„Manipuláciu vo všeobecnosti charakterizuje stratégia, pri ktorej sa nám niekto snaží podsunúť názor či dokonca postoj bez toho, aby sme si to všimli. Jeho cieľom je ovplyvniť nás tak, aby sme mu vyhoveli. Ľudia manipulujú s druhými, pretože vedia, že na priamu otvorenú žiadosť by pravdepodobne dostali negatívnu reakciu či odmietnutie.“ (Elena Moravčíková in: Manipulácia a komplex menejcennosti alebo cesta k posilňovaniu sebadôvery, www.ipaslovakia.sk)

V roku 1990 realizoval choreograf a režisér Ondrej Šoth v Balete Slovenského národného divadla v Bratislave inscenáciu Zvláštna radosť žiť. Hudbu k predstaveniu napísal člen legendárnej českej rockovej skupiny Pražský výběr a jedna z najväčších osobností súčasnej českej hudby Michal Pavlíček. Témou inscenácie bola demagógia a manipulácia vo všetkých spoločenských formách, ale i schopnosť individualít ostať v pokrivenej spoločnosti samými sebou, a to vďaka sile, ktorú im dodávajú viera, nádej a láska, Tvorivý tím sa k téme inscenácie po dvanástich rokoch opäť vrátil. Jeho najdôležitejšie osobnosti – hudobný skladateľ M. Pavlíček a choreograf O. Šoth za ten čas tvorivo dozreli a spracovali v inscenácii Baletu Štátneho divadla Košice, pod názvom  Zvláštna radosť žiť II, nový pohľad na danú tému.

Žijeme život utilitárne a hodnotíme ho väčšinou pragmaticky. Nikto sa nemá tak dobre, aby niečo nepotreboval a nikto tak zle, aby sa nebál, že niečo stratí. A keď sa človek proti niečomu búri, napomínajú ho priatelia, rodičia a i. Je dosť dôvodov na to, aby si človek nakoniec pripadal opustený a zbabelý. Budeme vytrhnutí zo života, pretože sme sa báli, nedbali na svoju dôstojnosť a nestarali sa o dôstojnosť tých druhých v práci a v živote a pretože sme nemali dosť odvahy k pochybnostiam a znovunájdeniam. Pretože sme si dostatočne nevážili pravdu, slobodu a spravodlivosť.

Ústredným motívom nového spracovania diela je viera, nádej, láska. Dnešný svet je svetom informácií a médií. Hranice „dobra“ a „zla“, „manipulátorov“ a „manipulovaných“, sa stali veľmi tenkými, ťažko rozoznateľnými. Zvlášť pre neskúsených divákov, topiacich sa v závale nových foriem informácií a žánrov, občanov, ktorí sa ešte len učia používať svoje „občianstvo“ a chápať ho zmysle slobody. Sloboda neznamená len voľnosť vo všetkých možných výkladoch tohto slova (to by sme mohli ospravedlňovať akékoľvek konanie jednotlivca, bez ohľadu na jeho následky). Sloboda znamená predovšetkým zodpovednosť – za seba i za prostredie, v ktorom existujeme. Predstavuje schopnosť vnímať dôsledky svojho konania.  Skutočná sloboda nie je možná bez mravných kritérií. Tie sa dnes nehľadajú ľahko. Svet akoby stále viac oceňoval klamstvo a povrchnosť. Hodnoty akoby prestávali mať zmysel. Dôsledkom je strata ilúzií, nihilizmus a bezmocnosť. Napriek tomu je pre nás asi jediným východiskom – rovnako ako pre postavy novej inscenácie Baletu Národného divadla Košice Každý deň odvahu, Zvláštna radosť žiť III– nerezignovať na hľadanie mravných kritérií slobody.

Realizačný tím

Video

Zdroj informácií: www.sdke.sk