiku a zapájali sa do aktivít československého protinacistického exilu.

Po skončení vojny sa Jan Werich vrátil do Československa. Pokus o obnovenie pravidelnej spolupráce dvojice V+W však nemal dlhé trvanie. Jiří Voskovec po komunistickom prevrate v roku 1948 opäť odišiel do zahraničia a ich spoločná javisková dráha sa definitívne skončila. Naďalej však udržiavali osobný kontakt a rozsiahlu korešpondenciu.

K významným povojnovým projektom patril muzikál Divotvorný hrnec, česká adaptácia amerického muzikálu Finian’s Rainbow. Werich sa podieľal na jeho československej úprave a v inscenácii vytvoril postavu vodníka Čochtana.

V roku 1955 sa stal umeleckým riaditeľom pražského Divadla satiry, ktoré bolo v roku 1957 premenované na Divadlo ABC. Werich tu nadviazal na tradíciu Osvobozeného divadla a obnovil niektoré staršie hry V+W. Jeho novým javiskovým partnerom sa stal Miroslav Horníček. Spoločne rozvíjali tradíciu slovného humoru, improvizovaných dialógov a forbín. Werich divadlo viedol do roku 1961.

Významnú časť jeho povojnovej popularity vytvorila filmová tvorba. Vo dvojfilme Císařův pekař – Pekařův císař stvárnil cisára Rudolfa II. a pekára Matěja. Na filme sa podieľal aj ako spoluautor námetu a scenára. Dvojrola mu umožnila vytvoriť kontrast medzi panovníkom vzdialeným každodennému životu a obyčajným človekom presadzujúcim praktický rozum a spravodlivosť.

Vo filmovej rozprávke Byl jednou jeden král... vytvoril postavu kráľa Já I. a podieľal sa aj na scenári. Jednu zo svojich najvýznamnejších neskorších úloh stvárnil vo filme Vojtěcha Jasného Až přijde kocour z roku 1963, v ktorom vytvoril dvojrolu kastelána Olivu a kúzelníka. Film využíval rozprávkové a fantastické prvky ako podobenstvo o ľudských charakteroch, pokrytectve a spoločenskej pretvárke.

Werich sa výrazne venoval aj literatúre. Písal rozprávky, prózy, cestopisné texty, spomienky, úvahy a listy. Jeho najznámejším literárnym dielom sa stal rozprávkový súbor Fimfárum, v ktorom spájal tradičné rozprávkové motívy s hovorovým jazykom, iróniou, humorom a úvahami o ľudskej povahe.

Súčasťou Werichovej rozprávkovej tvorby je aj príbeh Tři veteráni, v slovenčine známy ako Traja veteráni. Rozprávanie o troch bývalých vojakoch, ktorí získajú čarovné dary, spája rozprávkovú fantastiku s kritikou chamtivosti, márnivosti a zneužívania moci. Príbeh sa neskôr stal predlohou rovnomenného československého filmu režiséra Oldřicha Lipského z roku 1983, nakrúteného už po Werichovej smrti.

Viaceré svoje texty Werich interpretoval na zvukových nahrávkach. Jeho hlas, osobitá dikcia a rozprávačský rytmus významne prispeli k popularite Fimfára a ďalších diel. Pôsobil aj ako rozhlasový interpret, komentátor a príležitostný spevák.

V roku 1968 aktívnejšie vstúpil do verejného života. S publicistom Vladimírom Škutinom vytvoril televízny cyklus Co tomu říkáte, pane Werich?, v ktorom komentoval spoločenské otázky obdobia Pražskej jari. Podpísal tiež reformný manifest Dva tisíce slov.

Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel s manželkou do Rakúska, napokon sa však rozhodol vrátiť. Po nástupe normalizácie boli jeho verejné aktivity a možnosti umeleckého pôsobenia postupne obmedzované. V rozhlase, televízii a verejnom priestore sa objavoval menej, napriek tomu zostával významnou kultúrnou autoritou.

Jan Werich zomrel 31. októbra 1980 v Prahe vo veku 75 rokov. Pochovaný je na Olšanských cintorínoch v Prahe. Jeho umelecký odkaz zostáva prítomný v divadle, filme, literatúre, rozhlase, hudbe aj českej a slovenskej populárnej kultúre.

