V roku 1997 sa na javisku prvého ročníka vedľa zahraničných skupín predstavili aj slovenský AS Projekt a študenti banskobystrického konzervatória. Súčasťou programu boli praktické semináre, prednáška o tanečnom vzdelávaní aj diskusný panel. Už táto zostava naznačovala, že Bratislava v pohybe nebude fungovať iba ako prehliadka hosťujúcich predstavení. Zahraniční a domáci tanečníci sa mali stretnúť aj pri práci a rozhovore o nej.

Za vznikom festivalu stála skupina ľudí z Asociácie súčasného tanca. Podľa organizátorov ich ovplyvnilo tiež podujatie Bratislava en Mouvement, ktoré pripravoval Francúzsky inštitút. O tri desaťročia neskôr sa festival vracia k Francúzsku dramaturgiou jubilejného programu. Dôležitejšia než samotná spomienka je však otázka, čo sa za ten čas podarilo vybudovať pre tanečníkov a ich publikum.

Miesto, kde sa dali porovnávať umelecké prístupy

Divadelný ústav označuje Bratislavu v pohybe za najstarší tanečný festival na Slovensku. Od začiatku mala medzinárodný profil a súčasne uvádzala slovenských umelcov pôsobiacich doma i za hranicami. Táto súbežnosť mala praktický význam: domáce diela sa objavovali v tom istom programe ako tvorba z iných krajín, takže diváci i profesionáli mohli sledovať rozdielne spôsoby práce s pohybom. V prvých rokoch bolo takéto stretnutie viditeľné priamo v programe. Ročník 2000 priniesol projekt Nexus americkej choreografky Allyson Green v spolupráci so slovenskými tanečníkmi. Banskobystrické Štúdio tanca uviedlo dielo Niečo medzi nami v choreografii britského tvorcu Julyena Hamiltona. Festivalový archív tak dokladá aj spoločnú tvorbu, nielen vzájomné pozorovanie zo sedadiel hľadiska.

Slovenská časť programu sa pritom nestratila ani v ďalších desaťročiach. V archíve sú Petra Fornayová, Divadlo Štúdio tanca, Debris Company, Milan Tomášik, Jaro Viňarský, Yuri Korec či mladšie kolektívy. Vedľa nich sa objavovali zahraničné súbory a choreografi s veľmi rozdielnymi estetikami. Z toho ešte nemožno vyvodiť, že konkrétny umelec vďačí za svoju kariéru festivalu. Dá sa však doložiť trvalý priestor, v ktorom sa slovenská práca pravidelne stretávala s medzinárodnou tvorbou.

Pohľad do archívu tiež ukazuje, že sa tanec postupne dostával mimo obvyklé javisko. Už v roku 1999 festival uvádzal projekty vytvorené pre ulice bratislavského Starého Mesta; na jednom z nich spolupracovali Petra Fornayová a Anna Sedlačková. Neskoršie programy sa opakovane vracali k tanečným zásahom do mesta. Takéto formy umožňujú stretnutie aj ľuďom, ktorí by na predstavenie súčasného tanca cielene neprišli. Dostupný archív však nehovorí, koľko nových divákov si takto festival získal.

Festival ako učebňa aj profesionálna sieť

Význam festivalu sa nedá odmerať len počtom predstavení. V roku 1997 ponúkal semináre o improvizácii, technike a práci s partnerom; v nasledujúcich ročníkoch pribúdali ďalšie dielne, prednášky, tanečné filmy či projekty vo verejnom priestore. Organizátori v aktuálnom archíve evidujú viac než sto sprievodných podujatí. Sú to formáty, v ktorých tanečníci získavajú skúsenosti mimo vlastného súboru a publikum môže spoznať tanec aj inak než cez večerné predstavenie.

Medzinárodné kontakty dostali aj inštitucionálnu podobu. Umelecká riaditeľka Miroslava Kovářová zastupuje Slovensko v európskej tanečnej sieti Aerowaves; tá ju spolu s Asociáciou Bratislava v pohybe uvádza medzi svojimi partnermi. V októbri 2024 asociácia v Bratislave hostila výberové stretnutie siete, na ktorom sa podľa Aerowaves zišlo 53 tanečných profesionálov. Do výberu Twenty25 sa dostala aj slovenská tvorba kolektívu threeiscompany a Jara Viňarského. Samotný festival nie je jedinou cestou slovenských umelcov do zahraničia, jeho tím však pomáha udržiavať pracovné spojenie s európskymi dramaturgmi.

Ďalším krokom je Slovenská tanečná platforma, ktorú iniciovala Asociácia Bratislava v pohybe spolu s ďalšími profesijnými organizáciami a Divadelným ústavom. Prvý ročník sa v roku 2021 uskutočnil online. Prehliadka vyberá domácu tvorbu a predstavuje ju aj zahraničným kurátorom či organizátorom festivalov. Ide o iný typ práce než pozvať svetový súbor do Bratislavy: slovenskí umelci tu dostávajú priestor predstaviť vlastné diela ľuďom, ktorí ich môžu uviesť inde.

