Nar. 04. september 1824 (201 rokov)
Úmrtie 11. október 1896
Skladateľ, organista, pedagóg
Rakúsky skladateľ, organista a pedagóg, jeden z najvýznamnejších symfonikov 19. storočia, ktorého monumentálne symfónie a hlboko spirituálna sakrálna hudba patria k vrcholom neskororomantickej orchestrálnej tvorby.
Anton Bruckner patrí medzi najvýznamnejších skladateľov neskorého romantizmu a je považovaný za jedného z najväčších symfonikov európskej hudobnej tradície. Jeho tvorba spája monumentálnu architektúru symfonickej hudby s hlbokou spiritualitou katolíckej liturgickej tradície.
Narodil sa v roku 1824 v obci Ansfelden pri Linzi v rodine učiteľa a organistu. Hudba bola prirodzenou súčasťou rodinného prostredia a už v detstve sa zoznámil s cirkevnou hudbou i hrou na organe. Po smrti otca v roku 1837 bol prijatý do augustiniánskeho kláštora v St. Florian, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších miest jeho života. Monumentálny organ v kláštornom chráme výrazne formoval jeho hudobné myslenie.
Po ukončení učiteľského štúdia pôsobil niekoľko rokov ako učiteľ v hornorakúskych obciach, pričom paralelne rozvíjal svoje hudobné vzdelanie. V roku 1855 sa stal mestským organistom v Linzi. Ako virtuózny improvizátor si získal veľké uznanie a vystupoval aj v Paríži či Londýne.
Bruckner si systematicky dopĺňal hudobné vzdelanie. V rokoch 1855 – 1861 študoval kontrapunkt u renomovaného pedagóga Simona Sechtera a neskôr kompozíciu a orchestráciu u Otta Kitzlera, ktorý ho oboznámil s hudbou Richarda Wagnera. Wagnerov vplyv sa následne výrazne prejavil v Brucknerovej symfonickej tvorbe.
V roku 1868 sa presťahoval do Viedne, kde pôsobil ako profesor hudobnej teórie a kontrapunktu na konzervatóriu Gesellschaft der Musikfreunde a neskôr aj na Viedenskej univerzite. Hoci bol ako pedagóg rešpektovaný, jeho symfonická tvorba bola spočiatku prijímaná s nepochopením a často sa stala predmetom sporov medzi wagnerovcami a brahmsovcami.
Brucknerove symfónie sa vyznačujú monumentálnou formou, rozsiahlymi orchestrálnymi plochami, dramatickými gradáciami a charakteristickou prácou s brassovým aparátom. Popri symfóniách vytvoril významné sakrálne diela – omše, motetá a kantáty – ktoré patria k vrcholom duchovnej hudby 19. storočia.
Medzinárodné uznanie získal najmä v posledných rokoch života, predovšetkým po úspechu Symfónie č. 7. Bruckner zomrel vo Viedni v roku 1896. Podľa vlastného želania bol pochovaný v kláštore St. Florian, priamo pod organom, na ktorom kedysi hrával.
1841 – 1845 – pomocný učiteľ a organista – Windhaag bei Freistadt
1845 – 1855 – učiteľ a organista – St. Florian
1855 – 1868 – mestský organista – Linz
1868 – 1891 – profesor hudobnej teórie a kontrapunktu – Konzervatórium Gesellschaft der Musikfreunde, Viedeň
1875 – 1894 – profesor hudobnej teórie – Viedenská univerzita
Uvedené položky predstavujú výber z najvýznamnejších pracovných pôsobení. Umelec mal aj ďalšie profesionálne skúsenosti, ktoré nie sú v tomto prehľade uvedené.
1849 – Requiem d mol
1852 – Magnificat
1854 – Missa solemnis
1861 – Ave Maria (moteto)
1864 – Omša č. 1 d mol
1866 – Omša č. 2 e mol
1868 – Omša č. 3 f mol
1869 – Locus iste (moteto)
1869 – Christus factus est (moteto)
1873 – Symfónia č. 3 d mol
1874 – Symfónia č. 4 Es dur „Romantická“
1876 – Symfónia č. 5 B dur
1879 – Os justi (moteto)
1879 – Sláčikové kvinteto F dur
1881 – Symfónia č. 6 A dur
1883 – Ecce sacerdos magnus (moteto)
1884 – Symfónia č. 7 E dur
1884 – Te Deum
1887 – Helgoland (kantáta)
1892 – Psalm 150
1894 – 1896 – Symfónia č. 9 d mol (nedokončená)
Uvedené položky predstavujú len výber z najznámejších diel. Umelec má na konte aj mnohé ďalšie, ktoré v tomto prehľade nie sú uvedené.
1863 – Symfónia vo f mol („Studiensymphonie“)
premiéra: 12. október 1924, Klosterneuburg
1866 – Symfónia č. 1 c mol
premiéra: 9. máj 1868, Linz, dirigent Anton Bruckner
1869 – Symfónia v d mol („Nullte“)
premiéra: 12. október 1924, Klosterneuburg
1872 – Symfónia č. 2 c mol
premiéra: 26. október 1873, Viedeň
1873 – Symfónia č. 3 d mol („Wagnerova“)
premiéra: 16. december 1877, Viedeň
1874 – Symfónia č. 4 Es dur „Romantická“
premiéra: 20. február 1881, Viedeň, dirigent Hans Richter
1876 – 1878 – Symfónia č. 5 B dur
premiéra: 8. apríl 1894, Graz
1881 – Symfónia č. 6 A dur
prvé úplné uvedenie: 26. február 1899, Graz
1883 – 1885 – Symfónia č. 7 E dur
premiéra: 30. december 1884, Leipzig, dirigent Arthur Nikisch
1887 / 1890 – Symfónia č. 8 c mol
premiéra: 18. december 1892, Viedeň, dirigent Hans Richter
1894 – 1896 – Symfónia č. 9 d mol
premiéra: 11. február 1903, Viedeň
Gesellschaft der Musikfreunde Wien
Viedenská univerzita
Viedenská filharmónia
Dirigenti: Hans Richter, Arthur Nikisch
Uvedené položky predstavujú len výber z najvýznamnejších spoluprác. Umelec spolupracoval aj s mnohými ďalšími inštitúciami a osobnosťami.
Budapeštianska opera ponúka v auguste netradičný Best of Puccini
Maďarská štátna opera pri...
Jubilejné Hudobné leto pokračuje v auguste. Prinesie tango, swing aj temperament Balkánu
Jubilejný 80. ročník Hudo...
Astana Ballet Theatre prinesie do Viedne európsku premiéru Two Carpets aj návrat oceňovaného baletu Blind Forgiveness
Wiener Stadthalle privíta...
Štátny Komorný Orchester Žilina uzavrela svoju 52. koncertnú sezónu
Štátny komorný orchester...
Pavol Bršlík: Verdiho Requiem je viac o živote než o smrti
Rozhovor pri príležitosti...
Zastavený čas alebo zrýchlený pulz? Brucknerova ôsma v Košiciach
Mystika patrí k najťažším...
Monumentalita a pokora našli spoločný jazyk: Brucknerovu „ôsmu“
„Toto dílo nevnímám pouze...
Koniec pôstu s mystickým Brucknerom v Košiciach
26. 03. 2026 o 19.00 uved...