Od 24. do 26. júla 2026 sa v Liptovskom Mikuláši uskutoční 22. ročník medzinárodného jazzového festivalu. Počas troch dní organizátori ponúkajú pestrú dramaturgiu prepájajúcu súčasný jazz, voľnú improvizáciu, world music aj odvážne žánrové experimenty. Fanúšikovia už vedia, že na nich v srdci Liptova čakajú koncertné premiéry, medzinárodné projekty, výnimoční sólisti a tradičné festivalové jam sessions. A knovému ročníku patrí aj nový vizuál od Aďky Bundovej.

Festival odštartuje projekt LIMBO saxofonistu a basklarinetistu Pavla Hrubého, ktorý patrí už viac než dve desaťročia k najpozoruhodnejším formáciám stredoeurópskej jazzovej scény. Jeho tvorba sa pohybuje na pomedzí jazzu, voľnej improvizácie, world music a súčasnej komponovanej hudby, pričom si vybudoval vlastný rukopis, rozpoznateľný hudobný jazyk a farebnú unikátnosť. Vedome sa vyhýba žánrovým hraniciam a stavia na intenzívnej komunikácii medzi hudobníkmi, kolektívnej tvorbe tvaru a spontánnej energii okamihu.

“Hudba je pre mňa univerzálna, robím v nej všetko a vždy. Voľná improvizácia v súčasnej hudbe je jedna z tých vecí, ktoré robím,” povedal pre náš portál skladateľ a hudobník, ktorý v roku 2024 na Liptove vystúpil s legendárnym Emilom Viklickým.

Moja Kultúra: Pavel Hrubý: Poďme si spolu zahrať len tak pre radosť, bez nôt a príprav

Už v roku 2017 sa LIMBO po prvýkrát výraznejšie odkláňa od čistej voľnej improvizácie smerom ku komponovanej hudbe. Jednotliví členovia skupiny priniesli na nahrávanie vlastné motívy, fragmenty, grooveové štruktúry a melodické nápady, ktoré sa následne kolektívne rozvíjali do výslednej podoby skladieb. Kompozícia sa tak nestala protikladom improvizácie, ale jej prirodzeným pokračovaním.

Pre LIMBO je charakteristické vedomé hľadanie rovnováhy medzi zrozumiteľnosťou a umeleckou komplexnosťou. Hudba na pohľad pôsobí jednoducho a zrozumiteľne, no i tak je v nej citeľná rafinovanosť a zložitosť. V minulosti obdobným princípom tvorili, medzi inými, aj Pharoah Sanders či Archie Shepp, ktorí dokázali z jednoduchých motívov vytvárať hudbu mimoriadnej emocionálnej a výrazovej hĺbky.

Hrubého kvarteto prinesie na Liptov hudbu s dávkou spontánnosti, organickosti, jasnej tektonickej logiky a dramaturgickej premyslenosti. Je to priesečník slobody, tvorivej disciplíny a kolektívnej intuície. Začiatok festivalu teda bude patriť odvážnemu prekračovaniu hraníc medzi komponovaným a improvizovaným umením. A čo je hlavné, nebude chýbať ani dialóg s publikom: “Dialóg vediem aj s obecenstvom a podvedome naň myslím. Viem, že existuje len málo ľudí, ktorí sú schopní vnímať naraz všetko.“

JAZZY budú pokračovať najnovším autorským projektom slovenského saxofonistu, skladateľa a producenta Nikolaja Nikitina. Predstaví jednu zo svojich najambicióznejších a zároveň najosobnejších výpovedí doterajšej tvorby. Humanity Suite nie je len ďalším jazzovým albumom, ale koncepčne vystavanou suitou, ktorá reflektuje základné hodnoty ľudskosti, spolupatričnosti, empatie a vnútornej slobody v čase rastúcej spoločenskej polarizácie. Samotný autor ju označuje za „manifest humanizmu“, pričom hudba tu preberá úlohu jazyka schopného vyjadriť to, čo slová často nedokážu.

Projekt stojí na silnom obsadení. Budeme počuť špičky slovenskej a stredoeurópskej hudobnej scény. Popri Nikitinovi účinkujú gitarista Pavol Bereza, klavirista Miki Skuta, violista Vojtech “Bélu” Botoš, kontrabasista Matej Štubniak a bubeník Jakub Turác. Práve spojenie jazzového rytmického jadra s violou a Skutovým klasicky formovaným klavírnym prejavom vytvára zvuk, ktorý presahuje tradičné jazzové fúzie.

