Na portrét (aj autoportrét) „stačil“ umelcom v histórii štetec a plátno, neskôr fotoaparát, kamera, film. Všetky tieto prostriedky a fenomény portrétu od klasického obrazu cez fotografiu až po film skúma pohybová inscenácia francúzskej choreografky, ktorá svojím dielom otvorila v Divadle Aréna 30. ročník medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe.Celkom príznačne načrtáva aktuálnu tému sebaprezentácie, možno aj sebapoznania. Sme to ešte stále my, ľudské bytosti pred objektívom, alebo je to naša karikatúra bytia v celom spektre štylizácií od markírovaných úsmevov až po sériu neprirodzených grimás, ktoré smerujú k hororovým výjavom akýchsi zombíkov pred mobilom?!Rebecca Journo / La Pieuvre: PORTRAIT / Foto: Juraj ŽilinčárPORTRAIT choreografky Rebeccy Journo a súboru La Pieuvre, ako informujú organizátori, ponúka sugestívny pohľad na súčasnú posadnutosť obrazom a prchavou identitou. Inšpirovaná vizuálnym umením Cindy Sherman či Francescy Woodman vytvára na javisku sériu „živých portrétov“, ktoré balansujú medzi momentkou a trvaním.Štyri ženské postavy skúmajú vlastný obraz pred diváckym pohľadom, fragmentujú telo a narúšajú jeho stabilitu. Výraznú rolu zohráva zvuková stopa vody, skla a kryštálu, ktorá formuje priestor i rytmus pohybu. Dielo pracuje s ilúziou, odrazom a neustálou premenou, čím vytvára presný, zmyslovo hutný obraz identity ako nestáleho a neuchopi...