Romeo vstúpi do príbehu s hlasom ženy. Pre poslucháča, ktorý si pod hrdinom predstavuje tenoristu, môže byť prvým prekvapením už obsadenie. Bellini však napísal part pre ženský hlas; na Bratislavských hudobných slávnostiach ho zaspieva mezzosopranistka Jana Kurucová. Keď sa v duetách stretne so sopránom Simony Šaturovej ako Giulietty, konflikt rodov na chvíľu ustúpi tomu, čo obaja nedokážu vysloviť pred ostatnými. Je to jeden z dôvodov, prečo môže opera fungovať aj bez divadelných kulís: vzťah sa odohráva v melódii, rytme a farbe dvoch hlasov.

Festival zvolil koncertné uvedenie. V nedeľu 4. októbra o 19.30 h sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute predstavia Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a sólisti pod taktovkou talianskeho dirigenta Gianlucu Capuana. Zbor pripravuje Michael Dvořák. BHS koncert venujú pamiatke Edity Gruberovej, ktorá by sa v decembri dožila 80 rokov.

04. okt

Udalosť Kapuletovci a Montekovci – koncertné uvedenie opery 4. októbra 2026 o 19:30

Opera Vincenza Belliniho Kapuletovci a Montekovci / I Capuleti e i Montecchi zaznie na Bratislavských hudobných slávnostiach v koncertnom uvedení. Podľa festivalu pôjde o prvé uvedenie tejto opery v Bratislave.Slovenskú...

Zobraziť udalosť →

Shakespeara tu netreba hľadať doslova

Názvy znepriatelených rodov pozná svet najmä zo Shakespearovej tragédie. Belliniho opera z roku 1830 však vznikla na libreto Feliceho Romaniho, ktorý čerpal zo staršej talianskej tradície príbehu. Dramaturgia Holandskej národnej opery medzi východiskami uvádza novelu Luigiho da Porta a hru Luigiho Scevolu; rímska opera pripomína aj rozprávanie Mattea Bandella. Belliniho dielo teda nie je priamym zhudobnením Shakespearových scén, hoci sa pohybuje vo svete tých istých mien a tragickej lásky.

Rozdiel je podstatný už na začiatku. U Shakespeara sledujeme stretnutie mladých ľudí a vznik ich vzťahu. V Belliniho opere sa otvorí konflikt, ktorého dôležité udalosti sa stali pred prvým výstupom. Romeo a Giulietta sa poznajú; ich vzťah poznačil krvavý spor. Romeo prichádza s ponukou zmierenia, zatiaľ čo Giuliettinu budúcnosť chce jej otec Capellio spojiť s Tebaldom. Lorenzo, blízky rodine Kapuletovcov, sa pokúša milencom pomôcť. Čím väčšmi sa postavy snažia zmeniť pripravený osud, tým silnejšie na ne doliehajú rozhodnutia ich rodov.

Aj Tebaldo má inú úlohu, než akú by divák odvodzoval zo Shakespearovho Tybalta. V opere je Giuliettiným plánovaným ženíchom a Romeovým protivníkom. Dôležitý je zároveň politický rozmer znepriatelených skupín: titul dáva na prvé miesto Kapuletovcov a Montekovcov, nie samotných milencov. Na tomto pozadí nie je Giuliettino váhanie pred útekom iba prekážkou romantického príbehu. Znamená voľbu medzi osobným citom, záväzkom voči rodine a vedomím, že ďalšie násilie môže dopadnúť aj na iných.

Tento kontext pomáha počúvať hudbu bez očakávania, že príde známa balkónová scéna. Základná situácia je zrozumiteľná aj novému návštevníkovi opery: dvaja ľudia sa milujú, no v prostredí, ktoré ich núti vybrať si stranu. Bellini nezobrazuje každú udalosť na javisku. Necháva postavy rozprávať o minulosti, spievať svoje rozhodovanie a v duetách vytvoriť čas, ktorý im okolnosti odopierajú.

Divákovi môže pomôcť jednoduchá orientácia v piatich hlavných postavách. Capellio je Giuliettin otec a stojí na čele svojho rodu; Tebaldo je muž, ktorého jej určil za ženícha. Lorenzo pozná Giuliettino tajomstvo a sprostredkúva nádej na únik. Romeo nie je iba zamilovaný mladík, ale aj predstaviteľ nepriateľskej strany, ktorý skúša rokovať o mieri. Zmena jedného rodinného rozhodnutia by preto zasiahla aj verejný spor. Práve spojenie súkromnej túžby a politickej moci robí z Belliniho verzie viac než ďalšie prerozprávanie známeho konca.

Prečo je Romeo ženským hlasom

Romeov part pre mezzosoprán nie je improvizáciou festivalu ani novodobým prepisom postavy. Patrí k pôvodnému hudobnému riešeniu Belliniho opery a k tradícii takzvaných nohavicových rolí, v ktorých speváčka stvárňuje mužskú postavu. Tu nejde len o efekt prekvapenia. Spojenie nižšieho ženského hlasu s Giuliettiným sopránom dáva obom milencom blízky, a pritom odlišný zvukový svet. Divák rozpozná rozdiel postáv, zároveň môže vnímať ich spoločné hudobné línie ako protiváhu ostrého jazyka rodového sporu.