Opäť teda súčasný jazz, no s odlišnou tvárou, duchom a estetikou. Ak by sme hľadali spojitosti medzi dvoma úvodnými telesami festivalu, rozhodne by to bolo preferovanie komornejšej zvukovosti a voľnej improvizácie. Nikitin poníma svoj nový projekt ako suitu - z hľadiska formového, obsahového i dramaturgického, vytvorením oblúku medzi jednotlivými skladbami diela. Čakajú nás intímne, lyricky stavané momenty, ale i emočne intenzívne plochy. Kontrast medzi komornou hudbou a energiou, ktorú dokáže vytvoriť kolektívna improvizácia, to je jeden zo zásadných prvkov formácie.

Osobitné miesto v projekte patrí Mikimu Skutovi, ktorého klavírny prejav vyniká v každom projekte, na ktorom participuje. Skuta je premýšľavý typ interpreta, hĺbavý intelektuál, ktorý dokáže jedinečne zúročiť v interpretácii svoje skúsenosti z oblasti klasickej, mimoeurópskej a súčasnej hudby, tak i jazzu. Je precízny a zároveň spontánny a výrazne ovplyvňuje celkové “ladenie” nahrávky.

Pripravte sa na filozofiu a zamyslenie sa nad súčasným životom: na Liptove sa ponoríme do kontemplácie a spoločne nájdeme “stratenú” empatiu. Jedným slovom - ľudskosť.

JAZZY - to je priestor pre súčasnú tvorbu i kozmopolitný zvuk novej európskej generácie hudobníkov. Prvý festivalový večer uzavrie medzinárodný kolektív Ari Tsugi, jedna z najzaujímavejších nových kapiel na pomedzí jazzu, psychedelického rocku a brazílskych hudobných tradícií. Hoci nejde o projekt postavený na menách etablovaných jazzových hviezd, jeho sila spočíva práve v originalite a sviežosti. V zostave sa stretávajú hudobníci z Japonska, Slovenska, Maďarska, Francúzska, Škótska, Anglicka a Litvy, čo sa výrazne odráža aj na výslednom zvuku kapely.

Ari Tsugi predstavujú typ projektu, ktorý charakterizuje súčasnú európsku jazzovú scénu. Tá je dnes otvorená, žánrovo nevyhranená a prirodzene prepájajúca rôzne kultúrne vplyvy. Ich hudba vyrastá z jazzovej improvizácie, no rovnako dôležitú úlohu zohráva psychedelický rock, brazílske rytmy či piesňová forma. Výsledkom je zvuk, ktorý je zároveň sofistikovaný aj bezprostredne komunikatívny, schopný osloviť jazzové publikum i poslucháčov alternatívnej hudby.

Názov formácie odkazuje na japonské korene jedného zo zakladateľov Mashu Haradu, ktorý časť života prežil v Bratislave a do hudby prináša skúsenosti s rôznymi kultúrnymi tradíciami. Kapela dnes pôsobí najmä v Londýne, no jej tvorba vzniká na priesečníku viacerých európskych hudobných scén. Nie náhodou si získala pozornosť britskej stanice BBC 6 Music, Jazz FM či osobností ako Gilles Peterson. V posledných rokoch vystúpila na viacerých významných festivaloch, vrátane Glastonbury.

Ich najnovší album Ryto Vėjas ir Mėnulis (Ranný vietor a Mesiac) predstavuje doteraz najucelenejšiu umeleckú výpoveď skupiny. Nahrávka reflektuje témy blízkosti a oddialenia, spojenia a odlúčenia, osobných vzťahov i širších spoločenských súvislostí. Z hudobného hľadiska vyniká schopnosťou prepájať kompozičnú prepracovanosť s prirodzenou improvizačnou voľnosťou. Významnú úlohu zohrávajú brazílske rytmické modely, najmä baião, ktoré dodávajú hudbe pulzujúcu energiu a zároveň ju odlišujú od tradičného európskeho jazzu. Ari Tsugi budú ideálnym headlinerom večera.

Druhý festivalový deň otvorí slovenská premiéra maďarského kvinteta New Fossils, projektu, ktorý sa v posledných rokoch zaradil medzi najpozoruhodnejšie mená stredoeurópskej jazzovej scény. Skupina združuje hudobníkov patriacich k absolútnej špičke súčasného maďarského jazzu a alternatívnej hudby, pričom ich tvorba prirodzene prekračuje hranice medzi jazzom, fusion, elektronikou, psychedelickým rockom a ambientnými plochami.

