Októbrovú ponuku koncertov Slovenskej filharmónie uzavrie Slávnostný koncert k 30 rokom samostatnosti Českej republiky a Slovenskej republiky vo štvrtok 26. októbra. Orchester Slovenská filharmónia so šéfdirigentom Danielom Raiskinom uvedú na prvom koncerte Populárneho cyklu diela Johanna Nepomuka Hummela, Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Schmidta, Antonína Dvořáka, Alexandra Moyzesa, Vítězslava Nováka,  Bohuslava Martinů a Gejzu Dusíka. Sólistami večera budú dvaja poprední interpreti - slovenská sopranistka Simona Houda Šaturová a český violončelista Jiří Bárta.  Koncert sa začne o 19.00. Ešte pred jeho začiatkom o 18.15 sa uskutoční vo foyeri SF stretnutie so šéfdirigentom Danielom Raiskinom.

V piatok 27. októbra zaznie koncert v Smetanovej sieni Obecného domu. Venovaný je 30 rokom samostatnosti  Českej republiky  a Slovenskej republiky a 105. výročiu vzniku Československa, ktoré bolo vyhlásené za samostatný štát 28. októbra 1918 práve v Obecnom dome.

Program štvrtkového večera otvorí predohra k opere  Mathilde von Guise  bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela, klaviristu, skladateľa a pedagóga, autora mnohých diel, medzi ktorými je aj pätnásť opier. Nasledovať bude  koncertná scéna Misera, dove son! ... Ah, non son io che parlo KV 369  Wolfganga Amadea Mozarta  z roku 1781. Zaznie v interpretácii poprednej slovenskej sopranistky Simony Houda Šaturovej. Vystrieda ju Introdukcia, Intermezzo a Karnevalová hudba z 1. dejstva opery Notre Dame  bratislavského rodáka, skladateľa, dirigenta, klaviristu a violončelistu Franza Schmidta. Schmidt skomponoval operu podľa románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, ktorá mala premiéru v roku 1914. Nasledovať bude skladba Antonína Dvořáka  Klid lesa pre violončelo a orchester op. 68, ktorá zaznie v interpretácii popredného českého violončelistu Jiřího Bártu.  

Prejavom obdivu k slovenskej prírode a kultúre je programovo orientovaná symfonická suita Alexandra Moyzesa Dolu Váhom op. 26, z ktorej zaznie jej prvá časť Pri prameňoch,   po ktorej bude nasledovať skladba V Tatrách,  symfonická báseň, op. 26  Vítězslava Nováka, jedného z najvýraznejších žiakov Antonína Dvořáka,  vášnivého cestovateľa a horolezca. Slovenskou ľudovou piesňou sa v kompozícii Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre violončelo, sláčikový orchester a harfu  inšpiroval  Bohuslav Martinů. Na záver koncertu zaznie  Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka, autora mnohých operiet.

Slovenská filharmónia štvrtkový koncert venuje výnimočnému dirigentovi a pedagógovi prof. Zdeňkovi Bílkovi (26. 10. 1923 – 24. 11. 2006), rodákovi z Lipníka nad Bečvou, ktorý by  26. októbra oslávil 100. narodeniny.  Na Konzervatóriu v Brne študoval hru na klavíri (Zuzana Zámečníková), hru na organe (Josef Černocký), kompozíciu (Vilém Petrželka) a dirigovanie (Bohumil Liška). Po absolutóriu nastúpil do dirigentskej triedy Václava Talicha na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde zároveň študoval aj hru na klavíri (Štefan Németh-Šamorínsky) a kompozíciu (Ján Cikker). Štúdium dirigovania absolvoval v roku 1953 (na absolventskom koncerte so Slovenskou filharmóniou uviedol Sukovu Rozprávku, suitu z hudby k hre J. Zeyera Radúz a Mahulena, op. 16). Absolvoval študijné pobyty a dirigentské stáže vo Viedni (mimoriadny poslucháč u Hansa Swarowského na Akademie für Musik und darstellende Kunst) a v Leningradskej filharmónii (asistent Jevgenija Mravinského). V rokoch 1954 až 1968 pôsobil na poste asistenta, neskôr  dirigenta Slovenskej filharmónie. V záujme nadviazania na talichovskú ideu komorného orchestra pozostávajúceho z hudobníkov filharmónie Zdeněk Bílek v roku 1958 inicioval obnovenie Komorného orchestra Slovenskej filharmónie. Jeho ďalšími dirigentskými pôsobiskami boli filharmónia v Zlíne (šéfdirigent 1969 – 1975), Štátne divadlo v Košiciach (riaditeľ opery a baletu 1975 – 1978), šéfdirigent Káhirského symfonického orchestra, Irackej národnej filharmónie a opery v Istanbule (1979 – 1984). Od roku 1989 pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu v Bratislave a tiež na Vysokej škole múzických umení, kde k jeho študentom patrili Róbert Stankovský, Mario Košik, Branislav Kostka, Norbert Baxa, Martin Majkút, Juraj Valčuha, Martin Leginus, Miloslav Oswald, Konstantin Ilievsky a ďalší. Do Slovenskej filharmónie sa pravidelne vracal ako hosťujúci dirigent, celkovo s ňou od roku 1953 do roku 1999 oddirigoval bezmála 300 koncertov na domácom pódiu, v mestách celého Slovenska i na zahraničných zájazdoch (Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Španielsko a Lotyšsko). V roku 1999 mu pri príležitosti 50. výročia založenia orchestra bol udelený titul Čestný dirigent Slovenskej filharmónie.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie

Titulná foto: Zdenko Hanout