Dokonalý byt, správny život. Havlova Vernisáž prichádza do Národného divadla Košice

23. októbra 2026

Činohra Národného divadla Košice uvedie 30. októbra na Malej scéne Vernisáž Václava Havla v réžii Jána Luterána. Jednoaktovka začína priateľskou návštevou, počas ktorej sa hostitelia pochvália svojou domácnosťou. Postupne však vyjde najavo, že od hosťa očakávajú oveľa viac než uznanie ich vkusu.

Michal a Viera majú čo ukazovať. Pozvú priateľa Fridricha, aby mu predviedli svoj domov aj spôsob života, ktorý považujú za správny. Priateľské stretnutie sa však začne meniť vo chvíli, keď svoj život použijú ako návod pre toho druhého. Prečo nežije ako oni? Prečo sa neprispôsobí? A prečo by mal jeho odlišný postoj znepokojovať ľudí, ktorí sú predsa so svojím životom spokojní? Z tejto jednoduchej situácie vyrastá konflikt Havlovej Vernisáže, ktorú košická činohra pripravuje na koniec októbra.

Premiéra sa uskutoční v piatok 30. októbra 2026 o 19.00 h. Ďalšie predstavenie divadlo plánuje na sobotu 31. októbra v rovnakom čase.

Domácnosť ako výstava vlastného úspechu

Názov Vernisáž pomenúva otvorenie výstavy. Havel tento rámec prenáša do súkromia: pozornosť sa sústreďuje na domácnosť a na ľudí, ktorí ju predvádzajú. Byt je miestom návštevy, zároveň však slúži ako argument o tom, čo jeho obyvatelia dokázali.vPodľa anotácie divadla Michal a Viera hosťovi ukazujú, čo si zabezpečili a čím sa obklopili. Od vecí sa dostávajú k hodnoteniu jeho rozhodnutí. Fridrichov odstup od väčšinového spôsobu života vnímajú ako niečo, čo by mal napraviť.

Takéto východisko ponúka viac než satiru na nakupovanie. Samotné pohodlie ešte nie je problémom. Napätie vzniká tam, kde sa z vlastnej spokojnosti stane požiadavka, aby ostatní žili rovnako. Hosť má v tejto domácej výstave dôležitú úlohu. Jeho pohľad môže potvrdiť, že všetko má hodnotu, ktorú tomu hostitelia pripisujú. Ak však neprijme ich pravidlá, celá situácia sa skomplikuje. Aj mlčanlivý človek môže ostatných vyrušiť tým, že zostáva iný.

Hra z roku 1975

Vernisáž vznikla v roku 1975, v období normalizácie. Patrí k okruhu Havlových jednoaktoviek označovaných ako vaňkovky, spájaných s postavou človeka, ktorý sa ocitá v napätom vzťahu k svojmu okoliu. Pre pochopenie tohto prostredia je podstatná aj autorova situácia. Havel bol zakázaným dramatikom a v rokoch 1974 až 1975 pracoval ako pomocný robotník v trutnovskom pivovare. Táto skúsenosť sa premietla do Audience, v ktorej vystupuje Ferdinand Vaněk.

V tom istom roku napísal otvorený list Gustávovi Husákovi. Venoval sa v ňom dôsledkom normalizácie pre spoločnosť a ľudskú identitu. Vernisáž tak vznikala v čase, keď otázka prispôsobenia mala veľmi konkrétny politický aj osobný rozmer. V košickom uvedení nesie návštevník meno Fridrich. Podobne ako pri ďalších hrách tohto okruhu je dôležitá situácia človeka, ktorého odlišnosť okolie nedokáže ponechať bez zásahu.

Kino Lumière si pripomenie Václava Havla ako mladého herca aj úradujúceho prezidenta

Keď sa dobrá rada zmení na požiadavku

Dnešný divák môže vo východisku hry rozpoznať aj rozhovory, ktoré nepotrebujú normalizačné kulisy. Stačí stretnutie, pri ktorom sa niekto začne vypytovať na cudzie bývanie, prácu či vzťahy a z otázok postupne prejde k presvedčeniu, že pozná jedinú správnu odpoveď. Je to jedna z možných ciest, ako Vernisáž čítať dnes. Historický kontext pritom zostáva dôležitý: tlak na prispôsobenie v autoritárskej spoločnosti mal iné dôsledky než nepríjemná rada medzi známymi. Spojením medzi nimi môže byť potreba presadiť vlastnú predstavu normálneho života.

Fridrich nemusí svoje okolie otvorene napadnúť, aby vznikol konflikt. Stačí, že jeho voľby neponúkajú očakávané potvrdenie. Pozvánka na návštevu sa tak môže zmeniť na skúšku ochoty patriť do spoločného sveta za stanovených podmienok. Práve tento mechanizmus vytvára priestor pre groteskné a absurdné situácie, ktoré avizuje aj divadlo. Smiešnosť vychádza z neprimeranosti: z potreby riadiť cudzí život pod zámienkou priateľského záujmu.

Traja herci na Malej scéne

Košickú Vernisáž režíruje Ján Luterán. Michala stvárni Stanislav Pitoňák, Vieru Tatiana Poláková a Fridricha hosťujúci Michal Novodomský. Trojica postáv sústreďuje pozornosť na vzťah hostiteľov a návštevníka.

Stanislav Pitoňák / Tatiana Poláková / Michal Novodomský

Preklad pripravili Lukáš Brutovský a Miro Dacho, ktorý je zároveň dramaturgom inscenácie. Scénu a kostýmy navrhla Dáša Krištofovičová, autorom hudby je Michal Paľko. V zverejnenej anotácii divadlo podrobne nepredstavuje scénické riešenie ani konkrétne aktualizačné zásahy. Ako bude domácnosť vyzerať a akú podobu získa stretnutie trojice postáv, ukáže premiéra.

Premiéra na konci októbra

Predstavenie má podľa divadla 60 minút a je vhodné od 15 rokov. Vstupenky na oba októbrové termíny sú dostupné cez odkazy na oficiálnej stránke inscenácie a v pokladni Národného divadla Košice.

Vernisáž môže osloviť divákov komorných činohier, absurdného humoru aj záujemcov o Havlove hry, ktorí zatiaľ poznajú najmä Audienciu. Na vstup do príbehu netreba rozsiahlu prípravu: traja ľudia sa stretnú v jednom byte a postupne sa ukáže, čo všetko od seba očakávajú. Otázka, s ktorou možno na predstavenie prísť, je pritom celkom osobná. Dokážeme nechať priateľa žiť inak, ak nás jeho odlišnosť núti premýšľať aj o vlastných rozhodnutiach?

Zdroj foto: archív NDKE a Divadla Jonáša Záborského v Prešove

Autor článku: Peter Kürty

narodne divadlo kosice vaclav havel vernisaz kosice lukas brutovsky tatiana polakova cinohra ndke stanislav pitonak jan luteran dasa kristofovicova michal palko miro dacho groteska normalizacia michal novodomsky