eCultureBase logo
Albert Camus

Nar. 07. november 1913 (113 rokov)

Úmrtie 04. január 1960

0/10

Spisovateľ, esejista, dramatik, novinár, filozof a divadelný režisér

BIO

Albert Camus patrí k zásadným osobnostiam francúzskej literatúry a európskeho myslenia 20. storočia. V románoch, esejach, drámach a publicistike skúmal slobodu, zodpovednosť, smrť a možnosti ľudskej solidarity. Jeho tvorbu spájajú najmä pojmy absurdna a vzbury: otázka, ako žiť vo svete, ktorý neposkytuje jednoznačnú odpoveď na ľudskú túžbu po zmysle. V roku 1957 získal Nobelovu cenu za literatúru.

Narodil sa v severoafrickom Mondovi v rodine európskych osadníkov. Otec zahynul počas prvej svetovej vojny, keď bol Albert ešte dieťaťom. Vyrastal s matkou v chudobných pomeroch alžírskej štvrte Belcourt. Skúsenosť nedostatku, rodinné prostredie a stredomorská krajina zostali trvalými východiskami jeho literárnej obraznosti.

Študoval filozofiu na univerzite v Alžíri a v roku 1936 ukončil štúdium prácou o vzťahu novoplatonizmu a kresťanského myslenia. Od mladosti ho sprevádzala tuberkulóza, ktorá obmedzovala jeho životné a profesijné možnosti. Súbežne sa venoval divadlu ako herec, režisér a organizátor. V roku 1938 nastúpil do redakcie Alger républicain, kde sa rozvíjala jeho sociálne a politicky angažovaná žurnalistika.

Literárny prelom priniesol rok 1942, keď vyšli román Cudzinec a filozofická esej Mýtus o Sizyfovi. V prvom diele skúmal odcudzenie jednotlivca a spoločenské posudzovanie jeho konania; v druhom formuloval problém absurdna. Hoci býva zaraďovaný k existencializmu, sám toto označenie odmietal. Uvedomenie absurdity preňho neznamenalo rezignáciu: otváralo otázku vedomého života bez úniku k falošným istotám.

Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do francúzskeho odboja a pôsobil v ilegálnych novinách Combat. Po oslobodení pokračoval v ich redakčnom vedení. Spolupracoval aj s vydavateľstvom Gallimard. Novinársku prácu chápal ako priestor občianskej zodpovednosti; literárna tvorba uňho zostávala úzko spätá s otázkami verejného života.

Román Mor (1947) rozšíril jeho záujem od osamelého jednotlivca k spoločnému odporu proti utrpeniu. Epidémia v meste Oran sa stáva skúškou charakterov a možností solidarity. V eseji Vzbúrený človek (1951) sa zaoberal hranicami revolty a odmietal ospravedlňovanie vraždy či útlaku údajne vyšším historickým cieľom. Polemika okolo knihy vyústila do roztržky s Jeanom-Paulom Sartrom.

Jeho postoje výrazne preverovala aj vojna v Alžírsku. Kritizoval koloniálnu nespravodlivosť a odmietal útoky na civilistov, zároveň však nepodporoval nezávislosť Alžírska v podobe presadzovanej národnooslobodzovacím hnutím. Usiloval sa o spolužitie európskej a arabskej populácie a v roku 1956 vyzval na občianske prímerie. Táto časť jeho verejného pôsobenia zostáva predmetom diskusií o hraniciach jeho univerzálneho humanizmu.

V neskoršej próze Pád (1956) obrátil pozornosť k vine, sebaklamu a potrebe súdiť druhých. Nasledovala zbierka poviedok Vyhnanstvo a kráľovstvo (1957). Nobelova cena za literatúru v tom istom roku ocenila jeho literárne dielo skúmajúce problémy ľudského svedomia. Uznanie patrilo celku jeho tvorby, nie jedinému románu.

Camus zomrel 4. januára 1960 pri automobilovej nehode vo Villeblevine vo veku 46 rokov. Zanechal nedokončený autobiografický román Prvý človek, ktorý vyšiel posmrtne v roku 1994. Návrat k detstvu a rodinnej pamäti rozšíril obraz autora známeho najmä otázkami absurdna a vzbury o osobnú skúsenosť pôvodu, chudoby a vzdelania.

Výber z tvorby / Dielo

Roky označujú prvé francúzske knižné vydanie, nie slovenský preklad ani divadelnú premiéru.

  • Cudzinec (L’Étranger, 1942) – román.
  • Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe, 1942) – filozofická esej.
  • Caligula (1944) – divadelná hra.
  • Mor (La Peste, 1947) – román.
  • Vzbúrený človek (L’Homme révolté, 1951) – filozofická a politická esej.
  • Pád (La Chute, 1956) – próza.
  • Vyhnanstvo a kráľovstvo (L’Exil et le royaume, 1957) – zbierka poviedok.
  • Prvý človek (Le Premier Homme, 1994) – nedokončený autobiografický román, vydaný posmrtne.


Ocenenia

  • 1957 – Nobelova cena za literatúru za literárnu tvorbu, ktorá prenikavo a vážne osvetľuje problémy ľudského svedomia svojej doby.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase

spisovatel francuzska literatura filozofia pad dramatik cudzinec albert camus moralne dilemy existencialne temy nobelova cena za literaturu esejista mytus o sizyfovi mor vzbureny clovek caligula