D.E.M.O. – Moc bezmocných: trinásť mladých hlasov prinesie Havlovu otázku do SND

8. októbra 2026

Kedy má človek moc zmeniť veci okolo seba? Činohra Slovenského národného divadla uvedie dnes 8. októbra 2026 bratislavskú premiéru inscenácie D.E.M.O. – Moc bezmocných. Trinásť mladých ľudí z Česka a Slovenska v nej vychádza z eseje Václava Havla, no hovorí o témach vlastnej generácie: o životnom prostredí, stereotypoch, verejnom priestore i dôvere v demokraciu.

Havlovu esej Moc bezmocných poznáme najmä cez príbeh zelinára, ktorý vo výklade vystaví heslo, hoci sa s ním nemusí stotožňovať. Zdanlivo malý každodenný úkon v texte odkrýva spôsob, akým sa človek podieľa na udržiavaní systému. Havel esej napísal v roku 1978 v podmienkach normalizačného Československa. Jej otázka, čo môže urobiť jednotlivec vystavený tlaku svojho okolia, však prekračuje dobový rámec. Vzdelávací projekt Knižnice Václava Havla pripomína, že text stojí na protiklade života v lži a života v pravde.

Nová inscenácia sa nepokúša tento text jednoducho zahrať. SND ju označuje za medzigeneračnú autorskú variáciu na motívy eseje. Ťažisko sa presúva k tomu, čo zažívajú mladí ľudia dnes a čo sami považujú za prejav bezmocnosti či občianskej odvahy. Bratislavská premiéra sa koná dnes, vo štvrtok, 8. októbra o 19.00 h v Štúdiu novej budovy SND.

Havel ako východisko, súčasnosť ako vlastný materiál

Na javisko vstupuje trinásť účinkujúcich z Česka a Slovenska. Podľa divadla vznikala inscenácia približne rok na workshopoch a spoločných skúškach v oboch krajinách. Východiskom boli ich skúsenosti, otázky a autorské výpovede. Súbor vytvoril javiskovú montáž, ktorá spája hovorené slovo, pohyb a hudbu. Pražské Národné divadlo opisuje začiatok práce v novembri 2025 ako postupné spoznávanie skupiny a budovanie dôvery; texty mladých začali vznikať ešte pred definitívnym tvarom predstavenia.

Takýto postup mení aj očakávania od večera. Divák neuvidí životopis Václava Havla ani výklad politickej filozofie v scénických obrazoch. Autori skúšajú preniesť otázku občianskej zodpovednosti medzi ľudí, ktorí vstupujú do dospelosti. Na rozhodnutia spoločnosti majú často obmedzený priamy vplyv, následky dnešných rozhodnutí však ponesú dlho. Práve v tomto napätí sa názov Moc bezmocných otvára ďalšej generácii.

Inscenácia podľa anotácie SND pracuje so vzťahom k vlasti a rodine, s ekológiou, mediálnou manipuláciou, zavádzaním na sociálnych sieťach aj s rodovými stereotypmi. Objavuje sa v nej satira a vzdor. Samotné divadlo zároveň zdôrazňuje, že vo výpovediach mladých zostáva prítomný vzťah k domovu, folklóru a komunite. Základnou dramatickou silou tak nemusí byť iba nesúhlas, ale aj predstava, za čo sa oplatí niesť zodpovednosť.

Nehovoriť o mladých, ale nechať ich hovoriť

Pri inscenáciách o generácii Z rozhoduje, kto má právo pomenovať jej skúsenosť. Tento projekt stavia mladých účinkujúcich do pozície spoluautorov. Pražské Národné divadlo v rozhovore so štvoricou z nich zachytáva, ako sa ich témy rodili v diskusiách, pri písaní vlastných výstupov a počas skúšania. Linda Šebőková hovorí o očakávaniach, ktoré patriarchálne vzorce kladú na ženy aj mužov; Richard Gašparovič otvára ekologickú otázku. Tomáš Kulla uvažuje o rodových stereotypoch a Marek Skoupil o voľbách a účasti na nich.

Rozhovor naznačuje, že ani pohľad na Havla nie je v skupine automaticky jednotný alebo zdedený od starších. Niektorí ho pred skúškami poznali najmä zo školy, iní cez názory vo vlastnej rodine. Ich odpovede neprinášajú hotový generačný manifest. Dávajú skôr možnosť sledovať, ako sa politické pojmy napĺňajú osobnou skúsenosťou a ako sa mladí ľudia učia navzájom počúvať aj v nezhode. To môže byť podstatnejšie než prípadná zhoda s každým ich názorom.

Zároveň je dobré nezamieňať „hlas mladých“ za jediný spoločný názor. Ekologická úzkosť, skúsenosť s rodovými očakávaniami či frustrácia z nízkej účasti vo voľbách majú rozdielne príčiny aj možné riešenia. Autorský spôsob práce umožňuje, aby tieto pohľady stáli vedľa seba. Divadlo môže zachytiť aj neistotu a rozpory, ktoré by sa do stručného politického sloganu nezmestili. Práve tam má javisko šancu viesť zmysluplnú debatu s divákom, ktorý do sály vstupuje s celkom inou skúsenosťou.