Vzdelanie

do roku 1924 – reálne gymnáziá v Prahe

1924 – 1927 – Právnická fakulta Karlovej univerzity v Prahe; štúdium nedokončil

Pracovné pôsobenie

1927 – 1938 – Osvobozené divadlo, Praha – herec, dramatik, autor revue, autor piesňových textov a jedna z vedúcich umeleckých osobností

1935 – 1936 – Spoutané divadlo, Praha – herec a spoluautor

1939 – 1945 – Spojené štáty americké – divadelná, rozhlasová a kultúrna činnosť v exile

1946 – 1948 – povojnová divadelná a autorská činnosť; obnovená spolupráca s Jiřím Voskovcom

1955 – 1957 – Divadlo satiry, Praha – umelecký riaditeľ, herec a autor

1957 – 1961 – Divadlo ABC, Praha – umelecký riaditeľ, herec a autor

60. roky 20. storočia – filmová, televízna, rozhlasová, literárna a publicistická činnosť

70. roky 20. storočia – obmedzená umelecká a verejná činnosť v období normalizácie

Výber najvýznamnejších diel

Divadelná a dramatická tvorba

Diela vznikli prevažne v autorskej spolupráci Jiří Voskovec – Jan Werich, často s hudbou Jaroslava Ježka:

• Vest Pocket Revue – 1927, revue
• Smoking Revue – 1928, revue
• Gorila ex machina – 1928, revue
• Premiéra Skafandr – 1929, revue
• Fata Morgana – 1929, revue
• Ostrov Dynamit – 1930, divadelná hra
• Sever proti Jihu – 1930, divadelná hra
• Don Juan & Comp. – 1931, divadelná hra
• Golem – 1931, divadelná hra
• Caesar – 1932, politická satira
• Osel a stín – 1933, politická satira
• Kat a blázen – 1934, politická satira
• Balada z hadrů – 1935, divadelná hra
• Nebe na zemi – 1936, divadelná hra
• Rub a líc – 1936, divadelná hra
• Těžká Barbora – 1937, politická satira
• Pěst na oko aneb Caesarovo finále – 1938, politická satira
• Divotvorný hrnec – 1948, česká adaptácia muzikálu
• Caesar – 1955, obnovená inscenácia v Divadle satiry
• Balada z hadrů – 1957, obnovená inscenácia v Divadle ABC
• Těžká Barbora – 1958, obnovená inscenácia v Divadle ABC

Filmografia – výber

• Pudr a benzin – 1931, hraný film; herec, spoluautor scenára
• Peníze nebo život – 1932, hraný film; herec, spoluautor scenára
• Hej-Rup! – 1934, hraný film; herec, spoluautor scenára
• Svět patří nám – 1937, hraný film; herec, spoluautor scenára
• Císařův pekař – Pekařův císař – 1951, dvojdielny hraný film; Rudolf II. a pekár Matěj, spoluautor námetu a scenára
• Byl jednou jeden král... – 1954, filmová rozprávka; kráľ Já I., spolupráca na scenári
• Stvoření světa – 1957, animovaný film; rozprávač
• Baron Prášil – 1961, hraný film; lodný kapitán
• Až přijde kocour – 1963, hraný film; kastelán Oliva a kúzelník, spoluautor scenára
• La vingt-cinquième heure – 1967, hraný film; účinkujúci
• Assignment K – 1968, hraný film; účinkujúci
• Pan Tau – 1970 – 1972, televízny a filmový projekt; účinkujúci

Televízna tvorba – výber

• Medvěd – televízna adaptácia; herec
• Slzy, které svět nevidí – televízna adaptácia; herec
• Kočár nejsvětější svátosti – televízna komédia; herec
• Uspořená libra – televízna komédia; herec
• Král a žena – televízna inscenácia; herec
• Co tomu říkáte, pane Werich? – 1968, publicistický televízny cyklus; komentátor

Literárna a autorská tvorba – výber

• Fimfárum – súbor autorských rozprávok
• Tři veteráni (Traja veteráni) – autorská rozprávka; predloha rovnomenného filmu z roku 1983
• Královna Koloběžka První – autorská rozprávka
• Lakomec Barka – autorská rozprávka
• Fimfárum – titulná rozprávka rovnomenného súboru
• Italské prázdniny – cestopisná próza
• Lincoln 1933 – próza
• Potlach – prózy a rozprávačské texty
• Falstaffovo babí léto – literárne a spomienkové texty
• Deoduši – literárne texty
• Listování – korešpondencia, úvahy a spomienkové texty
• Povídky nejen o psech – posmrtne vydaný súbor próz
• Jan Werich – Jiří Voskovec: Korespondence – knižne vydaná korešpondencia

