Do kín prichádza Rekonštrukcia okupácie, celovečerný dokument Jana Šikla. Útržky pamäte jednotlivých postáv filmu skladajú obraz okupácie Československa v roku 1968. A tiež toho, čo v nás tento okamih zanechal. Film bude mať premiéru 23. septembra a do kín ho prináša Asociácia slovenských filmových...

Do kín prichádza Rekonštrukcia okupácie, celovečerný dokument Jana Šikla. Útržky pamäte jednotlivých postáv filmu skladajú obraz okupácie Československa v roku 1968. A tiež toho, čo v nás tento okamih zanechal. Film bude mať premiéru 23. septembra a do kín ho prináša Asociácia slovenských filmových klubov.

August 1968 znamená pre niekoľko generácií v Čechách i na Slovensku veľkú a stále živú tému. Je krivdou, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Otvorenou ranou, ktorá je u každého konkrétneho človeka inak hlboká a spája sa s iným príbehom. Rekonštrukcia okupácie je výnimočným dokumentárnym spracovaním udalosti, ktoré vďaka získaným materiálom a osobným svedectvám prináša silnú výpoveď o zásadnom zlome našich dejín. Medzi protagonistov filmu patria  Peter Kalmus a Katarína Rubinová, sestra Miška Hamráka, jednej z prvých obetí okupácie v Košiciach. V najužšom tíme českého režiséra Jana Šikla sú aj dvaja slovenskí tvorcovia – kameraman Adam Oľha a zvukár Tobiáš Potočný.

Rekonštrukcia okupácie je film o skúsenosti medznej situácie a svojbytnej forme spoločenskej pamäti. Spomienky ľudí na konkrétne udalosti ožívajú a skúmanie sa postupne mení na reflexiu toho, ako sa historický okamih vtlačil do nás samotných. Pri tvorbe filmu pátral v histórii nielen filmový štáb, ale aj diváci. Súčasťou tvorby dokumentu Rekonštrukcia okupácie je aj rovnomenný webový projekt, zahrňujúci množstvo archívnych záberov z 21. 8. 1968, v ktorých sa diváci mohli pokúsiť nájsť seba alebo svojich blízkych, zároveň písať svoje komentáre a zdieľať zážitky, ktoré sa odohrali pred viac než päťdesiatimi rokmi.

Film mal premiéru 21. augusta 2021 na MFF Karlove Vary v sekcii Zvláštne uvedenie. Slovenské publikum mohlo film vidieť na nedávnom Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik, ktorý sa konal uplynulý víkend v Piešťanoch. Následne putuje do distribúcie po celom Slovensku. Distribútor Asociácia slovenských filmových klubov a producent filmu PubRes plánuje s filmom aj špeciálne podujatie pri príležitosti pripomenutia udalostí 17. novembra. „Pre každého dokumentaristu je objavenie unikátnych záberov z historicky zásadnej udalosti pokladom. Vďaka Janovi Šiklovi však Rekonštrukcia okupácie nie len spracovaním fascinujúceho filmového materiálu a príbehov s ním spojených, ale hlbokou sondou do dodnes pretrvávajúcich tráum všetkých, ktorý okupáciu zažili,“ uviedla producentka filmu Zuzana Mistríková.

Osud našej spoločnosti na doposiaľ nezverejnených záberoch

Dokumentarista Jan Šikl mnoho rokov vyhľadáva a zbiera súkromné filmové archívy. Zašlé a vyblednuté osudy rodín, celuloidové ozvuky slávnostných i všedných okamžikov. Takto pred časom narazil na 3,5 hodiny profesionálne nakrúteného materiálu, zachytávajúceho inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Zábery, ktorých väčšina nebola doteraz zverejnená, viedli autora k pátraniu po ľuďoch na nich zachytených. Ďalšie filmové materiály pochádzajú od amatérskych filmárov, ktorí ich ponúkli počas vzniku filmu. Tento surový a neučesaný materiál ešte viac dotvára obrazovo vyrovnaný celok. „Rok 1968 nevnímam len ako „august“. Ale ako to, čo mu predchádzalo - to veľké, celonárodné nadýchnutie sa, plné ideálov, v ktorom si všetci navzájom rozumeli. A tiež to, čo nasledovalo, teda rýchle vytriezvenie a hlboká depresia zo začínajúcej normalizácie. Niektoré filmové materiály z augusta 1968, ktoré nakrútili filmoví amatéri, majú na konci kotúčiku pripojené zábery z pohrebu Jana Palacha. V tom spojení scén je čosi symbolické. Veľká súdržnosť a spoločné odhodlanie, po ktorom nasleduje smútok a bezradnosť. Ako keby tieto scény tvorili oblúk roku 1968. Dve polohy, ktoré symbolizujú osud našej spoločnosti,“  uviedol režisér Jan Šikl.

Čo sa stalo v auguste 1968

21. augusta 1968 prekročili hranice Československa vojská 5-tich štátov tzv. Varšavskej zmluvy – medzi nimi Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika. Hlavný podiel na invázii však mala armáda Sovietskeho zväzu. Išlo o niekoľko sto tisíc vojakov a obrovské množstvo tankov, obrnených vozidiel a lietadiel. Vpád vojsk mal za cieľ ukončiť v Československu proces, ktorý poznáme pod názvom Pražská jar.v Československu priniesli 60te roky po rokoch tvrdého stalinizmom riadeného režimu určité uvoľnenie. Spoločnosť sa okamžite nadýchla a nastal obrodný proces. Ľudia začali cítiť potrebu sa vyjadrovať k veciam verejným. Chceli zmeniť pomery spoločnosti, v ktorej žili. Túžili po reformách v politike, hospodárstve i kultúre. Túžba po zmenách prestupovala celou spoločnosťou. Ľudia svoje nádeje upli k novému reformnému vedeniu Komunistickej strany, na čele ktorej stál Alexander Dubček. Sovietske vedenie sa však rozhodlo ukončiť tieto demokratizačné zmeny. Obávalo sa, že Pražská jar bude inšpiráciou aj pre okolité komunistické režimy. Prišiel 21. august a s ním invázia cudzích armád, ktorá má na svedomí cez sto mŕtvych, stovky ranených a obrovské materiálne škody. Desiatky tisíc ľudí emigrovali. Desiatky tisíc zlikvidovali z ich zamestnaní. Spoločenské reformy boli ukončené a nastalo obdobie tzv. Normalizácie. Sovietske vojská zostali v Československu až do roku 1990.

Zdroj: TS Lucia Mandincová ASFK

Zdroj foto: ASFK

Autor článku: CultureBase