K jeho jubileu mu želáme pevné zdravie, veľa lásky v rodinnom kruhu a ešte množstvo pekných hereckých príležitostí v divadle, rozhlase i v dabingu. V mene všetkých kolegov mu k jubileu zablahoželal Karol Čálik, umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna: „Keď prišiel na tento svet Martin Kaprálik, „pardón „ - v tom momente zatiaľ iba Kaprálik, stáli pri ňom štedré sudičky. Dali mu do vienka príjemný vzhľad, herecko – spevácky talent, ctižiadostivosť a slušnosť. Rodičia mu dali meno Martin a rodičovskú lásku. Neskôr mu Československý rybársky zväz resp. jeho širokému okruhu priateľov i nepriateľov dal povolenie používať „umelecké meno Kapor“.

Ako herec patrí do uznávanej hereckej dynastie. Po praslici mu bol dedo nezabudnuteľný člen SND Elo Romančík a po meči otec výborný herec a pedagóg, bývalý člen nášho divadla Dušan Kaprálik. A zdá sa, že dynastia bude pokračovať v jeho dcére Martinke a synovi Michalovi. Náš „Kaprík“, ako ho familiárne voláme, je popredným členom Divadla Nová scéna. Sledujem jeho umelecké kroky od jeho začiatkov a nechce sa mi veriť, že je už päťdesiatnik. Doteraz stvárnil na našich doskách množstvo postáv rôznych charakterov na vysokej profesionálnej úrovni. Jeho nezameniteľný hlas poznajú aj televízni diváci, pretože ho prepožičal mnohým svetovým filmovým hviezdam.

To všetko, čo dostal do vienka a to, čo nadobudol svojou usilovnosťou a pracovitosťou, nech ho sprevádza v plnom zdraví i v ďalších rokoch jeho umeleckého života. Aj tá slušnosť, ktorá je dnes vzácna. Tak živijó, náš milý „Kaprík!"

Oslávencovi sme položili aj niekoľko otázok:

Narodil si sa do hereckej rodiny – dedo Elo Romančík, otec Dušan Kaprálik – bolo v tvojom prípade jasné od detstva, že sa budeš venovať herectvu? Alebo si mal aj iné predstavy?

"Keď som bol malý, chcel som byť kozmonautom a potom pilotom. Ale keď som začal navštevovať detskú rozhlasovú družinu (asi v 12tich), vtedy mi asi prvýkrát napadlo, že by som mohol byť hercom. Určite ma ovplyvnilo aj to, že som vyrastal v hereckej rodine a u nás to divadlom naozaj žilo. Ako sa hovorí „otec murár, syn murár....“

Hral si v desiatkach inscenácií, krásne titulné postavy v muzikáloch aj činohre. Ktoré z nich mali v tvojej kariére dôležité miesto, posunuli ťa herecky ďalej alebo aj pre výnimočné stretnutie s režisérom či hereckým kolegom?

"Veľmi rád spomínam na predstavenie KRV v Divadle a.ha , ktoré režíroval Štefan Korenči. Hrať po boku Mariána Geišberga a Janka Kronera bolo pre mňa veľkou školou. Čechovova Čajka v Divadle DAB Nitra a postava Trepleva ma výrazne posunula v mojich hereckých začiatkoch a za túto príležitosť som vďačný režisérovi Svetozárovi Sprušanskému, s ktorým som potom spolupracoval aj pri mnohých ďalších projektoch. Muzikál Hamlet a jeho titulná postava Hamlet z pera Janka Ledeckého ma zase výrazne posunula do muzikálového sveta. Výnimočná bola pre mňa aj Klietka Bláznov, ktorú režíroval skvelý Jozef Bednárik. A veľkou srdcovkou je muzikál Krysař, ktorý mi doslova zmenil život."

Zmenil tvoj súkromný život – vtedy si sa zoznámil s manželkou Miškou?

"S Miškou som sa zoznámil vo výťahu v Prešovskom divadle, kde ihneď preskočila iskra. Miška tam bola interne zamestnaná a obaja sme hosťovali v súkromnej produkcii muzikálu Krysař."

Do akej miery si svoj herecký pohľad konfrontoval s pohľadom tvojho otca – Dušana Kaprálika? Ovplyvnil ťa v niečom?

"Ocko bol mojím vzorom. Bol úžasný OTEC, človek, herec, pedagóg, režisér. Vždy dokázal nezištne poradiť a nepotreboval počuť uznanie. Všetko čo robil, robil s láskou a na 100 percent."

Dnes idú vo vašich stopách obidve vaše deti, syn Michal a dcéra Martina, viackrát ste spolu hrali, dabovali, aké to je keď „hrá“ celá rodina?

"Najlepšie na svete. Veľmi sa teším, keď sa spolu stretneme na javisku, alebo za mikrofónom. Poniektorí kolegovia si z nás robia srandu, že je nás plný rybník a pri niektorých projektoch môže byť pokojne uvedené účinkovali Kaprálikovci a ďalší."

Ako osláviš svoje jubileum a čo by si si k nemu zaprial?

"Vo svojom domovskom divadle DNS budem hrať jedno z mojich obľúbených predstavení Pánska jazda a po ňom to spolu s kolegami a priateľmi trochu oslávime. A čo by som si zaprial? Asi to, čo všetci najviac potrebujeme. Aby boli všetci zdraví, aby bolo viac smiechu ako sĺz a aby sme mali stále plné hľadisko spokojných divákov. A ako hovoril môj ocko, aby bola na tomto svete hlavne ľudskosť."