Pri druhom ročníku platformy v roku 2023 uviedli organizátori deväť diel v hlavnom programe a dve v sprievodnom. Akreditovaných bolo 23 zahraničných profesionálov z desiatich krajín a 54 slovenských. Tieto čísla nedokazujú, koľko z vystúpení následne získalo zahraničné hosťovanie. Ukazujú však, že popri samotných predstaveniach vznikol aj pracovný priestor pre rokovania a spoznávanie tvorby. Pre nezávislú scénu, ktorá potrebuje uvádzať diela opakovane a hľadať partnerov za hranicami, je taký kontakt jednou z podmienok ďalšieho života inscenácie.

Podobnú logiku mal Visiting Artist Programme pri festivale v roku 2025. Pozvaní účastníci videli predstavenia, stretli sa s umelcami, diskutovali o rezidenciách a zúčastnili sa na tvorivých stretnutiach. Slovenskú scénu spoznávali aj cez dielo Camille Lívia MM Balážovej. Z jedného takéhoto programu nemožno sľubovať nové kontrakty; jeho doloženým výsledkom je však príležitosť ukázať miestnu tvorbu zahraničným kolegom a začať odborný rozhovor.

Festival rozšíril svoj dosah aj geograficky. V rámci projektu Bratislava v pohybe v regiónoch uviedol podľa svojho archívu od roku 2021 štrnásť predstavení deviatich súborov a umelcov v Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. Pri téme slovenského súčasného tanca je to podstatné: kontakt s medzinárodným programom a s tvorbou mimo miestnej scény tak nezostáva výlučne v hlavnom meste.

Tridsiaty ročník: návrat k Francúzsku a prvá koprodukcia

Jubilejný program sa začne 14. októbra v Divadle Aréna dielom Portrait francúzskej choreografky Rebeccy Journo a súboru La Pieuvre. Nasledujúci večer, s opakovaním 16. októbra, uvedie A4 dve sóla: L’Expat Salima Mzého Hamadiho Moissiho a Black tanečníka Oulouya. Na 23. októbra festival pripravil dvojicu Clap & Slap litovských tvorcov Agnietė Lisičkinaitė a Igora Shugaleeva a Volvamos al baile španielskej choreografky Inky Romaní. Záverečný večer 26. októbra v Činohre SND patrí dielu Maldonne francúzskej choreografky Leïly Ka.

Najvýraznejšie sa však vzťah k domácej tvorbe mení 25. októbra. Festival uvedie v Telocvični Novej Cvernovky slovenskú premiéru What the Folk Petra Šavela a kolektívu BOD.Y. Dielo sa obracia k ľudovému tancu a hudbe a pýta sa, akú spoločnú skúsenosť môže vytvárať pohyb dnes. Podľa organizátorov ide o prvú inscenáciu, na ktorej sa festival podieľa ako koproducent. Festival tak vstupuje aj do procesu vzniku diela. Program doplnia dva večery tanečného filmu v Edison Filmhube, 22. a 24. októbra. Jubileum zahŕňa komorné sóla, väčšie javisko, slovenskú kolektívnu tvorbu i filmové podoby tanca.

Kontinuita má svoju cenu

Tridsiaty ročník zároveň ukazuje podmienky, v ktorých takáto práca vzniká. Organizátori uvádzajú, že v roku 2026 festival nedostal dotáciu od Fondu na podporu umenia a pôvodne plánovaný rozsah museli upraviť. To neznamená, že sa koná bez verejnej podpory: podľa Centrálneho registra zmlúv mu hlavné mesto Bratislava poskytlo dotáciu 50-tisíc eur. Presné rozlíšenie zdrojov je dôležité aj pri diskusii o tom, čo festival dokáže v budúcnosti udržať.

Výročie preto ponúka viac než prehľad významných hostí. Za tridsiatimi ročníkmi vidno postupný prechod od uvádzania predstavení a workshopov k profesijným kontaktom, regionálnemu programu a teraz aj ku koprodukcii. Na otázku, čo Bratislava v pohybe priniesla slovenskému súčasnému tancu, je najpresnejšou odpoveďou táto sústavná práca. Jej pokračovanie bude závisieť od tvorcov, divákov a podmienok, v ktorých môžu nové diela vznikať.

Článok vznikol v spolupráci s podujatím Bratislava v pohybe.

Zdroj foto: archív Miroslavy Kovářovej, archív Bratislava v pohybe - Claudiu Prumania, Duy-Laurent Tran, Maxime Leblanc, Hamadi Moissi Nico