Pri hereckých výročiach sa prirodzene vraciame k postavám. Pri Františkovi Kovárovi však záleží aj na tom, kde sme sa s nimi stretli. Niekto si ho spojí s večerom v divadle, iný s televíznym seriálom alebo filmom, v ktorom jeho tvár vôbec nevidel: zahraničnej postave prepožičal slovenský hlas.

Jeho profesijný príbeh preto nemožno uzavrieť do jedného média ani jednej úlohy. Aj dve nedávne ocenené postavy ukazujú rozdielne možnosti hereckej práce. V Čarovnom jablku hral mastičkára Ferka, v Spiaci účet vstúpil do príbehu rodinného dedičstva a zodpovednosti za minulosť. Za oba výkony získal v roku 2025 Igrica.

Z Bratislavy cez Nitru na ďalšie javiská

František Kovár sa narodil 14. novembra 1946 v Bratislave. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení v roku 1967 a po škole nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. Od roku 1971 pôsobil na bratislavskej Novej scéne. Začiatkom deväťdesiatych rokov stál pri vzniku Divadla Astorka Korzo ’90. Jeho cesta tak spája regionálnu scénu, veľké bratislavské divadlá aj zakladanie nového súboru. Každé z týchto prostredí predstavuje inú časť slovenských divadelných dejín a zároveň inú skúsenosť spolupráce s kolegami a režisérmi.

Do Činohry SND nastúpil v roku 1996, na jej javisku však účinkoval podstatne skôr. Ešte ako študent sa v roku 1965 objavil v Sartrovej hre Diabol a Pánboh v réžii Jozefa Pálku. SND pri jeho jubileu pripomína, že mal jedinú repliku a stál pritom na scéne po boku Ctibora Filčíka či Štefana Machatu. Medzi týmto študentským stretnutím a neskorším členstvom v súbore uplynuli tri desaťročia. Aj tento odstup ukazuje, prečo sa herecký životopis nedá čítať iba ako postupnosť angažmánov: na javiská sa umelec vracia s ďalšími skúsenosťami a v novej pozícii.

Od Červeného vína k súčasnému filmu

Pred kamerou Kovár prešiel od starších televíznych adaptácií až k dnešnej tvorbe. V Červenom víne z roku 1972 stvárnil Mikuláša Habdžu. V Jakubiskovej Tisícročnej včele si zahral farára Kreptúcha, v seriáli Štúrovci Michala Miloslava Hodžu. Objavil sa aj v Šulíkovej Záhrade. Tento výber spája literárne predlohy, historické rozprávanie i autorský film. Pripomína tiež, ako výrazne slovenskú hereckú pamäť vytvárala televízia: staršie inscenácie a seriály sa k divákom vracajú a s nimi aj postavy, ktoré vznikli v celkom iných výrobných podmienkach.

Pri Kovárovi však zostáva dôležitá aj novšia práca. Igric, ktorý mu bol udelený 21. septembra 2025, oceňoval mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele. Získal ho za mastičkára Ferka v Čarovnom jablku a postavu otca vo filme Spiaci účet. Rozprávka a rodinná dráma predstavujú odlišné svety. Ich spoločná prítomnosť v jednom ocenení je konkrétnym dôvodom, prečo jubilejný portrét nemusí zostať pri dávnych tituloch. Ocenenie sa vzťahovalo na nové výkony, nie na bilanciu celej kariéry.

Hlas ako ďalšia podoba herectva

Kovárova práca v dabingu má aj jasne pomenované odborné uznania. V roku 2015 získal Cenu Literárneho fondu za dabingovú postavu Denisa vo filme Železná lady. V roku 2018 nasledovalo ocenenie za Alana v Storočnom starčekovi, ktorý vyliezol z okna a zmizol, a za Spangela v dvojdielnej Márii Terézii.

Práve konkrétne postavy pomáhajú vysvetliť, čo sa skrýva za obvyklou formuláciou „známy hlas“. Dabingový herec sa musí prispôsobiť rytmu cudzieho výkonu a zároveň vytvoriť zrozumiteľný prejav v slovenčine. Divák sleduje jednu postavu, hoci jej výslednú podobu spoluvytvárajú dvaja herci. Preto môže byť hlas súčasťou diváckej pamäti aj tam, kde meno slovenského interpreta zostáva v záverečných titulkoch. Kovárovo jubileum je príležitosťou pripomenúť aj túto časť jeho profesie.

Skúsenosti odovzdával ďalej

VŠMU bola pre Kovára školou aj neskorším pedagogickým pôsobiskom. SND vo svojom jubilejnom texte pripomína, že dnes sa na javisku stretáva aj s niekdajšími poslucháčmi. Takéto stretnutia dávajú učiteľskej práci konkrétny rozmer. Skúsenosť sa odovzdáva počas štúdia a neskôr pokračuje v spoločnej práci, v ktorej už bývalý študent vystupuje ako kolega.

Podľa aktuálnej informácie SND Kovár účinkuje v siedmich inscenáciách a pripravuje ďalšiu, podľa Hugových Bedárov. Divadlo zároveň jeho jubileu venuje predstavenie Veselé paničky windsorské v piatok 20. novembra.

Dnešný večer prinesie dokumentárny portrét

Osemdesiatiny pripomenie aj Dvojka. Dnes o 20.10 uvedie premiéru dokumentu Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára. Podľa anotácie STVR film pracuje s jeho osobnými spomienkami, archívnymi zábermi a výpoveďami rodiny i spolupracovníkov. Tvorcovia ho koncipujú ako pomyselnú spoveď o profesijných skúsenostiach, životných rozhodnutiach a ľudských slabostiach.

Pre diváka, ktorý pozná najmä Kovárove postavy, je to príležitosť obrátiť pozornosť k ich predstaviteľovi. Návrat k prežitým rokom pritom prichádza vo chvíli, keď na javisku stále pribúdajú ďalšie úlohy.

Zdroj foto: archív Divadelného ústavu, archív RTVS, archív SND