Miroslav Žbirka, známy ako Miro alebo Meky, patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej populárnej hudby. Ako spevák a skladateľ prepájal slovenskú piesňovú tvorbu s podnetmi britského popu a rocku. Jeho dráha viedla od skupiny Modus cez spoluprácu s kapelou Limit po sólové albumy nahrávané v Londýne. Popri baladách a melodických hitoch rozvíjal aj elektronickejšiu podobu popu, spieval po slovensky, česky a anglicky a svoj repertoár priebežne obohacoval o nové zvukové aj interpretačné možnosti.

Narodil sa 21. októbra 1952 v Bratislave slovenskému otcovi Šimonovi Žbirkovi a anglickej matke Ruth Galeovej. Vyrastal s bratmi Jasonom a Tonym; detstvo prežil aj na bratislavskej Gunduličovej ulici, s ktorou spájal pôvod prezývky Meky. Britské rodinné zázemie a záujem o anglicky spievanú hudbu sa stali trvalou súčasťou jeho umeleckej identity. Osobitné miesto medzi jeho hudobnými vzormi mali The Beatles.

Hudobnej činnosti sa začal venovať už ako pätnásťročný v skupine Modus klub. Skúsenosti získaval aj v orchestroch Vlada Hronca a Gustáva Offermana. V roku 1976 sa podieľal s Jankom Lehotským na obnovení Modusu. Výrazný úspech prišiel v roku 1977, keď skupina získala zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. Jej hudbu napísal Ján Lehotský a text Kamil Peteraj; Žbirka patril k jej speváckym interpretom spolu s Marikou Gombitovou.

V roku 1980 vydal v Opuse prvý sólový album Doktor Sen, ktorý nahral ešte so skupinou Modus. Obsahoval aj jeho skladbu na Peterajov text V slepých uličkách, duet s Marikou Gombitovou, a Baladu o poľných vtákoch. Sólové autorstvo a interpretácia sa tak rozvíjali súbežne s kapelovým zázemím. V roku 1981 založil s Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom skupinu Limit, s ktorou pokračoval v samostatnej kariére.

Album Sezónne lásky (1982) priniesol piesne Biely kvet a Atlantída. Ten istý rok sa Žbirka stal prvým slovenským spevákom, ktorý zvíťazil v československej ankete Zlatý slavík. Úspech dosiahol aj na festivale v rakúskom Villachu s piesňou Love Song, anglickou verziou V slepých uličkách, kde získal hlavnú cenu a cenu rozhlasovej stanice Ö3. V roku 1983 nasledovalo víťazstvo na Bratislavskej lýre s piesňou Nechodí, zaradenou na album Roky a dni.

Dôležitú tvorivú etapu predstavovala spolupráca s Lacom Lučeničom, ktorý sa venoval aj produkcii a hľadaniu nových zvukových možností. Albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986) a Zlomky poznania (1988) rozšírili Žbirkovu tvorbu o elektronické postupy a modernejšie aranžmány. K známym piesňam tohto obdobia patrí 22 dní. Žbirka sa zároveň výraznejšie uplatňoval aj ako autor textov. Význam tejto spolupráce pripomenul neskorší koncertný projekt Laca Lučeniča a skupiny Midi Lidi pre festival Pohoda 2022.

Jedným z jeho najdôležitejších spolupracovníkov zostával básnik a textár Kamil Peteraj. Ich spojenie sa prejavilo v piesňach Balada o poľných vtákoch, Biely kvet, Denisa či Múr našich lások. Peteraj napísal aj texty duetov V slepých uličkách, Nespáľme to krásne v nás a Co bolí to přebolí. Žbirkov repertoár tak vznikal z dlhodobých autorských partnerstiev, ktoré pokračovali cez viacero období jeho kariéry.

V roku 1993 sa s rodinou presťahoval z Bratislavy do Prahy. V českom prostredí nadviazal ďalšie umelecké spolupráce; album Meky (1997) vznikal v produkcii Davida Kollera. Významnú etapu otvoril Modrý album (2001), na ktorom vyšli piesne Jediná, Bezchybná, Mám rád a duet so speváčkou Marthou Co bolí to přebolí. K staršiemu repertoáru pribudli nové skladby, ktoré posilnili jeho prítomnosť na slovenskej aj českej hudobnej scéne.

Žbirkove nahrávky mali aj ďalšie podoby. Anglicky spievanú tvorbu pre deti predstavili albumy Songs for Children (1993) a Songs for Boys & Girls (1999). V novom storočí pokračoval albumami Dúhy (2005) a Empatia (2009). Projekt Symphonic Album (2011) zasa predstavil jeho piesne v spojení so symfonickým orchestrom. Popri štúdiovej tvorbe tak rozvíjal aj odlišné koncertné spracovania svojho repertoáru.

Osobitné miesto v jeho neskoršej kariére získalo londýnske štúdio Abbey Road. S producentom Robom Cassom tu nahral dvojjazyčný album Miro (2015) a následne Double Album (2018), rozdelený na slovenskú a anglickú časť. Na anglických textoch spolupracoval Pete Brown, známy aj tvorbou pre skupinu Cream. Na Double Albume hosťovali okrem iných Katarína Knechtová a Eddi Reader. Za túto nahrávku získal cenu Anděl v kategórii Sólový interpret za rok 2018, odovzdanú v marci 2019.