Adaptácie Werichových diel – výber

• Tři veteráni – 1983, filmová rozprávka režiséra Oldřicha Lipského; voľná adaptácia Werichovej rozprávky, scenár Zdeněk Svěrák
• Fimfárum Jana Wericha – 2002, animovaný poviedkový film podľa Werichových rozprávok
• Fimfárum 2 – 2006, animovaný poviedkový film
• Fimfárum – Do třetice všeho dobrého – 2011, animovaný poviedkový film

Piesňová tvorba – výber

Texty piesní vznikali prevažne v spolupráci s Jiřím Voskovcom na hudbu Jaroslava Ježka:

• David a Goliáš
• Ezop a brabenec
• Klobouk ve křoví
• Mary, babička Mary
• Nebe na zemi
• Nikdy nic nikdo nemá
• O Španělsku si zpívám
• Stonožka
• Svítá
• Tmavomodrý svět
• Tři strážníci
• Život je jen náhoda

Rozhlasová a zvuková tvorba

Jan Werich patril k výrazným osobnostiam českého rozhlasu a hovoreného slova. Už od začiatku 30. rokov spolupracoval s Jiřím Voskovcom s Československým rozhlasom. Počas vojnového exilu sa podieľal na rozhlasových programoch určených československému publiku.

Jeho zvuková tvorba zahŕňa:

• autorské rozprávky zo súboru Fimfárum,
• literárne čítania,
• humorné a spomienkové rozprávania,
• dialógy a scénky s Jiřím Voskovcom,
• divadelné forbíny s Miroslavom Horníčkom,
• rozhlasové relácie,
• gramofónové nahrávky hovoreného slova,
• interpretácie piesní a divadelných textov.

Jeho hlasový prejav sa vyznačoval pokojnou dikciou, presným rytmom, prácou s pauzou a schopnosťou meniť charakter postavy prostredníctvom intonácie a tempa reči.

Publicistická činnosť

Jan Werich sa publicistike venoval už počas štúdia, keď písal najmä o filme. Neskôr sa uplatnil ako autor komentárov, úvah, rozhovorov a verejných vystúpení.

K jeho najvýznamnejším publicistickým projektom patril televízny cyklus Co tomu říkáte, pane Werich?, ktorý v roku 1968 vytvoril s Vladimírom Škutinom. V programe komentoval spoločenské a politické dianie, otázky slobody, demokracie, verejnej zodpovednosti a medziľudskej dôvery.

Medzinárodné pôsobenie

Najvýznamnejším obdobím Werichovho zahraničného pôsobenia bol vojnový exil v Spojených štátoch amerických. Spolu s Jiřím Voskovcom a Jaroslavom Ježkom sa venoval divadelným, rozhlasovým a kultúrnym aktivitám spojeným s československým protinacistickým odbojom.

Werich sa objavil aj v zahraničných filmových produkciách, medzi ktoré patrili film La vingt-cinquième heure a britský špionážny film Assignment K.

V roku 1967 bol pôvodne obsadený do úlohy Ernsta Stavra Blofelda v bondovke You Only Live Twice. Po niekoľkých dňoch nakrúcania ho však producenti nahradili Donaldom Pleasenceom, pretože jeho stvárnenie podľa nich nepôsobilo dostatočne hrozivo.

Významné spolupráce

• Jiří Voskovec – herec, dramatik a hlavný autorský partner
• Jaroslav Ježek – skladateľ piesní a scénickej hudby
• Jindřich Honzl – divadelný a filmový režisér
• Miroslav Horníček – herecký partner v Divadle satiry a Divadle ABC
• Martin Frič – filmový režisér
• Vojtěch Jasný – filmový režisér
• Jiří Brdečka – scenárista a výtvarník
• Jiří Trnka – výtvarník, ilustrátor a filmový tvorca
• Vladimír Škutina – publicista a televízny partner
• Bořivoj Zeman – filmový režisér
• Nataša Gollová – herecká kolegyňa
• Vlasta Burian – herecký kolega
• Jiří Sovák – herecký kolega
• Vlastimil Brodský – herecký kolega
• Emília Vášáryová – herecká partnerka vo filme Až přijde kocour

Ocenenia a pocty

1963 – udelenie titulu národný umelec

2005 – Česká národná banka vydala pri príležitosti stého výročia narodenia Jana Wericha a Jiřího Voskovca pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Kč. Na rubovej strane mince sú portréty oboch umelcov štylizované do podoby ich divadelných masiek.

