V Dome umenia Piešťany sú do konca mája sprístupnené dve výstavy – kolektívna expozícia členov Klubu textilných výtvarníkov ARTTEX 2026 a autorská výstava tapisérií, smaltov a priestorových objektov Ľuby Suchalovej Harichovej Nitky vzťahov s podnázvom Parížske blúdenie. Obidve výstavy jednotia vystavené artefakty vytvorené novou technikou spracovania ovčieho rúna, technikou arttex. Umelecké dielo tapisérie vzniká ukladaním vlny na mäkkú podlahovú látku, ktorá umožňuje autorovej imaginácii a kreativite v procese tvorby realizovať autentický umelecký zámer. Výtvarný návrh sa fixuje prišitím okrúhlou ihlou, špeciálnou bodavou ihlou a žehlením cez mokrý papier. Dielo sa následne zvinie do rolky s ochrannou fóliou a v textilnej továrni sa na počítačom riadenom stroji definitívne zafixuje. Možnosti koncových úprav otvárajú neobmedzený priestor autorskej kreativite. Na festivalových výstavách v Dome umenia môžu návštevníci vidieť tapisérie vo formáte klasických zarámovaných obrazov, voľne stojacich i ležiacich objektov a závesných systémov.

Na inštalácii ARTTEX 2026, ktorá osloví najmä pestrosťou rukopisu autentického spracovania rôznych námetov vystavených tapisérií, sa podieľali výtvarníčky Remigia Biskupská – Litwinowiczová, Erika Gregušová, Lívia Grédiová Slížová, Eva B. Linhartová, Anna Jarmila Koprdová, Daniel Marek, Josefine Pavlik, Katarína Poláková, Renáta Rehorovská, Daniela Révayová – Lichardusová, Ľuba Suchalová Harichová, Markéta Škopková, Zuzana Šujanová Gregušová, Ida Vychodilová a Tatiana Žitňanová. Dvojvýstava presvetľuje žiarivými niťami na ovčom rúne výstavné priestory, pričom otvára možnosti dialógu s autorom a jeho dielom. Dialógu napríklad v intímnom vyznaní básnikovi, v mysterióznej kráse Getsemany a v neobyčajne snivej atmosfére tapisérie talianskeho mestečka Gargan autorky Kataríny Polákovej. Alebo v organickom tvarosloví fantazijného sveta Renáty Rehorovskej, v kreatívnych sondách do archetypálnych hĺbok prírodných národov v tapisériách Daniela Mareka. Rozhovor, ktorý iniciujú do gobelínov vtelené znaky, odkazy a archetypálne stopy v dielach Remigie Biskupskej – Litwinowiczovej, v éterických tapisériách anjelských bytostí českej výtvarníčky Markéty Škopkovej, ale aj v neuralgickom bode výstavy vyjadrenom v priestorovom objekte Kokón autorky Josefine Pavlik. Návštevníka výstavy ARTTEX 2026 zasiahne aj vizualita ikonického triptychu Tatiany Žitňanovej Ohnivá zem, podmanivé Ročné obdobia a Býčky s náznakmi kompánkovskej poetiky Daniely Révayovej – Lichardusovej, inšpirácie liečivými motívmi metamorfóz prírody Na lúke Lívie Grédiovej Slížikovej a v Jarnej záhrade, v Parku nad mestom a v secesnej Záhrade s jazierkom Evy B. Linhartovej. Prírodné motívy inšpirovali k tvorbe aj Annu Jarmilu Koprdovú v žiarivých impresiách kvetov (Astry, Ľalie, Záhrada) a v abstraktných motívoch Jeseň a Sen. Ida Vychodilová vystavila tapiseristický vizuálny tok v diele Živly a v ikonickom monumentálnom diele Na kopci pod lipou. Expozícia ARTTEX 2026 sa nezameniteľným čarom vystavených tapisérií odtlačí do duše každého návštevníka výstavy.

Výstava gobelínov, smaltov a priestorových objektov Ľuby Suchalovej Harichovej ponúka viaceré vizuálne motívy v jedinečnom autorskom geste zvrchovanej tapiseristickej tvorby, ktorú jednotia motívy autentického hľadania, parížskeho blúdenia a nachádzania výtvarného zmyslu a tvaru previazaných nitkami vzťahov. Nadviazanie kontaktu na výstave invokuje centrálna priestorová inštalácia nazvaná Ile de la Cité, ktorá – ako kedysi bájna antická Kolchida – prijíma na ostrove s majákom (Katedrálou Notre-Dame) všetkých blúdiacich a hľadajúcich. Čo vypovedá cesta o pútnikoch? Kto sme a kam smerujeme? Z ostrova na Seine sa Paríž (miesto tvorivého pobytu autorky) javí vždy inak – niekedy ako bludisko, inokedy ako inšpirujúca scenéria každodennosti, ale aj ako zrkadlo odhaľujúce Lesk a biedu metropoly. Nite v Paríži komunikujú netušené obsahy, podmanivo spútavajú a vo výstavnom priestore Domu umenia slobodne plynú ako vody Seiny v tónoch uhrančivej ultramaríny kleinovskej IKB 191. Nite Paríža vedú mestom putujúcu autorku ako Ariadnina niť z blúdenia labyrintom až do sveta Malého Princa a k neuveriteľným príbehom Mineralogického múzea v Paríži. Pozvaním pre nás všetkých je aj výzva vstúpiť do čarokrásnej tapisérie Hra, ktorá otvára svet hravého detstva á la Joan Mirró. Autorka sa výstavou hlási k celoživotnej inšpirácii dielom Marca Chagalla, na piešťanskej výstave reprezentovanou monumentálnou tapisériou Hommage á Marc Chagall, ale aj tapisériami Parížsky mesiac, Vidiek a gobelínom Ona.

Ľuba Suchalová Harichová svoj parížsky príbeh rozpráva aj v miniatúre očarená mysterióznou farebnosťou Yvesa Kleina (Femme fatale, Chanel). Do príbehov nielen francúzskych pozýva každého návštevníka expozície aj motívom inštalovaných masiek, ktoré sníma z tvárí anonymného davu a priznáva im status vizuálnej charakterológie s ambíciou pomenovať neopakovateľnú jedinečnosti každého z nás. Výstava Nitky vzťahov oslovuje nielen podmanivou krásou, ale aj láskavým humorom, ktorý presvitá dielom autorky tvoreným v starobylej technike emailu/smaltu (Ten je boží, Šťastný deň, Mám nápad).

Výstavy tapisérií sú sprístupnené v Dome umenia SF Piešťany do konca mája. Zároveň srdečne pozývame na komentovanú autorskú prehliadku výstav v sobotu 23. mája o 16.00 h. Veď načo putovať s Argonautami za ovčím rúnom do bájnej Kolchidy? Stačí prísť do Piešťan.

Autor foto: Tomáš Hudcovič