Slovenský trubkár Stanislav Masaryk zastáva od roku 2020 post prvého trubkára Českej filharmónie. Ako sólista sa po boku orchestra Slovenská filharmónia predstavil viackrát –   v Šostakovičovom Koncerte pre klavír, trúbku a sláčikový orchester, v Haydnovom či Hummelovom koncerte pre tento nástroj....

Slovenský trubkár Stanislav Masaryk zastáva od roku 2020 post prvého trubkára Českej filharmónie. Ako sólista sa po boku orchestra Slovenská filharmónia predstavil viackrát –   v Šostakovičovom Koncerte pre klavír, trúbku a sláčikový orchester, v Haydnovom či Hummelovom koncerte pre tento nástroj. Tentokrát sa predstaví s členmi Slovenského komorného orchestra (um. vedúci Ewald Danel) na ich siedmom koncerte cyklu SKO, v utorok 21. mája 2024 o 19.00, v Malej sále Slovenskej filharmónie.

Mladý interpret sa už ako trinásťročný stal mimoriadnym žiakom Konzervatória v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Rastislava Suchana, prvého trubkára nášho orchestra. Rok 2017 priniesol Masarykovi absolútne víťazstvo na medzinárodnej súťaži Žestě Brno. Účinkoval v hot-jazzovom orchestri Bratislava Hot Serenaders. Od roku 2020 zastáva post prvého trubkára v Českej filharmónii. Na základe jej spolupráce s Royal Academy of Music viedol v roku 2022 trojdňové interpretačné kurzy v Londýne. Ako sólista pravidelne vystupuje  so slovenskými komornými a symfonickými telesami.

V interpretácii Stanislava Masaryka zaznie v utorok Koncert pre trúbku a orchester rakúskeho skladateľa, huslistu a pedagóga Leopolda Mozarta, otca slávneho Wolfganga Amadea Mozarta, ktorého tvorba býva uvádzaná na koncertoch, napriek tomu je pre nás takmer neznáma. Dvojčasťový Koncert pre trúbku vznikol v roku 1762. 

V interpretácii slovenského trubkára zaznie aj Sonáta pre trúbku a orchester barokového majstra Georga Philippa Telemanna. Program otvorí Sinfonia in D Františka Adama Míču, ktorý v 18. storočí pôsobil v Jaroměřiciach nad Rokytnou a na záver zaznie Boccheriniho Symfónia č. 6 d mol La Casa del diavolo, G 506. Na stranu poslednej časti symfónie dopísal skladateľ  slová, ktoré o diele veľa napovedajú: „Chaconna reprezentuje peklo, bola napísaná pod vplyvom Gluckovho Dona Juana.“

Pod taktovkou Andreja Borejka

Vo štvrtok a piatok 23. a  24. mája 2024 o 19.00 sa orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jan Rozehnal) predstavia pod taktovkou charizmatického poľsko-ruského dirigenta Andreja Borejka, hudobného riaditeľa a šéfdirigenta Národnej filharmónie vo Varšave a rezidenčného dirigenta Orchestra Sinfonica di Milano. Sólistom večerov bude ukrajinský klavirista Antonii Barishevski, v ktorého interpretácii zaznie Koncert pre klavír a orchester Slovanský, op. 54 koncert jeho krajana Borisa Ljatošinského. V diele sa striedajú virtuózne sólové plochy so zvučnými plochami symfonického orchestra evokujúcimi filmovú hudbu.

Symfonické variácie Witolda Lutosławského budú kontrastovať s harmonickým dielom pre acappella zbor Pokoj na zemi, op. 13 Arnolda Schönberga. Koncert uzavrie Žalmová symfónia z roku 1930, reprezentatívne a mimoriadne sugestívne dielo Igora Stravinského postavené na dychových nástrojoch a miešanom speváckom zbore. Stravinskij dostal objednávku skomponovať toto dielo ešte počas pôsobenia v Paríži, v období, kedy ho zasiahla smrť blízkeho priateľa, baletného impresária Sergeja Ďagileva. Skomponoval ho na texty žalmov 38., 39. a 150  pôvodného latinského prekladu Vulgáty, na „slávu Božiu“ a venoval Bostonskému symfonickému orchestru pri príležitosti jeho 50. výročia. Tak znela dedikácia skladby napísaná Stravinským.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie

Titulná foto: Peter Brenkus

Autor článku: CultureBase