Narodila sa 9. decembra 1951 v Leviciach. Vyštudovala grafiku na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1967 – 1971) u akad. maliara prof. Gabriela Štrbu. V roku 1977 absolvovala odbor scénografia u prof. doc. Oldřicha Smutného a Václava Kábrta na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po štúdiu pracovala do roku 1983 na pozícii internej scénografky v Bábkovom divadle v Nitre. Ako kostýmová a scénická výtvarníčka spolupracovala s mnohými divadlami doma i v zahraničí. Je zakladateľkou prievidzského divadla RUKA. Tvorí a žije v Bojniciach.

„Vo svojej komornej aj monumentálnej maľbe vychádzam z divadelných postulátov. Roky sa pohybujem v akomsi polymúzickom priestore, kde nadväzujem na drámu a poéziu, čo silne ovplyvňuje moju tvorbu,“ povedala Emília Jakubisová.

Jakubisovej tvorba spočíva aj v monumentálnej kompozícii. Oživila výzdobou interiéry kombináciou maľby a plastiky, ako napríklad domy smútku, sobášne siene, kúpele v Bojniciach, Dom kultúry v Prievidzi a iné. Je autorkou súboru voskových figurín a portrétov historických osobností pre Bojnický zámok. Jej umelecké výtvory sú známe po celom Slovensku, ale aj v Česku, Rakúsku či Nemecku.

„Návštevníci na tejto výstave uvidia maľby akrylovou technikou na plátne, ktoré som vytvorila postupne v priebehu posledných dvoch až piatich rokov. Niektoré sú z maliarskych sympózií v Bojniciach a pod. Námety sú hudobné, poetické či divadelné. Vplyv genius loci sa objavuje aj v mojej maľbe, keď postupne prechádzam od figurálnej maľby k poetickej abstrakcii. Názov výstavy Charizma vystihuje moju cestu od scénografie k maľbe. Moje kroky pretínal polymúzický priestor svetla a tmy, šera a vyhmatávania nehmotných tvarov, nebadaných línií i intuitívnych nánosov farebných škvŕn. Často som ich vnímala ako otvorené rany vnútornej bolesti, sumarizovala som vlastné straty a nálezy. Každé plátno som vystavovala sústavnej premene, až sa pôvodná farba strácala v neidentifikovateľnej hmote, z ktorej obraz začal vyžarovať vlastné svetlo, vlastnú charizmu, vlastnú silu, vlastnú svojbytnosť – a začal si žiť vlastný život,“ vysvetlila umelkyňa.

Fotografie: archív Starého divadla Karola Spišáka v Nitre