eCultureBase logo
Zóny nikoho prišli do kín. Tri režisérky skúmajú toxické dedičstvo Slovenska

Zóny nikoho prišli do kín. Tri režisérky skúmajú toxické dedičstvo Slovenska

19. novembra 2026

Chemko Strážske, gudrónové jamy v Predajnej a znečistenie spojené s bratislavským Istrochemom a Vrakunskou skládkou. Tri miesta tvoria východisko dokumentu Zóny nikoho, ktorý dnes, 19. novembra, vstupuje do slovenských kín. Viera Čákanyová, Lucia Kašová a Barbora Sliepková v ňom skúmajú, ako priemyselná minulosť zasahuje do prítomnosti krajiny a jej obyvateľov.

Starú ekologickú záťaž možno zakresliť do mapy a označiť názvom. Pre ľudí žijúcich v jej blízkosti však takáto hranica nerieši otázku, čo sa nachádza v pôde a vode ani kto sa má postarať o nápravu. Práve vzťah medzi miestom, jeho obyvateľmi a dlho odkladaným problémom otvárajú Zóny nikoho.

Slovensko-český dokument uvádza Asociácia slovenských filmových klubov. Film spája tri autorky a tri samostatné perspektívy. Podľa tvorivých podkladov pritom využíva aj postupy prírodopisného filmu, esej a animáciu. Pre diváka je to dôležitá orientácia: ide o autorské spracovanie environmentálnej témy, ktoré mení spôsob rozprávania spolu s prostredím.

Východné Slovensko: život v zasiahnutej krajine

Lucia Kašová sa venuje okoliu Chemka Strážske a znečisteniu PCB látkami. Produkčné materiály opisujú jej prístup cez miestnych obyvateľov, zvieratá a prostredie, v ktorom spoločne žijú. Človek v tomto rozprávaní vystupuje ako súčasť zasiahnutého ekosystému. Takto postavený námet rozširuje otázku za hranice samotného továrenského areálu. Záujem sa presúva k tomu, ako sa s dedičstvom výroby žije po rokoch a čo znamená zostať doma v regióne, ktorého meno sa opakovane objavuje v správach o kontaminácii.

Pri podobných témach verejná debata často smeruje k novému rozhodnutiu, termínu alebo prísľubu. Filmová perspektíva môže venovať priestor aj ľuďom a miestam medzi týmito udalosťami — každodennosti, ktorá pokračuje bez ohľadu na to, či sa o probléme práve hovorí.

Predajná: čas, ktorý sa odpadom nekončí

Barbora Sliepková sa sústreďuje na gudrónové jamy v Predajnej. Podľa sprievodných materiálov pristupuje k lokalite prostredníctvom úvahy o geologickom čase, pamäti a procesoch pod povrchom. Vzniká tým odlišná mierka od tej, na ktorú sme zvyknutí pri sledovaní aktuálnych správ. Výroba sa môže skončiť, firma zmeniť vlastníka a administratívne obdobie uzavrieť. Materiál uložený v krajine však zostáva témou aj pre ľudí, ktorí pri jeho vzniku neboli.

Práve rozdiel medzi časom ľudských rozhodnutí a dlhým trvaním ich následkov je jednou z otázok, s ktorými možno na film prísť. Názov lokality potom označuje aj záväzok voči budúcim generáciám, nie iba bod na mape.

Bratislava: dokument vstupuje do predstavenej budúcnosti

Viera Čákanyová spracúva príbeh Vrakunskej skládky a bývalého Istrochemu. Tvorivé podklady pri jej časti uvádzajú animáciu, estetiku počítačových hier a motív hubového mycélia. Od konkrétnej záťaže sa tak rozprávanie otvára aj predstavám budúceho spolužitia človeka s premeneným prostredím. Animácia tu podľa opisu projektu slúži ako súčasť dokumentárneho jazyka a umožňuje pracovať aj s tým, čo sa nedá zachytiť jednoduchým nasmerovaním kamery.

Rozlíšenie medzi zaznamenanou skutočnosťou a predstavou budúcnosti je pri takejto forme podstatné. Divák dostáva popri miestach a udalostiach aj autorskú víziu. Tú treba čítať ako súčasť filmového uvažovania o téme.

Tri prístupy k jednej otázke zodpovednosti

Rozdelenie medzi tri režisérky dáva rovnakému problému viacero východísk. Pozorovanie života, premýšľanie o čase a predstavená budúcnosť umožňujú klásť odlišné otázky o tom, čo po sebe človek zanecháva. Spoločným bodom je zodpovednosť. Kto problém pomenúva, kto s ním musí žiť a kto má možnosti rozhodovať o jeho riešení? Zóny nikoho podľa distribútora sledujú práve dôsledky dlhodobej kontaminácie pre prostredie aj komunity. Pre návštevníka kina je to príležitosť venovať súvislý čas téme, s ktorou sa bežne stretáva v jednotlivých správach.

Film vznikol v produkcii filmsomnia, v koprodukcii s Cinémotif Films a STVR. Producentkou je Anna Mach Rumanová, českou koproducentkou Martina Netíková. Hudbu vytvoril Ondřej Mikula, známy ako Aid Kid.

Po festivaloch do kín

Dnešný termín označuje začiatok kinodistribúcie. Film už bol uvedený na festivale Jeden svet a v programe MFDF Ji.hlava, kde je evidovaný ako medzinárodná premiéra v sekcii Česká radost. ASFK uvádza dĺžku 101 minút a prístupnosť od 12 rokov. Konkrétne termíny sa líšia podľa kina. Na pondelok 23. novembra o 19.00 je v Múzeu SNP v Banskej Bystrici ohlásená projekcia Filmového klubu Banská Bystrica za účasti Barbory Sliepkovej.

Práve uvedenie s režisérkou ponúka možnosť pokračovať od otázok, ktoré otvára film, k rozhovoru o jeho vzniku. Ďalšie premietania a vstupenky treba hľadať v aktuálnych programoch kín a filmových klubov.

Článok vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov.

Zdroj foto: ASFK

Autor článku: Peter Kürty

Galeria obrázkov k článku (19)

Kliknutím na obrázok sa otvorí galéria v plnej veľkosti.

ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.10.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.13.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.19.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.21.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.23.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.27.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.31.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.35.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.38.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.39.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.40.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.43.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.50.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.52.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.62.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.56.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.63.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.68.jpg
ZONY_NIKOHO_STILLS_1.1.75.jpg
bratislava ji.hlava asociacia slovenskych filmovych klubov jeden svet viera cakanyova dokumentarny film barbora sliepkova zony nikoho lucia kasova environmentalna zataz chemicke znecistenie chemko strazske istrochem vrakunska skladka gudronove jamy v predajnej