Vilma Jamnická patrila ku generácii, ktorá pomáhala rozvíjať profesionálne slovenské divadlo v medzivojnovom období. Štyridsať rokov pôsobila v Činohre Slovenského národného divadla a jej tvorba postupne presiahla do filmu, televízie a literatúry. Popri hereckých úlohách zanechala aj osobné svedectvo o divadelnom živote a spolužití s režisérom Jánom Jamnickým.

Narodila sa ako Vilma Březinová v českom Barchove. Detstvo prežila v rakúskom Linzi, neskôr sa rodina presťahovala do Bratislavy. Pôvodne sa rozhodla pre medicínu, napokon však zvolila herectvo. V roku 1929 absolvovala Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave a v tom istom roku nastúpila do Slovenského národného divadla.

Jej umelecké začiatky formoval režisér a pedagóg Janko Borodáč. Od menších dievčenských postáv prechádzala k rozsiahlejším úlohám; medzi jej prvé výrazné príležitosti patrila slepá Berta v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Na javisku postupne rozvíjala lyrické aj charakterové herectvo, pričom sa uplatňovala v klasickom i domácom repertoári.

Medzi jej divadelné postavy patrili Silvia v Marivauxovej Hre lásky a náhody, Berta z Brünecku v Schillerovom Viliamovi Tellovi a grófka Anna vo Zvonovom Tanci nad plačom. V neskoršom období sa jej repertoár rozširoval o matky, staršie ženy a výrazné epizódne figúry. Členkou Činohry SND zostala do roku 1969.

Významným osobným a umeleckým partnerom bol herec, režisér a pedagóg Ján Jamnický. Spoločnému životu a divadelným skúsenostiam venovala spomienkovú knihu Letá a zimy s Jánom Jamnickým (1985). Jej rozprávanie približuje divadlo cez osobnú skúsenosť herečky a partnerky jedného z významných predstaviteľov slovenskej réžie.

Pred filmovou kamerou debutovala v Drevenej dedine (1954) režiséra Andreja Lettricha. Neskôr účinkovala aj v snímkach Keby som mal pušku (1971) Štefana Uhra a Postav dom, zasaď strom (1979) Juraja Jakubiska. Jej filmové pôsobenie pokračovalo aj po skončení stáleho divadelného angažmánu. V hudobnom filme Fontána pre Zuzanu (1985) Dušana Rapoša stvárnila Cilku.

V neskorších desaťročiach sa výraznejšie venovala písaniu a verejnosť ju poznala aj pre záujem o jogu, indickú filozofiu a astrológiu. Tieto záujmy sa premietli do jej kníh a rozhovorov. V spolupráci s novinárkou Marikou Studeničovou vznikli spomienkové publikácie Elixír môjho života (2005) a Muž môjho života (2007).

Vilma Jamnická zomrela 12. augusta 2008 v Bratislave vo veku 101 rokov. Jej životopis prepája začiatky profesionálnej slovenskej činohry s filmovou a televíznou kultúrou druhej polovice 20. storočia. Knihami spomienok zároveň zachovala osobný pohľad na ľudí a prostredie, ktoré formovali slovenské divadlo.

Výber z tvorby / Dielo

Roky označujú rok výroby filmu, vydania knihy

Filmové herectvo

• Drevená dedina (1954) – herecká účasť; réžia Andrej Lettrich.
• Keby som mal pušku (1971) – herecká účasť; réžia Štefan Uher.
• Postav dom, zasaď strom (1979) – herecká účasť; réžia Juraj Jakubisko.
• Fontána pre Zuzanu (1985) – Cilka; réžia Dušan Rapoš.

Knižná tvorba

• Letá a zimy s Jánom Jamnickým (1985) – spomienková kniha.
• Sny a videnia (1991; ďalšie vydanie 2001).
• Elixír môjho života (2005) – s Marikou Studeničovou.
• Muž môjho života (2007) – s Marikou Studeničovou.

Ocenenia a pocty

• 1996 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
• 2005 – Zlatá kniha vydavateľstva Ikar za publikáciu Sny a videnia, v kategórii Osobnosti radia.
• 2006 – Kvet Tálie, ocenenie udeľované na Festivale Aničky Jurkovičovej.
• 2006 – Zlatá kniha vydavateľstva Ikar za publikáciu Elixír môjho života, ktorú napísala s Marikou Studeničovou, v kategórii Osobnosti radia.

Zlaté knihy sú vydavateľské ocenenia spojené s predajnosťou publikácií.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase