Karin Olasová je súčasťou Divadla Nová scéna od jej študentských čias, stálou členkou súboru je od roku 2008. Za takmer dve dekády stvárnila množstvo rozmanitých postáv v muzikáloch i činohre, v ktorých naplno prejavila svoju silu aj krehkosť, muzikálový esprit, herecké a spevácke kvality, komediálnu ľahkosť a vniesla na javisko šarm a krásu. K jej okrúhlemu jubileu jej želáme pevné zdravie, šťastie, spokojnosť v rodinnom kruhu a ešte veľa krásnych hereckých príležitostí.

Ku gratulácii sa pripája aj umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna Karol Čálik:

„Keď som sa dočítal v kalendári jubileí a výročí Divadelného ústavu, že Karinka Olasová sa dožíva životného jubilea 50. rokov, nechcel som tomu veriť. Až tak, že som zašiel na personálne oddelenie nášho divadla, aby som si túto dezinformáciu matriky overil. Žiaľ, informácia bola úradne potvrdená. A tak sa mi v hlave začal odvíjať film od jej začiatkov. Bol farebný a širokouhlý. Začal sa na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Zaregistroval som ju ako veľmi krásnu mladú slečnu. Neskôr som zistil, že má herecký talent, že je aj vokálne a pohybovo zdatná. Ale čo bolo najdôležitejšie, že bola najmä usilovná, pracovitá a ctižiadostivá. S takouto profesijnou výbavou bola ideálna pre hudobno – zábavný žáner. Preto sme radi, že je tu, tu na Novej scéne. Týmto film nekončí, ale úspešne sa točí ďalej. Tak živijó, milá naša Karinka!“

Oslávenkyňa nám odpovedala aj na niekoľko otázok:

Herectvu sa venuješ od svojich tínedžerských rokov – čím ťa prilákalo a čím ťa stále drží vo svojej moci?

Má obrovskú moc. Herecké povolanie vnímam ako poslanie. Nesie v sebe okúzľujúce čaro. Každý interpret si však svoje miesto v tomto poslaní musí zaslúžiť a obhájiť. Patrí k tomu disciplína, príprava, analýza, pokora...Keď je však niekto k tomu predurčený, je pre neho samozrejmosťou byť hereckému remeslu oddaný a odovzdaný.

Máš za sebou množstvo krásnych titulných postáv vo svetových aj pôvodných muzikáloch, rovnako aj v činohre – na ktoré spomínaš najradšej? S ktorými si sa naopak poriadne vytrápila, ale stálo to za to?

Každé predstavenie vnímam ako dar. Všetky mi priniesli iné skúsenosti a nové poznanie. Je však pravda, že v mojich spomienkach rezonujú niektoré o niečo výraznejšie. Vzácnou príležitosťou bolo pre mňa stvárniť postavu Nastenky v hudobnej rozprávke Mrázik. V Báthoryčke som hľadala svoje temné stránky. Marlene Dietrich bola pre mňa tiež krásnou výzvou. S veľkou vďakou som prijala rolu Elinor v inscenácii Rozum a cit. Súznela s mojimi vnútornými hodnotami – s mojím „ja“. Rovnako ako aj postava Gizi, manželky Františka Krištofa Veselého v predstavení Bonviván, ktoré hráme dodnes. A v neposlednom rade som sa ocitla, zhodou nečakaných okolností, aj v muzikáli Bedári v postave Fantine, kde bola pre mňa veľkou školou práca s pani režisérkou Marie Zamora.

Zažila si prácu s viacerými režisérmi, ktorých by si mohla označiť za svojich divadelných otcov? Ktorí ťa naučili najviac?

V prvom rade, by som chcela vyzdvihnúť prácu pána režiséra, dramaturga Svetozára Sprušanského. Vďaka jeho dôvere vo mňa, v moju prácu a interpretáciu, ma obsadil do čisto činoherného predstavenia a vďaka tomu som objavila čaro a chuť tohto žánru. Išlo o náročnú divadelnú komédiu Šialené Nožničky, ktorú hráme už 19 rokov. Nemôžem opomenúť režisérov ako Mikoláš Tyc, Stanko Slovák, Emil Horváth ml., Martin Ťapák, Jozef Bednárik, Martin Kákoš a Roman Polák, ktorí ma oslovili svojím umeleckým divadelným cítením a prácou s hercom.

Vieš prirodzene a s ľahkosťou striedať žánre – pristane ti muzikál, bláznivá komédia, aj dráma – čo je ti ale najbližšie?

Moje prvé javiskové dotyky boli práve v hudobno-dramatických žánroch a muzikáloch. Dnes si už ale dokážem a viem vychutnať s radosťou, výzvou a vďakou každý žáner.

Žiješ v hereckej rodine – tvoj partner Přemysl Boublík je herec a dokonca aj váš syn podedil talent a hrá v divadle, v rozhlase či dabuje – ako to potom u vás doma bežne cez týždeň vyzerá? Zdieľate si kalendáre?

Som veľmi vďačná za rodinku, ktorú sa nám podarilo spolu s Přemkom a Oliverkom vytvoriť. Práve preto, že máme spoločné záujmy, prácu, témy, tak si vieme lepšie porozumieť. Pochopiť vzájomné potreby, priority v danej chvíli, vieme si pomôcť a navzájom sa podporiť. Dnes je náš Oliverko už tínedžer a dokáže nám v niektorých situáciách pomôcť – ako sa presunúť sám do Základnej umeleckej školy, alebo na doučovanie. Keď bol však menší, bolo to pre nás, kvôli nepravidelnému pracovnému režimu veľmi náročné. Zdieľaný kalendár je pre nás nevyhnutnosťou a zároveň veľkým pomocníkom. Vďaka nemu vidíme, kto čo v diári má, čo ho čaká a vieme si navzájom rozumne rozdeliť úlohy a povinnosti.

Hovoríte spolu doma aj o svojej hereckej práci?

Herecká práca je aj o domácej príprave, takže si prácu nosíme aj domov. Našťastie je naším koníčkom, takže rozhovory o práci sú pre nás častokrát radostným zavŕšením dňa.

Ako osláviš svoje jubileum a čo by si si k nemu priala?

Svoje jubileum oslávim v jednej z mojich najobľúbenejších reštaurácií v Bratislave, v úzkom kruhu mojich najbližších priateľov. Verím, že si to všetci spoločne s láskou poriadne užijeme. V ten deň si budem priať to, čo sa nahlas nevyslovuje. Takže pśśśt, aby sa to splnilo.

Zdroj foto: P. Bošanská, R. Tappert, R. Miko, Anton Sládek, Dalibor Krupka