Jana Kurucová už Romea uvádza vo svojom repertoári; Simona Šaturová má v profesijnom životopise Giuliettu. Bratislavské obsadenie teda spája interpretky, pre ktoré nejde o prvé stretnutie s týmito partmi. V roli Tebalda vystúpi tenorista Santiago Ballerini, Lorenza stvárni Marko Mimica a Capellia basista Jozef Benci. Program festivalu označuje Mimicu ako barytón, profil Slovenskej filharmónie ako basbarytón; v článku preto jeho hlasový odbor nespresňujeme.

Orchester a zbor majú v opere viac než sprievodnú úlohu. Zbor môže predstavovať hlas spoločenstva, ktoré udržiava nepriateľstvo v pohybe, zatiaľ čo sólisti formulujú osobné postoje. Capuano má skúsenosť s talianskou operou a historicky poučenou interpretačnou praxou; podľa Viedenskej štátnej opery vedie od roku 2019 súbor Les Musiciens du Prince – Monaco. Z tejto biografie však nemožno odvodzovať, aké presné tempo, obsadenie nástrojov či štýlové rozhodnutia zvolí v Bratislave so Slovenskou filharmóniou. To sa ukáže až pri uvedení.

Pri príprave na večer sa preto oplatí viac sledovať vzťahy hlasov než hľadať jednu „veľkú“ známu áriu. Romeo a Giulietta sa v spoločných výstupoch pokúšajú presvedčiť jeden druhého, no málokedy majú rovnakú predstavu o tom, čo je možné. Sólistické frázy môžu znieť ako dôverné priznanie, kým vstup ďalšej postavy alebo zboru opäť pripomenie širší konflikt. Tento pohyb medzi súkromím a verejnosťou je v koncertnej sieni dobre počuteľný aj bez vizuálneho označenia rodov.

Koncertná podoba sústredí pozornosť na hudbu

Kapuletovci a Montekovci mali svetovú premiéru v benátskom Teatro La Fenice v marci 1830. Bellini ich skomponoval v krátkom čase a využil aj materiál zo svojej skoršej opery Zaira. Vtedajšia operná prax nebola viazaná na predstavu, že každá melódia musí vzniknúť od prvej noty nanovo. Pri počúvaní je dôležitejšie, ako skladateľ materiál pretvoril do nového dramatického vzťahu: dlhá spevná fráza dovolí postave zotrvať v pocite, ktorý by v hovorenom dialógu trval iba okamih.

Práve na tejto schopnosti stojí bel canto. Názov sa často prekladá ako „krásny spev“, ale v Belliniho opere nejde o samoúčelnú ozdobnosť. Dych, vedenie frázy, jemné zmeny dynamiky a vzájomné počúvanie spevákov nesú vnútorné napätie scény. Orchester vytvára priestor, v ktorom sa hlas môže rozvinúť a potom zrazu naraziť na odpoveď inej postavy či zboru. Koncertné uvedenie ponecháva túto hudobnú stavbu v popredí. Bez javiskovej réžie si divák časť prostredia a konania dopĺňa vlastnou predstavivosťou; forma zároveň kladie nároky na schopnosť spevákov vyrozprávať situáciu hlasom.

Pre Bratislavu ide podľa BHS a Slovenskej filharmónie o prvé uvedenie opery. Nie je to slovenská premiéra: Štátna opera v Banskej Bystrici ju uviedla už v roku 2007. Festivalové prvenstvo má teda presnú hranicu, ktorú sa oplatí zachovať. Rozdiel medzi scénickou inscenáciou a koncertným uvedením je pritom súčasťou očakávania publika. Na BHS sa ide predovšetkým počúvať operný príbeh podaný spevákmi, zborom a orchestrom, nie sledovať nové scénické spracovanie Shakespeara. Organizátor pri podujatí neuvádza dĺžku ani informáciu o premietaných titulkoch; pred návštevou je rozumné skontrolovať aktuálne pokyny.

Spomienka na Editu Gruberovú

Festival spája nedeľné uvedenie s pamiatkou Edity Gruberovej. Slovenská sopranistka by sa v decembri 2026 dožila osemdesiatich rokov. Podľa BHS prijala v roku 1997 členstvo v čestnom predsedníctve festivalu a v rokoch 2001 – 2013 bola jeho čestnou prezidentkou. Spomienkové venovanie tak vychádza z dlhodobého vzťahu speváčky k podujatiu a z jej miesta v opernej kultúre. Program netvrdí, že má ísť o rekonštrukciu jej konkrétnej interpretácie Kapuletovcov a Montekovcov.

Takáto pocta môže zostať jednoduchá: uviesť belkantové dielo so slovenskými aj zahraničnými interpretmi na festivale, s ktorým bola Gruberová spätá. Zároveň otvára priestor pre ďalšie hlasy. Kurucovej Romeo a Šaturovej Giulietta nebudú zápasiť so známou dramatickou predlohou o jej vernosť. Budú rozprávať Belliniho vlastný príbeh o láske, ktorá naráža na moc rodiny, verejný spor a pamäť starého násilia.

Článok eCultureBase sa otvára používateľom. Nové možnosti pre tvorcov, organizácie a kultúrno-kreatívny priemysel 14. septembra 2026

Internetový portál eCultureBase, ktorého súčasťou je aj online časopis Moja kultúra, sa rozvía do svojej ďalšej etapy. Po rozšírení pôvodného redakčného projektu o Kalendár udalostí a Profily osobností a organizácií tera...

Čítať článok →

Zdroj foto: archív BHS, archív NDKE, Jakub Gulyás