Autorstvo tu zároveň neznamená, že profesionáli ustupujú z tvorby. Režisérkou je Adéla Laštovková Stodolová, dramaturgiu pripravili Róbert Štefančík a Darina Abrahámová. Scénu vytvoril Marek Cpin, kostýmy Alexandra Gnidiaková, projekcie Tereza Vejvodová a hudbu Petr Zeman. Na pohybovej stránke spolupracovala Linda Rančáková, lektorsky projekt viedla Zuzana Kráľová. Ich úlohou bolo osobné materiály pretvoriť na divadelný celok, ktorý môže osloviť aj publikum mimo vekovej skupiny účinkujúcich. Kompletný tím a obsadenie zverejňuje SND.

Česko-slovenská skúšobňa demokracie

D.E.M.O. – Moc bezmocných vzniklo ako koprodukcia Činohry SND, Činohry pražského Národného divadla a platformy ND Young. Účinkujúci sa po konkurze stretávali na tvorivých pobytoch v Prahe, Bratislave, Doubici a Banskej Štiavnici. Podľa reportáže Národného divadla skúšali scénické situácie, pracovali na výtvarnej stránke a spolu s hudobným tvorcom pripravovali vlastné piesne. Táto cesta objasňuje, prečo sa výsledok opisuje ako kolektívna autorská výpoveď, nie ako inscenácia pripraveného dramatického textu.

Spolupráca dvoch národných scén má pri Havlove eseji prirodzený historický rozmer. Text vznikol v spoločnom Československu; mladí tvorcovia už vyrastali v samostatných štátoch. Slovenské a české hlasy sa tak stretávajú pri otázke, ktorá kedysi pomenúvala mechanizmy neslobody, dnes však môže viesť aj k debate o demokracii, verejnej diskusii a každodenných rozhodnutiach. V pôvodnej eseji išlo o život v autoritárskom systéme, kým mladí autori skúmajú svoje možnosti v súčasných demokratických spoločnostiach. Historické podmienky preto nemožno stotožniť. Prepojenie oboch skúseností spočíva skôr v otázke, ako človek reaguje na tlak prispôsobiť sa a kedy začne konať podľa vlastného presvedčenia. To je redakčné čítanie zvoleného námetu a spôsobu vzniku inscenácie, nie tvrdenie o jej konečnom vyznení.

Pre diela vyrastajúce z politickej eseje je rizikom príliš jednoznačný výsledok: divák dostane správne heslo, ale málo priestoru na vlastné otázky. Materiály k inscenácii sľubujú pestrejší register. Účinkujúci sa vo svojich rozhovoroch líšia v skúsenostiach aj v tom, aké témy považujú za naliehavé. Javiskový tvar, ktorý spája ich hlasy, môže ukázať, či sa dá o občianskej angažovanosti hovoriť bez predstavy jednej bezchybnej odpovede. O tom, či sa to skutočne podarilo, bude možné písať až po bratislavskom uvedení.

Bratislavská premiéra po pražskom uvedení

Inscenácia už mala české premiéry 18. a 19. septembra 2026 v priestore Pražská križovatka, v Kostole sv. Anny. Ôsmy október je premiérou v SND, nie prvým verejným uvedením celého projektu. Divadlo plánuje hrať titul počas sezóny v Prahe aj Bratislave. Tento kontext je pri pozvánke dôležitý: do Štúdia prichádza spoločná inscenácia pripravená pre dve scény, dve mestá a dva jazyky. Obe divadlá uvádzajú termíny premiér.

SND po predstavení avizuje moderovanú diskusiu účinkujúcich s divákmi. Je to logické pokračovanie inscenácie, ktorá si za tému vybrala hlas, moc a schopnosť vstúpiť do verejného rozhovoru. Diváci môžu konfrontovať vlastné čítanie javiska s tým, ako o tvorbe hovoria jej mladí protagonisti. Večer preto nemusí končiť poslednou scénou: priestor na rozhovor môže byť jeho ďalšou časťou. D.E.M.O. – Moc bezmocných sa tak opiera o Havlov text bez toho, aby za mladých účinkujúcich hovoril. Zostáva otázka, či a ako sa z jednotlivých výpovedí stane spoločný divadelný tvar. Bratislavská premiéra 8. októbra ukáže, čo dnešná generácia počuje vo výzve nerezignovať — a čo potrebuje povedať sama.

Autor foto: Pavel Hejný

Autor článku: Peter Kürty

| Galeria obrázkov k článku (24)

Kliknutím na obrázok sa otvorí galéria v plnej veľkosti.

snd_d.e.m.o._1200x1600_web_slider_sez107.jpg

slovenske narodne divadlo vaclav havel marek cpin darina abrahamova d.e.m.o. moc bezmocnych adela lastovkova stodolova robert stefancik petr zeman linda rancakova zuzana kralova