Charakteristika tvorby

Jan Werich vytvoril osobitý typ herectva a autorstva založený na prepojení javiskovej osobnosti, hovoreného slova, improvizácie a spoločenského komentára. Jeho postavy nevznikali iba prostredníctvom vonkajšej hereckej premeny. Často do nich vnášal vlastnú osobnosť, spôsob uvažovania a osobitú životnú skúsenosť.

Na javisku vystupoval ako herec, rozprávač, komentátor aj partner diváka. V predscénach prekračoval hranicu medzi dramatickým príbehom a aktuálnou skutočnosťou. Prostredníctvom priameho kontaktu s publikom dokázal reagovať na spoločenské udalosti a meniť predstavenie na živý verejný dialóg.

Jeho humor vychádzal zo slovných hier, významových posunov, paradoxov, zámerných nedorozumení, zdanlivo naivných otázok a spochybňovania zaužívaných fráz. Pod komediálnou formou sa často nachádzala kritika moci, byrokracie, militarizmu, poslušnosti, ľudskej hlúposti a politického fanatizmu.

V spolupráci s Jiřím Voskovcom rozvíjal princíp autorského divadla, v ktorom boli tvorcovia zároveň dramatikmi, hercami, interpretmi piesní a verejnými komentátormi. Hudba Jaroslava Ježka dodala ich divadlu osobitý rytmus a prepojila javiskovú satiru s modernou jazzovou a piesňovou tvorbou.

Werichov herecký prejav bol civilný a zdanlivo nenútený. Významným nástrojom bol jeho hlboký a ľahko rozpoznateľný hlas. Pracoval s tempom, pauzou, dôrazom a intonáciou, pričom dokázal plynulo prechádzať od komického rozprávania k vážnej úvahe.

V literárnej tvorbe nadviazal na tradíciu rozprávky, bájky a ústneho rozprávania. Jeho rozprávky neboli určené výhradne deťom. Prostredníctvom fantastických príbehov komentoval ľudské slabosti, nespravodlivosť, mocenské vzťahy, chamtivosť a význam osobnej zodpovednosti.

Príbeh Tři veteráni patrí k typickým príkladom jeho rozprávkovej poetiky. Fantastické motívy v ňom využil na rozprávanie o ľudskej dôverčivosti, túžbe po bohatstve, zneužívaní darov a potrebe napraviť vlastné chyby. Neskoršia filmová adaptácia prispela k tomu, že sa príbeh stal známym aj ďalším generáciám českých a slovenských divákov.

Werichov prínos nespočíva iba v jednotlivých dielach. Spolu s Voskovcom a Ježkom vytvoril model moderného českého politického, hudobného a autorského divadla, ktorý ovplyvnil ďalšie generácie tvorcov, kabaretné scény, divadlá malých foriem aj spôsob využívania humoru ako nástroja spoločenskej kritiky.

Zaujímavosti

1. Jan Werich študoval právo, rovnako ako jeho neskorší umelecký partner Jiří Voskovec. Ani jeden z nich sa však právnickému povolaniu napokon nevenoval.
2. Na začiatku umeleckej dráhy sa Werich na niektorých plagátoch objavoval pod štylizovaným menom J. W. Rich.
3. Vest Pocket Revue bola pôvodne pripravovaná ako študentské predstavenie. Napokon dosiahla 208 repríz.
4. Werich a Voskovec vydávali vlastné časopisy Vest Pocket Revue a Lokální patriot.
5. Vo filme Císařův pekař – Pekařův císař stvárnil dve hlavné postavy – cisára Rudolfa II. a pekára Matěja.
6. Dvojrolu vytvoril aj vo filme Až přijde kocour, v ktorom stvárnil kastelána Olivu a kúzelníka.
7. Rozprávka Tři veteráni sa stala predlohou rovnomenného filmu režiséra Oldřicha Lipského z roku 1983. Filmový scenár napísal Zdeněk Svěrák.
8. Významnú časť popularity Werichových rozprávok vytvorili jeho vlastné zvukové interpretácie, vďaka ktorým sa Fimfárum stalo súčasťou tradície českého hovoreného slova.
9. V roku 1968 podpísal manifest Dva tisíce slov, ktorý podporoval pokračovanie demokratizačných reforiem Pražskej jari.
10. Vila na pražskej Kampe, v ktorej Jan Werich dlhé roky býval, dnes nesie jeho meno a pripomína jeho život a tvorbu.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase