Dnes v Lumièri, od štvrtka v slovenských kinách

Slávnostná premiéra dokumentu Život alebo film sa uskutoční dnes, 29. septembra 2026, o 19.30 v Kine Lumière na Špitálskej ulici v Bratislave. Projekcie sa podľa informácií kina zúčastnia Dušan Hanák aj tvorcovia filmu. Cena vstupenky je uvedená vo výške sedem eur.

01. okt

Udalosť Život alebo film 1. októbra 2026

premiéra SR: 1.10.2026 Život alebo film Život alebo film Slovensko, 2026, far., 86 min Monopol: do 26.05.2036Réžia: Juraj Johanides, Marek ŠulíkScenár: Juraj Johanides, Marek ŠulíkStrih: Marek ŠulíkKamera: Ján Meliš, Bol...

Zobraziť udalosť →

Nejde o úplne prvé verejné uvedenie snímky. Film mal svetovú premiéru 11. septembra na 21. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Dnešný večer je jeho slávnostným bratislavským uvedením a zároveň predznamenáva začiatok bežnej distribúcie. Do slovenských kín ho Asociácia slovenských filmových klubov uvedie vo štvrtok 1. októbra.

Snímka tak prichádza k širšiemu publiku krátko predtým, ako si slovenská kinematografia opäť pripomenie, akú výraznú stopu v nej Hanák zanechal. Nový film však nie je klasickým životopisom, ktorý by postupne odškrtával roky, tituly a ocenenia. Režiséri ho skladajú ako intímnu esej z rozhovorov, archívnych materiálov, spomienok a súčasných stretnutí.

Otázky sa vracajú k tomu, kto ich kedysi kládol

Základný tvorivý princíp dokumentu vystihuje jeho stručná anotácia: Dušan Hanák odpovedá na vlastné otázky, ktoré kedysi kládol hrdinom svojich filmov. Kamera sa teda symbolicky obracia. Filmár, ktorý vyhľadával autentické ľudské situácie a ľudí mimo centra spoločenskej pozornosti, sa sám stáva pozorovaným protagonistom. Nejde pritom iba o výmenu miesta pred kamerou a za ňou. Otázky, ktoré v Hanákových dielach smerovali k obyvateľom starého sveta, osamelým ľuďom, outsiderom či postavám v životnej kríze, získavajú v novom dokumente osobný a generačný rozmer. Týkajú sa tvorivosti, slobody, starnutia, konečnosti i ceny, ktorú človek platí za potrebu tvoriť.

Dokument tým vytvára filmový rozhovor autora so sebou samým. Staršie zábery a výroky nevystupujú len ako doklad minulosti. V spojení so súčasným Hanákom sa menia na otázku, či hodnoty a témy jeho filmov obstáli v čase – a čo z nich zostáva naliehavé pre dnešného diváka. Hanák v nedávnom rozhovore pre Film.sk pomenoval svoj vzťah k tvorbe jednoducho: „Život je najlepší dramaturg.“ Život a autorský film podľa neho nemožno úplne oddeliť, pretože sa navzájom ovplyvňujú. Práve toto prelínanie vysvetľuje aj názov dokumentu. Spojka „alebo“ nemusí označovať voľbu medzi dvoma protikladmi; môže pomenúvať napätie medzi činnosťou, ktorá život napĺňa, a okamihom, keď ho začne ohrozovať.

Film o filmárovi, ktorému lekárka zakázala nakrúcať

Producenti predstavujú snímku aj vetou „film o filmárovi, ktorému lekárka zakázala nakrúcať filmy“. Za nápadným sloganom je jeden zo zlomových momentov portrétu: chvíľa, keď sa Hanák musel rozhodovať medzi ďalšou filmovou prácou a vlastným zdravím.Dokument preto nie je iba spätným pohľadom na uzavretú kariéru. Sleduje človeka, pre ktorého bolo pozorovanie sveta spôsobom existencie. Hanák o sebe hovorí, že kam sa pozrel, tam videl film. Neoznačuje sa však za mechanického zberateľa náhodných viet. Zapisoval si to, čo súviselo s jeho vnútornou témou a čo mohlo v správnom kontexte spojiť autentickú skúsenosť s príbehom a fikciou. Tento pracovný postup sa premieta aj do formy nového portrétu. Život alebo film nevytvára jednoliaty pomník. Skladá mozaiku detailov, hlasov a obrazov podobne, ako Hanák kedysi skladal svoje vlastné filmy z fragmentov skutočnosti.

