Jedno jubileum, dva koncertné portréty

Vladimír Godár oslávil sedemdesiat rokov 16. marca. Bratislavské hudobné slávnosti sa k jeho jubileu vracajú dvojicou koncertov v jeden deň. Ich dramaturgia nie je postavená ako chronologický prierez ani ako súhrn celej rozsiahlej tvorby. Namiesto toho vyberá dva výrazne odlišné spôsoby, akými Godárova hudba komunikuje s poslucháčom.

O 16.00 h zaznejú v Malej sále Slovenskej filharmónie Sonáta na pamäť Viktora Šklovského pre violončelo a klavír a Sekvencia pre husle a klavír. Uvedú ich huslista Ivan Ženatý, violončelista Petr Nouzovský a klavirista Marian Lapšanský. Program doplní Dvořákovo Klavírne trio č. 4 „Dumky“.

O 19.30 h sa pozornosť presunie do Koncertnej siene Slovenskej filharmónie, kde zaznie Mater. Spolu so speváčkami Ivou Bittovou a Hildou Gulyás vystúpia Solamente naturali, Vocal Ensemble SoLa a Miloš Valent. Diriguje Marek Štryncl, zbormajstrom je Dušan Bill.

Rozdelenie do dvoch koncertov umožňuje počuť Godára z dvoch strán. Popoludňajší program sústreďuje pozornosť na detail, pamäť a intenzívny dialóg niekoľkých nástrojov. Večerný koncert rozšíri zvukový priestor o ľudský hlas, zbor a sláčikový ansámbel a ukáže autora, ktorý sa obracia k starším duchovným a kultúrnym vrstvám bez toho, aby napodobňoval minulosť.

Pamäť Viktora Šklovského a hudba bez vysvetliviek

Sonáta na pamäť Viktora Šklovského vznikla v roku 1985. Godár ju venoval ruskému spisovateľovi, literárnemu teoretikovi a predstaviteľovi formalizmu, ktorého dielo patrí k jeho dlhodobým intelektuálnym podnetom. Nejde však o hudobný životopis ani ilustráciu konkrétneho textu. Už samotné venovanie upozorňuje na tému pamäti a na spôsob, akým možno zaužívané vnímanie narušiť a nanovo zaostriť.

V komornom obsadení violončela a klavíra sa hudobná myšlienka nemá kam ukryť. Každé gesto, návrat i kontrast zostávajú odkryté. BHS označujú sonátu za jedno z najvýznamnejších diel modernej slovenskej komornej tvorby. Takéto hodnotenie nie je potrebné prijímať iba ako jubilejnú zdvorilosť: skladba sa dlhodobo objavuje v repertoári domácich interpretov a patrí k dielam, cez ktoré sa Godárova tvorba predstavovala aj mimo Slovenska.

O dva roky mladšia Sekvencia pre husle a klavír stavia podľa festivalovej charakteristiky na hlbokej expresivite a výraznom emocionálnom náboji. V spojení týchto dvoch kompozícií sa ukazuje Godár osemdesiatych rokov – autor koncentrovanej hudobnej výpovede, v ktorej forma neslúži ako chladná konštrukcia, ale ako nositeľ napätia a pamäti.

Dvořákove Dumky v druhej polovici koncertu nie sú iba populárnym dovetkom. Ich striedanie melancholických a tanečných úsekov vytvára voči Godárovej hudbe historický aj emocionálny kontrapunkt. Program tak slovenského skladateľa neuzatvára do izolovanej kategórie „súčasnej hudby“, ale vkladá ho do živého dialógu s komornou tradíciou.

27. sep

Udalosť Komorný koncert 27. septembra 2026 o 16:00

Komorný koncert spojí huslistu Ivana Ženatého, violončelistu Petra Nouzovského a klaviristu Mariana Lapšanského.Prvá časť programu bude patriť Vladimírovi Godárovi a jeho Sonáte na pamäť Viktora Šklovského a Sekvencii. Z...

Zobraziť udalosť →

Mater: matka ako osobná aj kultúrna pamäť

Večerný koncert ponúkne iný druh sústredenia. Cyklus Mater vznikol v podobe albumu v roku 2006 a spája skladby, ktoré pracujú s duchovnými, ľudovými aj literárnymi textami. Nachádzajú sa v ňom Maykomashmalon, Magnificat, Uspávanky, Ecce puer, Stála Matka a Regina coeli. Namiesto jedného príbehu vytvárajú obraz materstva ako skúsenosti nehy, ochrany, bolesti a straty.

