Alžírsko, rok 1938. Meursault (Benjamin Voisin), tichý, nenápadný zamestnanec okolo tridsiatky, sa bez viditeľných emócií zúčastní pohrebu svojej matky. Nasledujúci deň si začne milostný pomer s Marie (Rebecca Marder), svojou bývalou kolegyňou z práce, a vracia sa k svojmu obvyklému každodennému životu. Ten je však čoskoro narušený jeho susedom Raymondom (Pierre Lottin), ktorý Meursaulta vtiahne do pochybných machinácií – až jedného horúceho dňa na pláži dôjde k osudovej dráme...

Enfant terrible francúzskeho filmu François Ozon prináša čiernobielu adaptáciu klasiky Alberta Camusa Cudzinec, ktorá sa odohráva v koloniálnom Alžírsku. Vizuálne krásna moderná interpretácia jedného z najznámejších románov 20. storočia rozpráva príbeh mlčanlivého a citovo odcudzeného Meursaulta, ktorý bezdôvodne zavraždí arabského muža na pláži. V súdnom procese, ktorý nasleduje, sa nesúdi len jeho čin, ale aj „neľudská“ ľahostajnosť hrdinu voči spoločenským normám.

Hlavnú úlohu Meursaulta stvárnil charizmatický francúzsky herec Benjamin Voisin, s ktorým François Ozon spolupracoval už na svojom predošlom filme Leto 85 (L’eté 85, 2020).

„Meursault má v sebe takmer detskú nevinnosť, ktorá mu umožňuje vidieť absurditu očami človeka, ktorý ešte nie je znechutený životom. Nie je to však naivita, ale surová, bezprostredná pravda. Nehrá spoločenskú hru. Je, chodí, odpovedá, keď sa ho niekto na niečo opýta. Ale nič si zbytočne nedomýšľa,“ hovorí Voisin.

Ozon sa oproti predlohe rozhodol posunúť príbeh a jeho interpretáciu ešte ďalej než Camus.

„Myšlienka adaptovať jeden z najznámejších románov svetovej literatúry vo mne vyvolávala úzkosť. Ale môj záujem o knihu a jej tému bol silnejší než obavy, a tak som sa do toho s istou bezstarostnosťou pustil. Pri práci s archívmi a stretnutiach s pamätníkmi som si však rýchlo uvedomil, do akej miery majú všetky francúzske rodiny nejaké puto s Alžírskom a že nad našimi príbehmi stále často visí ťaživé mlčanie,“ hovorí Ozon. Vo svojej adaptácii dáva zaznieť aj hlasu obetí kolonializmu, pomenúva ich a zdôrazňuje nerovnosť moci, čím z pôvodnej existencialistickej filozofie vytvára aj silnú kritiku imperiálneho systému. Meursaultova prázdnota tak nepôsobí len ako metafyzická absurdnosť, ale aj ako produkt privilegovaného koloniálneho sveta.

François Ozon (1967, Francúzsko) patrí medzi najplodnejších a najuznávanejších francúzskych filmových režisérov svojej generácie. Film vyštudoval na parížskej škole La Fémis, kde začal nakrúcať krátke filmy, v ktorých sa už naplno prejavil jeho osobitý, ironický štýl. Jeho celovečerný debut Sitcom (1998) bol uvedený v sekcii Semaine de la Critique na festivale v Cannes, nasledoval film Kvapky vody na rozpálených kameňoch (Water Drops on Burning Rocks, 2000), adaptácia divadelnej hry Rainera Wernera Fassbindera. Medzinárodné uznanie mu priniesli filmy 8 žien (2002) a Bazén (Swimming Pool, 2003). Odvtedy vytvoril rozmanité dielo zahŕňajúce komédie, melodrámy aj trilery, pričom sa vo svojej tvorbe opakovane venuje témam sexuality, túžby a rodinných vzťahov. Jeho filmy boli uvedené na najvýznamnejších medzinárodných filmových festivaloch vrátane Berlína, Benátok a Cannes.

Film Cudzinec, ktorý mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, prichádza do slovenských kín 3. septembra. Je tiež súčasťou programu Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, kde bude uvedený v sekcii Other Spaces.

Foto: Carole Bethuel