Keď v roku 2014 začalo Rusko vojnu proti Ukrajine, Šachta, Potter a Dancer patrili medzi tisíce dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli ísť bojovať. Boli mladí, mali svoje životy, rodiny a predstavy o budúcnosti. Režisérka Juliia Hontaruk ich začala nakrúcať na fronte. Takmer dva roky bola s nimi priamo v bojovej zóne. Myslela si, že nakrúca film o vojne.

Po Minských dohodách sa muži vrátili domov. Vojna sa však návratom z ich životov nevytratila. Kamera ich sledovala ďalej pri návrate k rodinám, v každodennosti aj v pokusoch vybudovať si nanovo život, ktorý im po skúsenosti z frontu začal pripadať cudzí.

Návrat ako hlavná téma filmu

Čo sa stane s človekom, keď vojna skončí, ale v jeho vnútri pokračuje ďalej? Šachta, Potter a Dancer sa postupne pokúšajú vrátiť k bežnému životu. Vznikajú nové vzťahy, rodiny a plány. Po rokoch bojov sa objavuje niečo, čo pripomína stabilitu. Potom však príde február 2022 a ruská invázia Ukrajiny v plnom rozsahu ich opäť vracia do vojny. Hontaruk tak svojich protagonistov nesleduje iba vo vojnových zákopoch. Sleduje ich, ako starnú a menia sa, zakladajú rodiny, hľadajú svoje miesto v civilnom živote, ale aj strácajú blízkych. Počas dvanástich rokov sa pred jej kamerou menia ich životy aj samotná Ukrajina.

„Toto v skutočnosti nie je film o vojne. Je o tom, čo vojna zanechá vo vnútri človeka a čo s tým on potom urobí,“ hovorí režisérka. Zomrieť a žiť preto nie je ani tak filmom o bojisku, ako o tom, čo zostáva po ňom. O tom, že návrat domov nemusí znamenať návrat k životu, ktorý človek poznal predtým. A tiež o tom, že aj po rokoch strát a násilia môže zostať túžba žiť prekvapivo silná.

„Je to citlivý film, ale v jeho centre je život. Napriek všetkým stratám, rozvratu a rokom čakania sa život znova a znova ukázal ako silnejší než smrť. A ja som sledovala týchto mužov, ako si ho znova vyberajú,“ prezradila režisérka. Film je zároveň portrétom celej generácie Ukrajincov, ktorí zažili vojnu najprv v roku 2014 a potom v jej plnom rozsahu od roku 2022. Tri konkrétne osudy ukazujú širší príbeh spoločnosti, ktorá sa už viac ako desať rokov snaží žiť v realite vojny.

Ocenený dokument

Dokumentárny film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary 2026 a slovenskému publiku sa následne predstavil na festivale Cinematik. Výrazný úspech zaznamenal aj na 17. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Odese, ktorý sa pre vojnovú situáciu konal v Kyjeve. Film si odtiaľ odniesol hneď dve hlavné ocenenia - Cenu za Najlepší ukrajinský celovečerný dokumentárny film a hlavnú cenu Grand Prix – Audience Award.

Teraz prichádza k divákom aj nový oficiálny trailer, ktorý približuje príbeh troch mužov a ich dlhoročnú cestu medzi vojnou a návratom k životu. Okrem toho predstavujeme aj plagát k filmu. Jeho autorkou je grafická dizajnérka Katarína Balážiková.

Film vzniká aj za slovenskej účasti

Na filme sa koproducentsky podieľa aj Slovensko, pričom slovenskou producentkou je Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Keď sme do filmu vstupovali, oslovilo ma práve to, že napriek vojne a všetkému, čo svojim protagonistom vzala, nie je jeho hlavnou témou smrť, ale život. Juliia ich sleduje z mimoriadnej blízkosti a bez pátosu. Vďaka tomu vidíme nielen dôsledky vojny, ale aj obrovskú schopnosť človeka znovu si budovať vzťahy, domov a život, ktorý má zmysel,“ hovorí slovenská producentka.

Film Zomrieť a žiť vznikol v koprodukcii BABYLON'13 PRODUCTION a Directory Films (Ukrajina), VFS Films (Lotyšsko) a Silverart (Slovensko). Film finančne podporil aj Audiovizuálny fond. Dokumentárny film Zomrieť a žiť ukrajinskej režisérky Juliie Hontaruk prichádza do slovenských kín 15. októbra 2026 v distribúcii Continental film.