Jarošovo meno sa spája predovšetkým s Tisícročnou včelou. Pre jedného je to román, pre ďalšieho obraz Jozefa Kronera vo filmovej ságe Juraja Jakubiska. Iný si vybaví Pacha, hybského zbojníka a jeho komický svet. Za týmito rozdielnymi čitateľskými a diváckymi skúsenosťami stojí autor, ktorý pôsobil v literatúre, rozhlase aj filme.

Práve toto prepojenie pomáha pomenovať jeho miesto v slovenskej kultúre. Jarošove príbehy sa dostali ku čitateľom aj k publiku, ktoré ich literárnu predlohu nemuselo poznať. Film im dal tváre, hlasy a obrazy; knihy zostali priestorom, ku ktorému sa dá vrátiť po vlastnej čitateľskej ceste.

Najskôr boli knihy

Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v Hybiach. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval slovenčinu a ruštinu. Pracoval v týždenníku Kultúrny život a v Československom rozhlase, od roku 1972 pôsobil ako scenárista a dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe. Knižne debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Nasledovali Urob mi more, Zdesenie, Váhy či Putovanie k nehybnosti. Už samotná bibliografia pripomína, že pred Tisícročnou včelou mal za sebou rozsiahlu autorskú skúsenosť.

Pripomenúť tieto začiatky má pri správe o jeho úmrtí význam. Známy titul môže spätne zatieniť zvyšok spisovateľovej dráhy a vyvolať dojem, že k nemu všetko priamo smerovalo. Jaroš však vstupoval do literatúry cez kratšie prozaické útvary. Jeho tvorba zahŕňa viacero období, ku ktorým sa oplatí pristupovať samostatne.

Tisícročná včela pred filmovou kamerou

Román Tisícročná včela vyšiel v roku 1979. V roku 1984 naň nadviazalo Nemé ucho, hluché oko. Medzi vydaniami oboch kníh vznikla filmová adaptácia prvého románu, ktorú v roku 1983 nakrútil Juraj Jakubisko. Scenár vytvorili spoločne Peter Jaroš a Jakubisko. Filmová sága sleduje murársky rod Pichandovcov v rokoch 1887 až 1917. V jej prvej časti stojí v popredí Martin Pichanda, neskôr jeho syn Samo. Rodinný príbeh tak prechádza časom, v ktorom sa remeselná práca, domov a osobné vzťahy dostávajú do dosahu spoločenských konfliktov a prvej svetovej vojny. Takto rozprávané dejiny majú konkrétnu mierku. Čas sa dá sledovať cez striedanie generácií, odchody za prácou a rozhodnutia, ktoré zasiahnu domácnosť. Rodina poskytuje oporný bod aj divákovi, ktorý do príbehu nevstupuje so znalosťou historických udalostí. Pri návrate k Tisícročnej včele je preto dôležité rozlišovať dva autorské celky. Jarošov román a Jakubiskov film spolu súvisia, no čítanie knihy nemusí byť iba vybavovaním si scén z obrazovky. Text umožňuje venovať vlastný čas tomu, čo film premieňa na obraz, a všimnúť si aj odlišnosti oboch podôb rozprávania.

Pacho a odstup od zbojníckeho hrdinstva

Inú polohu Jarošovej práce predstavuje Pacho, hybský zbojník. Film Martina Ťapáka z roku 1975 vznikol podľa Jarošovej rovnomennej poviedky. V hlavnej úlohe účinkoval Jozef Kroner, ktorého neskôr diváci videli aj ako Martina Pichandu.

M Ť

Profil

Martin Ťapák

Filmový, televízny a divadelný režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf

Martin Ťapák patril k všestranným osobnostiam slovenskej kultúry, ktoré prepájali divadlo, tanec, film a televíziu. Jeho tvorbu charakterizoval záujem o ľudové tradície, slovenskú literatúru a výrazové možnosti hudby a p...

Zobraziť profil →

Pacho pracuje s paródiou zbojníckeho hrdinu a s tradíciou ľudového humoru. Známe predstavy o odvahe a hrdinských činoch premieňa na komické situácie. V porovnaní s rodinnou ságou ukazuje, aké rozdielne filmové podoby mohli vyrásť z Jarošových literárnych východísk. Aj tu treba zachovať presnosť pri autorstve. Popri Jarošovej predlohe a Ťapákovej réžii patria k vzniku filmového Pacha dialógy Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Pripomenúť spisovateľa prostredníctvom filmu znamená vidieť jeho prínos aj spoluprácu s ďalšími tvorcami.

Článok Legenda zvaná Jozef Kroner 11. marca 2024

V marci si pripomíname storočnicu výnimočnej osobnosti, excelentného legendárneho herca Jozefa Kronera. Narodil sa v Staškove na Kysuciach 20. marca 1924, zomrel v Bratislave 12. marca 1998. Divadelný ústav a Slovenské...

Čítať článok →

Verejný život a návrat k dielu

Jarošova dráha mala aj politickú kapitolu. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom slovenského parlamentu za Stranu demokratickej ľavice. Knihy pritom vydával aj neskôr: do jeho bibliografie patria napríklad Loď lásky alebo Kronika dobrých nádejí, Samochod srdca a Kvet na šachovnici. Pri rozlúčke s autorom sa dá začať dielom, ktoré už poznáme. Pre niekoho ním bude filmový Pacho, pre iného rod Pichandovcov. Známy názov však môže byť aj cestou ku knihe, ktorú sme doteraz neotvorili. Jarošovo dielo tak zostáva prístupné viacerými vstupmi. Na obrazovke sa vracajú konkrétne tváre a situácie. Na stránke knihy môže čitateľ znovu objaviť rozprávača, ktorého meno dovtedy poznal najmä z filmových titulkov.

Zdroj foto: archív SfÚ