Umelá inteligencia, známa aj pod skratkou AI (z anglického artificial intelligence), sa pomaly, ale isto stáva súčasťou našich životov. Stretávame sa s ňou v podstate dennodenne, i keď mnohokrát o tom ani nevieme. Dokáže však umelá inteligencia tvoriť umenie? Zdá sa, že áno. Jedným z najnovších výt...

Umelá inteligencia, známa aj pod skratkou AI (z anglického artificial intelligence), sa pomaly, ale isto stáva súčasťou našich životov. Stretávame sa s ňou v podstate dennodenne, i keď mnohokrát o tom ani nevieme. Dokáže však umelá inteligencia tvoriť umenie? Zdá sa, že áno.

Jedným z najnovších výtvorov umelej inteligencie je aj projekt genealogického webu MyHeritage s názvom Deep Nostalgia, ktorý sa stal v priebehu pár dní virálnym hitom. Prostredníctvom neho totižto môže každý oživiť staré fotografie. Aplikácia využíva technológiu takzvaného „deep learning“, vďaka ktorému dokáže rozpoznať charakteristické črty tváre a na základe nich doslova vdýchne akémukoľvek obrázku život. Pôvodným zámerom projektu bolo oživenie rodinných fotografií, avšak milovníci klasickej hudby prišli s nápadom znovuzrodenia velikánov ako Bach, Beethoven, Mozart, Vivaldi, Stravinskij a iných. Zatiaľ čo mnohí obdivujú presnosť, s akou aplikácia dokáže rozpohybovať statické obrázky, iní naopak upozorňujú na nebezpečenstvá a silu deepfake videí. Voľbu, na ktorú stranu sa prikloníte vy, samozrejme necháme na vás, avšak odteraz si môžete doma nielen vypočuť, ale aj pozrieť svojho obľúbeného skladateľa.

Omnoho ďalej však zašiel holandský projekt The Next Rembrandt, ktorý sa s využitím technológií ako strojové učenie a umelá inteligencia naučil maliarsku techniku využívanú v 17. storočí slávnym maliarom Rembrandtom van Rijnom. Vďaka tomu dokázal počítač navrhnúť obraz, ktorý by Rembrandt pravdepodobne namaľoval, ak by pokračoval vo svojej tvorbe. Finálny portrét projektu The Next Rembrandt bol vytvorený vďaka analýze a 3D skenom všetkých 346 Rembrandtových obrazov a finálne dielo predstavili jeho tvorcovia v apríli 2016 v Amsterdame.

Umelá inteligencia a jej možnosti však neskončili len pri výtvarnom umení. Kooperácia softvérového giganta Microsoft a českej firmy Neuron Soundware, ktorá využíva neurónové siete na rozpoznávanie a analýzu zvukov a vibrácií, priniesla unikátny algoritmus. Ten totižto dokáže rozpoznať a naučiť sa niektoré hudobné postupy a na základe nich skomponovať napríklad aj barokové melódie. Spoločnými silami vďaka tomu vznikol program Classical AI, ktorý dokáže skladby najprv „napočúvať“, následne pochopiť ich melódiu, rytmiku atď. a na základe získaných informácií následne skomponovať vlastnú hudbu. Prvou skladbou, ktorá vznikla vďaka softwaru Classical AI, bol Odvážny pochod, ktorý publiku zahrala v roku 2018 študentka Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne, Kristína Znamenáčková.

Umelá inteligencia nemá za úlohu kopírovať klasických výtvarných, či umeleckých majstrov, avšak môže byť nástrojom, vďaka ktorému môžeme čerpať z ich poznatkov a vytvoriť niečo úplne nové.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Youtube, Wikipedia

Autor článku: CultureBase