Najnovší album Ecosphere (2025) predstavuje doteraz najambicióznejšie dielo kapely. Kritici ho označujú za výnimočne komplexnú a zároveň mimoriadne prístupnú nahrávku, v ktorej sa stretávajú hypnotické grooveové štruktúry, moderný jazz, elektronické textúry, neosoulové nálady, prvky fusion i psychedélie. Odborná verejnosť vyzdvihuje najmä ich monumentálne pasáže a oceňuje energiu hry (kapelu prirovnáva k Snarky Puppy). Najviac diskutovaným je však osobitý rukopis formácie, ktorý si zoskupenie vytvorilo, nekopírujúc súčasné trendy.

New Fossils sú často označovaní za „supergroup“ novej maďarskej generácie. Tvoria ju klávesák Damján Ocsovay, gitarista István Tóth, kontrabasista Marcell Gyányi a bubeník Dániel Ferenc Szabó – hudobníci pôsobiaci v najvýznamnejších maďarských jazzových a experimentálnych projektoch. V minulosti sa na výsledku zvuku výrazne podieľal aj saxofonista Dániel Varga, no v novom smerovaní kapely muzikanti odlišný sound, s dôrazom na experimenty. Charakteristickým znakom ich hry je mimoriadne intenzívna kolektívna komunikácia, ktorá vytvára dojem takmer telepatického prepojenia medzi jednotlivými členmi súboru.

Z kompozičného hľadiska predstavuje ich aktuálny projekt fascinujúcu syntézu organizovanej formy a improvizačnej slobody. Kapela pracuje s kontrastmi medzi detailne vystavanými aranžmánmi a otvorenými plochami, pričom elektronika nie je samoúčelným efektom, ale prirodzenou súčasťou hudobného jazyka. Výsledkom je zvuk, ktorý pôsobí súčasne organicky aj futuristicky. Bude to pozoruhodné stretnutie jazzovej tradície so súčasnou estetikou zvuku, elektronickou hudbou a filmovou imagináciou.

Pre festival JAZZY 2026 bude vystúpenie New Fossils nielen slovenskou premiérou, ale aj jednou z dramaturgicky najodvážnejších udalostí celého ročníka. A nielen ročníka. Keď si zmapujeme, čo sa v súčasnosti na našej scéne deje, rozhodne možno tento festival považovať na najprínosnejšiu a najunikátnejšiu udalosť na Slovensku. New Fossils reprezentuje novú tvár európskeho jazzu. Sú to žánrovo otvorení muzikanti, s potrebným sebavedomím, pričom moderné technológie používajú s úplnou prirodzenosťou. Vskutku, čaká nás intenzívny hudobný zážitok a vďaka JAZZY objavíme projekt, o ktorom sa v najbližších rokoch bude na európskej jazzovej scéne nepochybne hovoriť hlasnejšie a častejšie.

Máte radi návrat kultoviek? Tak potom šup na druhý festivalový večer, ktorý uzavrie formácia Waking Vision. Kapela vznikla na prelome tisícročí na bostonskej Berklee College of Music, kde sa stretli gitarista a skladateľ John Shannon a bubeník Martin Valihora. Ich spoločná vízia smerovala k hudbe, ktorá by spájala improvizáciu, silné melódie a hlboký vzťah k prírode, priestoru a ľudskej skúsenosti. Výsledkom boli albumy The Ancient Bloom, Into High Selva a neskôr Of the Waking Vision, ktoré sa stali pre mnohých poslucháčov doslova kultovými nahrávkami. Každý z hudobníkov pridáva svoje vlastné, bohaté medzinárodné skúsenosti a ich spoločný zvuk formujú odlišné tradície.

Skladby nestavajú na typickej jazzovej forme - téma, repríza, improvizácia, téma, no chápu hudbu ako kontinuálny vývoj. Preferujú organickú formu a v harmonických zvratoch počuť často modálne prvky, v akordoch sa hrajú s farbou (nie typickými jazzovými kadenciami) a čo sa rytmiky týka - Valihora je tvorcom architektúry, v ktorej obdivujeme jemné dynamické odtiene, polymetriku a to najviac cenné u interpretov - jeho špecifickú zvukovosť.

Posledný festivalový večer bude patriť dvom projektom, ktoré tiež spája odvaha prekračovať hranice jazzu a hľadať nové zvukové svety.

Otvorí ho jedno z najvýraznejších slovenských jazzových zoskupení, AMC Trio. Už viac než dve desaťročia reprezentuje slovenský jazz doma i v zahraničí. Slovenská muzikologička, vysokoškolská pedagogička a hudobná publicistka prof. Yvetta Kajanová sa triu venuje vo svojich publikáciách o slovenskom jazze a pravidelne ho uvádza ako jeden z reprezentatívnych súborov súčasnej slovenskej jazzovej scény (Slovenský jazz, kontexty a súvislosti (2014), Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz (2010)). Ich hudba vyrastá z moderného jazzu, no zároveň prepája slovenský folklór, klasickú hudbu, hudobníci v tvorbe využívajú lyrické melodické témy, improvizáciu, world music, duchovné a literárne inšpirácie. Práve táto syntéza je dôvodom, prečo ich aj prof. Kajanová zaraďuje medzi predstaviteľov jazzovej postmoderny.