Šulík bol Hanákovým študentom, Johanides sa vracia k filmu 322

Vzťah oboch režisérov k protagonistovi je osobný, hoci každý k nemu prichádza inou cestou. Dokumentarista a strihač Marek Šulík bol päť rokov Hanákovým študentom na Vysokej škole múzických umení. Pri príprave filmu ho zaujímali skúsenosti, ktoré formovali Hanákov hodnotový a estetický svet, ale aj témy starnutia, konečnosti a absurdnosti ľudskej existencie. Juraja Johanidesa s Hanákom spája už jeho celovečerný debut 322 z roku 1969. Film vznikol na motívy poviedky Potápača priťahujú pramene mora od spisovateľa Jána Johanidesa, otca Juraja Johanidesa. Režisér sa s Hanákom rozprával o jeho tvorbe už v rámci projektu oral history Slovenského filmového ústavu. Práve tieto rozhovory sa stali jedným zo základov nového dokumentu.

Výsledok preto nestavia na anonymnom pozorovaní známeho umelca. Vzniká zo vzťahu, dôvery a dlhšie vedeného dialógu. Hanák sám označil snímku za prejav spoločného autorského cítenia a za intímny protipól svojej vlastnej filmárskej činnosti.

Článok Do kín prichádza pútavý dokumentárny portrét Život alebo film o Dušanovi Hanákovi 24. septembra 2026

Dokumentárny film Život alebo film (2026) je meditatívnou reflexiou života a tvorby jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie – Dušana Hanáka. Približuje život a dielo umelca, ktorého filmy formovali...

Čítať článok →

Archív neplní iba ilustračnú funkciu

Film pracuje s ukážkami z Hanákových diel, fotografiami z nakrúcania, rozhovormi a výpoveďami jeho spolupracovníkov, priateľov i filmových teoretikov. Objavujú sa v ňom okrem iných Iva Bittová, Jozef Ciller, Dušan Dušek, Iva Janžurová, Juraj Nvota či Magda Vášáryová. Mimoriadnu hodnotu má zachovaná pasáž z filmu 322, ktorá bola z výsledného diela odstrihnutá. Prežila iba na filmovej kópii premietanej na 19. medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime, kde snímka získala Veľkú cenu poroty. Jej zaradenie do dokumentu nie je len kuriozitou pre filmových historikov. Pripomína, že archív môže meniť naše poznanie uzavretého diela a vrátiť do obehu obraz, ktorý mal na desaťročia zmiznúť. Film 322, Obrazy starého sveta a tragikomédia Ja milujem, ty miluješ zároveň patria k Hanákovým dielam, ktoré zasiahla normalizačná cenzúra. Nový portrét preto rozpráva aj o slobode tvorby v prostredí, ktoré ju obmedzovalo – a o schopnosti filmu prežiť dlhšie než rozhodnutia úradov.

Prečo je Hanákov pohľad aktuálny aj dnes

Dušan Hanák vstúpil do slovenskej kinematografie ako autor, ktorý prepájal dokumentárnu citlivosť s hraným filmom. Zaujímali ho ľudia, ktorých bežné rozprávanie často odsúvalo na okraj, a vnútorné konflikty ukryté za každodennosťou. Namiesto veľkých deklarácií hľadal autentický detail, gesto alebo vetu. Jeho Obrazy starého sveta získali Cenu Asociácie filmových kritikov v Los Angeles za najlepší dokument a boli slovenskou národnou nomináciou na Oscara. Film Ja milujem, ty miluješ dostal na Berlinale v roku 1989 Strieborného medveďa za réžiu. Za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu si Hanák v roku 2008 prevzal Krištáľový glóbus v Karlových Varoch.

Význam dokumentu Život alebo film však nespočíva iba v pripomenutí tejto bilancie. Dôležitejšie je, že sa pýta, ako sa filmárske presvedčenie mení vo vyššom veku a čo sa stane s autorovými otázkami, keď ich už nesmeruje k iným. Z portrétu jednej osobnosti sa tak môže stať všeobecnejšia úvaha o potrebe tvoriť, o pamäti a o tom, čo po tvorcovi zostáva v ľuďoch a obrazoch.

Premiéra bude spojená s výstavou filmových plagátov

Kino Lumière pri príležitosti premiéry pripravuje výstavu plagátov ku všetkým Hanákovým celovečerným filmom. Zastúpené majú byť slovenské aj zahraničné distribučné materiály vrátane plagátov z Japonska, Poľska a Nemecka či návrhov vytvorených pre medzinárodné festivaly. Výstava ponúkne paralelný pohľad na Hanákovo dielo: kým dokument skúma jeho život a tvorivé uvažovanie zvnútra, plagáty ukazujú, ako boli jeho filmy v rôznych obdobiach a krajinách interpretované navonok.

S obdobím vzniku dokumentu súvisí aj Hanákov autorský zvukový album Divoké kone nádeje. Filmári tak portrétujú autora nielen ako režiséra a scenáristu, ale aj ako fotografa a hudobníka – osobnosť, ktorej tvorivosť nemožno uzavrieť do jediného média.

Článok vznikol v partnerstve s ASFK.

Zdroj foto: archív SfÚ