Jeho pôsobenie presahovalo nahrávacie štúdiá a koncertné pódiá. Účinkoval v televíznom muzikáli Martina Hoffmeistera Neberte nám princeznú (1981), pre film Andrey Sedláčkovej Fair Play (2014) vytvoril titulnú pieseň a v hudobnej talkshow Doupě Mekyho Žbirky, uvádzanej od roku 2019, sa predstavil aj ako moderátor. Jeho život a umeleckú cestu zachytil dokument Šimona Šafránka Meky (2020); knižný portrét Zblízka pripravil v roku 2016 hudobný publicista Honza Vedral.

Miroslav Žbirka zomrel 10. novembra 2021 v Prahe vo veku 69 rokov. Zanechal však nahrávky pripravené pre ďalší album. Dokončením a produkciou poveril syna Davida Žbirku, ktorý na projekte spolupracoval s Patrickom Jamesom Fitzroyom aj v londýnskom štúdiu Konk. Album Posledné veci vyšiel 20. mája 2022. Obsahuje duet otca a syna Nejsi sám aj titulnú skladbu na text Daniela Heviera.

Posledné veci získali na cenách Anděl za rok 2022 ocenenia v kategóriách Album, Slovenské album a Sólový interpret; pieseň Nejsi sám uspela ako Skladba roka. Štyri ceny boli odovzdané 15. apríla 2023. Žbirkovu osobnosť pripomenula aj výstava Miro Žbirka: Roky a dni v pražskom Národnom múzeu v roku 2022. Jeho tvorba sa tak po smrti stala predmetom nových interpretačných projektov, sprístupňovania archívov aj ďalšieho hudobného objavovania.

Výber z tvorby / Dielo

Roky označujú pôvodné vydanie albumu alebo piesne, prípadne rok vzniku filmu či začiatok vysielania relácie. Neskoršie reedície a remastre nie sú uvedené ako nové pôvodné diela.

Albumy

• 1980 – Doktor Sen – sólový debut nahraný so skupinou Modus.
• 1982 – Sezónne lásky
• 1983 – Roky a dni
• 1984 – Nemoderný chalan
• 1986 – Chlapec z ulice
• 1988 – Zlomky poznania
• 1990 – K.O.
• 1993 – Songs for Children – anglicky spievaný projekt pre deti.
• 1994 – Samozrejmý svet
• 1997 – Meky
• 2001 – Modrý album
• 2005 – Dúhy
• 2009 – Empatia
• 2011 – Symphonic Album – symfonické spracovania repertoáru.
• 2015 – Miro – dvojjazyčný album nahraný v Abbey Road.
• 2018 – Double Album – slovenská a anglická časť.
• 2022 – Posledné veci – posmrtné vydanie, produkcia David Žbirka a Patrick James Fitzroy.

Výber piesní

• 1977 – Úsmev – so skupinou Modus; hudba Ján Lehotský, text Kamil Peteraj; Žbirka ako interpret.
• 1980 – V slepých uličkách – duet s Marikou Gombitovou; hudba Miroslav Žbirka, text Kamil Peteraj.
• 1980 – Balada o poľných vtákoch – album Doktor Sen.
• 1982 – Biely kvet – album Sezónne lásky.
• 1982 – Atlantída – album Sezónne lásky.
• 1983 – Nechodí – album Roky a dni.
• 1984 – 22 dní – album Nemoderný chalan.
• 2001 – Co bolí to přebolí – duet so speváčkou Marthou, Modrý album.
• 2022 – Nejsi sám – s Davidom Žbirkom, album Posledné veci.

Film, televízia a portréty osobnosti

• 1981 – Neberte nám princeznú – herecké a spevácke účinkovanie; réžia Martin Hoffmeister.
• 2014 – Fair Play – autor a interpret titulnej piesne k filmu Andrey Sedláčkovej.
• 2016 – Honza Vedral: Zblízka – biografická kniha o Žbirkovi.
• 2019 – Doupě Mekyho Žbirky – hudobná talkshow, moderátor.
• 2020 – Meky – dokumentárny portrét v réžii Šimona Šafránka; Žbirka ako hlavný protagonista.

Ocenenia a pocty

• 1977 – zlatá Bratislavská lýra za pieseň Úsmev so skupinou Modus.
• 1982 – Zlatý slavík v československej ankete popularity.
• 1982 – hlavná cena festivalu vo Villachu a cena rozhlasovej stanice Ö3 za Love Song.
• 1983 – zlatá Bratislavská lýra za pieseň Nechodí.
• 2019 – Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby.
• 2019 – Cena Anděl za rok 2018, Sólový interpret za Double Album.
• 2022 – Medaila Za zásluhy I. stupňa Českej republiky, in memoriam.
• 2023 – štyri ceny Anděl za rok 2022, in memoriam: Album, Slovenské album a Sólový interpret za Posledné veci; Skladba za Nejsi sám s Davidom Žbirkom.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase