Najlepšie filmy sú také, ktoré dokážu vystihnúť niečo, na čo slová nestačia. ,,Neverím v posmrtný život, ale závidím tým, čo veria. Verím však, že obrazy ľudí, ktorých sme milovali, s nami zostávajú – že sa nejakým spôsobom vpisujú do sveta,‘‘ hovorí režisérka Sandra Wollner.

Sedemnásťročná Jessie sa vykradne von so svojim priateľom Luxom. Pod vplyvom drog Lux zaspí a nevšimne si, že Jessie sa nebezpečne priblíži k okraju strechy, na ktorej ležia... O rok neskôr Jessina mama Ella a jej mladšia sestra Melli opatrne nažívajú vo svojej novej krehkej rutine, ktorú naruší až opätovné stretnutie s Luxom. Hoci si to Ella nechce priznať, podvedome viní Luxa z Jessinej smrti. V náhlom impulze sa rozhodne vziať ho so sebou na dovolenku, pôvodne plánovanú s Jessie.

Navždy je príbehom rodiny, ktorá sa snaží vyrovnať sa so stratou. Cesta, ktorá má byť únikom a pokusom o dopustenie, sa však mení na uzavretý priestor, kde sa nenápadne zmazávajú hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi spomienkou a túžbou znovu privolať to, čo už neexistuje.

,,V živote som sa už viackrát stretla s ľuďmi, akých poznáme z tohto filmu: s matkou, ktorá prišla o dcéru, s chlapcom, ktorý bol pri tom, aj s mladšou sestrou, ktorá ešte nenašla spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Sledujeme ich, ako pokračujú v každodennom živote, pretože nemajú na výber – domáce úlohy, nákupy, večera. Držia sa krehkej rutiny, ktorá len s námahou zakrýva nesplniteľné želanie: nejako sa vrátiť na miesto, kde sa nič z toho nestalo. Do okamihu, kedy je ešte všetko v poriadku,‘‘ dodáva Sandra Wollner.

Hlavnú úlohu v pohlcujúcom príbehu s magickou atmosférou stvárnila Brigit Minichmayr, ktorá patrí medzi najvýraznejšie herečky svojej generácie. Diváctvo ju môže poznať napríklad z filmov Pád tretej ríše (Oliver Hirschbiegel, 2004), Parfum: Príbeh vraha (Tom Tykwer, 2006) alebo Biela stuha (Michael Haneke, 2009). Okrem nej si vo filme zahrali Tristan Lopez, Lotte Shirin Keiling a Carla Hüttermann.

Emotívnu a atmosférickú kameru má na konte britský kameraman Gregory Oke, ktorý zaujal už svojou prácou na mimoriadne úspešnom debute Charlotte Wells Aftersun (2022). Sandra Wollner (1983) vyštudovala dokumentárnu tvorbu na Filmovej akadémii Baden–Württemberg. Ešte počas štúdia debutovala celovečerným filmom The Impossible Picture (2016), ktorý získal viacero ocenení vrátane Ceny nemeckých filmových kritikov v roku 2019. Je tiež režisérkou a spoluscenáristkou filmu The Trouble with Being Born (2020), ktorý mal premiéru na 70. ročníku Berlinale v sekcii Encounters, kde získal Zvláštnu cenu poroty. Získal tiež Rakúsku filmovú cenu za ,,Najlepšiu réžiu’’a ,,Najlepší celovečerný film’’ a ,,Najlepšia kamera’’. Film Navždy (Everytime, 2026) mal svetovú premiéru na 79. ročníku festivalu v Cannes v sekcii Un Certain Regard, kde získal hlavnú cenu sekcie a bol kritikmi hodnotený ako jeden z najzaujímavejších objavov festivalu.

Slovenskú festivalovú premiéru mal Navždy na MFF Art Film Košice, kde film získal Hlavnú cenu festivalu, Modrého anjela za najlepší hraný film, režisérka Sandra Wollner si zároveň prevzala aj Modrého anjela za najlepšiu réžiu.

Film, ktorý bol vybraný na shortlist Európskej filmovej ceny a je tohtoročnou nemeckou nomináciou na Ceny Akadémie, prichádza do slovenských kín 22. októbra.