Stredobodom cyklu je ľudský hlas. Godárova Stála Matka, slovenské spracovanie textu Stabat Mater, vznikla priamo s predstavou interpretačného umenia Ivy Bittovej. Jej hlas sa nepohybuje iba medzi klasickou a ľudovou hudbou. Dokáže premeniť slovo na zvukové gesto a zvuk na význam ešte skôr, než poslucháč začne analyzovať text.

Práve preto je návrat pôvodných kľúčových interpretov dôležitý. Na koncerte vystúpia Iva Bittová, Miloš Valent, Solamente naturali, dirigent Marek Štryncl aj zbormajster Dušan Bill – osobnosti spojené s nahrávkou, ktorá vyšla v roku 2006 vo vydavateľstvách Pavian Records a ECM New Series. Medzinárodné vydanie prinieslo Godárovej hudbe mimoriadnu zahraničnú pozornosť a ukázalo, že súčasné slovenské dielo môže vstúpiť do svetového katalógu bez toho, aby potláčalo vlastné kultúrne vrstvy.

Mater zároveň vysvetľuje, prečo sa pri Godárovi často hovorí o spojení starej a novej hudby. Skladateľ nepreberá historické postupy ako dekoráciu. Staré texty, sláčikový zvuk a asociácie s duchovnou hudbou používa ako materiál súčasnej výpovede. Minulosť tu nie je bezpečným útočiskom; vracia sa ako niečo, čo stále pôsobí v osobnej i spoločnej pamäti.

27. sep

Udalosť Hommage à Vladimír Godár 27. septembra 2026 o 19:30

Bratislavské hudobné slávnosti vzdajú hold skladateľovi Vladimírovi Godárovi pri príležitosti jeho 70. narodenín. Program večera bude patriť jeho dielu Mater.Kompozícia zaznie v interpretácii súboru Solamente naturali, k...

Zobraziť udalosť →

Skladateľ, muzikológ, editor aj človek filmu

Godárov význam nemožno zúžiť na jednotlivé koncertné skladby. Vyštudoval klavír a kompozíciu, pôsobil ako odborný redaktor, muzikológ, pedagóg, editor a organizátor hudobného života. V sezóne 1993/1994 bol rezidenčným skladateľom Slovenskej filharmónie. V rokoch 2008 až 2017 predsedal Festivalovému výboru Bratislavských hudobných slávností, takže dnešná pocta má aj rozmer návratu k festivalu, ktorého smerovanie sám pomáhal formovať.

Širšie publikum pozná jeho hudbu aj z filmov Martina Šulíka. Spolupráca na tituloch ako Neha, Záhrada, Orbis pictus, Krajinka, Cigán či Tlmočník ukázala, že súčasná komponovaná hudba nemusí zostať uzavretá v koncertných sálach. Vo filme dokáže vytvoriť samostatnú pamäťovú vrstvu: nehovorí divákovi, čo má cítiť, ale mení spôsob, akým obraz zostáva v jeho vedomí.

Podobnú úlohu zohráva Godár aj ako editor a muzikológ. Jeho záujem o dejiny hudby, obnovovanie starších diel a premýšľanie o slovenskej hudobnej kultúre nie je oddelený od komponovania. Je súčasťou tej istej práce s pamäťou. Aj preto jeho diela dokážu znieť starobyle a súčasne bez toho, aby patrili iba do jedného štýlového obdobia.

Jubilejná pocta, ktorá nie je uzatvorením

Pri životných jubileách vzniká riziko, že sa živý autor premení na hotovú kapitolu dejín. Dvojica koncertov na BHS sa tomuto modelu vyhýba. Namiesto úplnej retrospektívy ponúka dva presné rezy: Godára komorného a Godára vokálneho, autora osemdesiatych rokov a autora medzinárodne známeho cyklu z prvého desaťročia nového milénia.

Medzi týmito pólmi však nie je ostrá hranica. Obe polohy spája pamäť, záujem o text a schopnosť sústrediť silnú emóciu do disciplinovaného tvaru. Popoludní bude túto vlastnosť možné počuť v dialógu huslí, violončela a klavíra. Večer v hlase Ivy Bittovej, v zbore a v zvuku ansámblu, ktorý má k historickej hudbe blízko, no hrá dielo dneška.

Bratislavské hudobné slávnosti tak k sedemdesiatke Vladimíra Godára neponúkajú iba poctu významnej osobnosti. Ponúkajú príležitosť preveriť, čo z jeho hudby zostáva živé pri bezprostrednom posluchu. Odpoveď môže byť ukrytá práve v kontraste oboch koncertov: v schopnosti hovoriť o minulosti bez nostalgie a o emócii bez lacnej sentimentality.