AMC Trio ponúka kompozične prepracované, silne melodické, moderné skladby s odkazmi na tradície východoslovenskej melodiky, hudobníci sa nesnažia kopírovať zahraničné vzory, zároveň sú otvorení spolupráci so zahraničnými hudobníkmi. Randy Brecker o nich povedal, že sú „výnimoční hudobní rozprávači príbehov“, zatiaľ čo Ulf Wakenius vyzdvihuje ich originálnosť a melodický talent.

Kapela tentoraz vystúpi so špeciálnym hosťom, americkým trubkárom Johnom Daversom. Daversa patrí medzi rešpektované osobnosti súčasného amerického jazzu. Je držiteľom viacerých cien Grammy a jeho tvorba sa pohybuje od moderného mainstreamu cez fusion až po odvážne orchestrálne projekty. Charakteristická je preňho technická suverenita, invenčná improvizácia a schopnosť prepájať tradíciu s aktuálnym zvukom.

Po prestávke príde na rad iránsko-rakúsky gitarista a skladateľ Mahan Mirarab, jeden z najvýraznejších hlasov súčasnej európskej world-jazz scény. Na festivale predstaví svoj najnovší projekt Unspoken, v ktorom prirodzene prepája svoju rodnú hudobnú tradíciu s moderným jazzom, improvizáciou a súčasnou komornou hudbou. Výsledkom je výnimočne citlivý a originálny hudobný jazyk, v ktorom sa stretávajú kultúry bez toho, aby ktorákoľvek z nich stratila svoju identitu.

Mirarab opisuje album ako hudobnú reflexiu života medzi dvoma svetmi. Rodným Iránom a novým domovom vo Viedni. Hudba vznikla z osobných zážitkov, smútku, exilu, ale aj nádeje a hľadania porozumenia. Nejde však o politický manifest, ale o hlboko ľudskú výpoveď, v ktorej sa osobné príbehy prirodzene prelínajú s aktuálnymi svetovými udalosťami. Často ide pritom o intímne výpovede, korunované tónovým bohatstvom. Gitarista sa nepotrebuje svoj jazyk umelo obohacovať náročnými, virtuóznymi plochami, práve naopak. Bez okázalosti vytvorí osobnú výpoveď, svoj životný príbeh prirodzene premieňa na hudbu. Každá z jeho skladieb nového albumu je novým, iným príbehom a Mahan sa prevteľuje do funkcie rozprávača. Vďaka jeho hudobnému jazyku poslucháči emóciám a obsahu ihneď rozumejú.

Na pódiu sa k nemu pridá perkusionista Bernhard Schimpelsberger, známy svojou fascinujúcou rytmickou predstavivosťou a spoluprácou s umelcami z celého sveta. Pohybuje sa medzi jazzom, indickou rytmikou a world music. Rakúsky perkusionista a skladateľ pochádzajúci z Viedne už ako veľmi mladý študoval severoindickú klasickú rytmiku, čomu zasvätil niekoľko rokov intenzívneho štúdia v Indii pod vedením legendárnych majstrov Pandita Suresha Talwalkara a Triloka Gurtu. Práve toto vzdelanie zásadne formovalo jeho jedinečný hudobný jazyk. Spoločné vystúpenie Miraraba a Schimpelsbergera obohatí slovenská speváčka Simona Hulejová.

Organizátori avizujú, že ak sa všetko podarí podľa plánu, Mahan Mirarab a Bernhard Schimpelsberger počas festivalu pripravia aj workshop venovaný improvizácii, rytmu a prepájaniu hudobných tradícií. Návštevníci tak získajú jedinečnú príležitosť nahliadnuť do Mirarabovho tvorivého procesu a sveta perzských módov, mikrotonality a improvizácie.

JAZZY sa tento rok ukončia svetom, v ktorom sa spája Stredný východ, Európa aj Amerika, komorná hudba aj energická jazzová improvizácia. Tak ako každý rok, aj tento ročník zaiste prinesie mimoriadne silný hudobný zážitok aj priestor na objavovanie nových, často odvážnych, aj mimoriadne intímnych hudobných svetov.

Redakciu informoval Martin Budaj, organizátor JAZZY, spracovala redakcia mojakultura.sk