eCultureBase logo
Súčasná opera ANTI-GONÉ v Novej synagóge v Žiline

Súčasná opera ANTI-GONÉ v Novej synagóge v Žiline

5. septembra 2019

V dňoch 9. - 11.9.2019 sa v priestoroch Novej synagógy v Žiline uskutoční druhá séria predstavení - inštalácie pôvodnej slovenskej opery autora Viliama Gräffingera podľa Sofoklovej Antigony v réžii Petra Maťa, ktorej premiéra a I. séria predstavení v marci  zaznamenala mimoriadny ohlas. Projekt org...

V dňoch 9. - 11.9.2019 sa v priestoroch Novej synagógy v Žiline uskutoční druhá séria predstavení - inštalácie pôvodnej slovenskej opery autora Viliama Gräffingera podľa Sofoklovej Antigony v réžii Petra Maťa, ktorej premiéra a I. séria predstavení v marci  zaznamenala mimoriadny ohlas.

Projekt organizuje KOLLEKTIV, s.r.o. v spolupráci s Truc sphérique, o.z. - Nová synagóga Žilina, Konzervatóriom Žilina, ŠKO Žilina, Konzervatóriom Bratislava a Liptovský Hrádok a ďalšími partnermi ako svoj príspevok k tohtoročnému 30. výročiu Nežnej revolúcie. Ďalším príspevkom bolo úspešné uvedenie hry Eugena Gindla Prípad B.umerang v Bohéma bare v Bratislave v júni tohto roka.

Výnimočný projekt ANTI-GONÉ spája mladých tvorcov a interpretov so skúsenými, odkaz antickej tragédie s našimi novodobými dejinami. Do projektu je zapojených viac ako 70 účinkujúcich a tvorcov (35 študentov žilinského konzervatória, 24 orchestrálnych hráčov, 4 operní speváci, 3 performeri a inscenačný tím). Sofokles - Gräffinger – Maťo: ANTI-GONÉ, inscenovaná inštalácia pre hlas(y) a orchester v jednej časti a štyroch obrazoch je voľnou inšpiráciou Sofoklovej Antigony. Projekt vznikol priamo pre priestor Novej synagógy (je neprenosný do iného priestoru), skladateľ využíva unikátnu akustiku, režijno-výtvarné riešenie efektívne pracuje s priestorom neologickej synagógy a jeho atmosférou, ktorý sa stáva súčasťou scénografie.

ANTI-GONÉ je živým zosobnením dcérskej oddanosti a prísnej mravnosti, vzbury proti ľudskému zákonu, ak sa ním znásilňujú zásady spravodlivosti dané našim svedomím a vôľou bohov. Hlbinný étos a pokora Antigony je v kontraste s jej odhodlaním nepodvoliť sa arogancii štátnej moci. V tejto súvislosti je viac ako aktuálnou Posledná Periklova reč – Pochovávanie padlých, chvála aténskej demokracie z roku 431 pr.n.l. autora Tukydidesa z knihy Dejiny peloponézskej vojny – úryvok: „Štátne zriadenie, ktoré máme, nemusí nič závidieť zákonom suseda. Namiesto toho, aby sme závideli iným, slúžime im za vzor a môžu nás napodobňovať. Toto zriadenie sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí, nie pár jednotlivcov. Podľa zákonov majú všetci občania rovnaké práva, keď ide o súkromné záujmy, a pokiaľ ide o veci spoločného záujmu, pri výbere do verejných úradov má každý prednosť podľa toho v čom vyniká, podľa schopností, nie podľa príslušností k istej skupine. Ak je niekto chudobný, ale môže byť nejakým spôsobom prospešný obci svojou činnosťou, nebráni mu v tom nízky pôvod.“

Inscenačný tím: Hudba: Viliam Gräffinger Libreto: Peter Maťo, Viliam Gräffinger Dramaturgia, réžia: Peter Maťo Hudobné naštudovanie: Jozef Chabroň Dirigenti: Jozef Chabroň, Štefan Sedlický Korepetítor: Miloš Biháry Scénografia: Marek Hollý Kostýmová výtvarníčka, rekvizity, masky: Dáša Veselovská Audiovizuálne médiá: Pavol Soukal Svetelný dizajn: Ints Plavnieks Fotograf: Ctibor Bachratý

Osoby, obsadenie, hlasy: Antigona, dcéra tébskeho kráľa Oidipa /soprán/ - Glória Nováková Kreón, tébsky kráľ /basbarytón/ - Ján Galla Haimón, ich syn /tenor/- Matej Kočkovský Teiresias, slepý veštec /bas/ - Serhii Truntaev Občania, miešaný komorný zbor – Konzervatórium Žilina Performeri: Jakub Slovák, Dávid Dubjel, Matej Lehotský Štátny komorný orchester Žilina

Zdroj: TS: M. Šuleková Foto: Ctibor Bachratý

Autor článku: CultureBase