premiéra SR: 1.10.2026 Život alebo film Život alebo film Slovensko, 2026, far., 86 min Monopol: do 26.05.2036Réžia: Juraj Johanides, Marek ŠulíkScenár: Juraj Johanides, Marek ŠulíkStrih: Marek ŠulíkKamera: Ján Meliš, Bol...
Dušan Hanák odpovedá na vlastné otázky. Život alebo film má dnes slávnostnú premiéru
29. septembra 2026
Po desaťročiach, počas ktorých sa Dušan Hanák pýtal na život, slobodu a dôstojnosť svojich filmových postáv, sa otázky obracajú k nemu. Dokumentárna esej Život alebo film režisérov Mareka Šulíka a Juraja Johanidesa má dnes večer slávnostnú bratislavskú premiéru v Kine Lumière. Do slovenskej kinodistribúcie vstúpi 1. októbra.
Slávnostná premiéra dokumentu Život alebo film sa uskutoční dnes, 29. septembra 2026, o 19.30 v Kine Lumière na Špitálskej ulici v Bratislave. Projekcie sa podľa informácií kina zúčastnia Dušan Hanák aj tvorcovia filmu. Cena vstupenky je uvedená vo výške sedem eur.
premiéra SR: 1.10.2026 Život alebo film Život alebo film Slovensko, 2026, far., 86 min Monopol: do 26.05.2036Réžia: Juraj Johanides, Marek ŠulíkScenár: Juraj Johanides, Marek ŠulíkStrih: Marek ŠulíkKamera: Ján Meliš, Bol...
Nejde o úplne prvé verejné uvedenie snímky. Film mal svetovú premiéru 11. septembra na 21. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Dnešný večer je jeho slávnostným bratislavským uvedením a zároveň predznamenáva začiatok bežnej distribúcie. Do slovenských kín ho Asociácia slovenských filmových klubov uvedie vo štvrtok 1. októbra.
Snímka tak prichádza k širšiemu publiku krátko predtým, ako si slovenská kinematografia opäť pripomenie, akú výraznú stopu v nej Hanák zanechal. Nový film však nie je klasickým životopisom, ktorý by postupne odškrtával roky, tituly a ocenenia. Režiséri ho skladajú ako intímnu esej z rozhovorov, archívnych materiálov, spomienok a súčasných stretnutí.
Základný tvorivý princíp dokumentu vystihuje jeho stručná anotácia: Dušan Hanák odpovedá na vlastné otázky, ktoré kedysi kládol hrdinom svojich filmov. Kamera sa teda symbolicky obracia. Filmár, ktorý vyhľadával autentické ľudské situácie a ľudí mimo centra spoločenskej pozornosti, sa sám stáva pozorovaným protagonistom. Nejde pritom iba o výmenu miesta pred kamerou a za ňou. Otázky, ktoré v Hanákových dielach smerovali k obyvateľom starého sveta, osamelým ľuďom, outsiderom či postavám v životnej kríze, získavajú v novom dokumente osobný a generačný rozmer. Týkajú sa tvorivosti, slobody, starnutia, konečnosti i ceny, ktorú človek platí za potrebu tvoriť.
Dokument tým vytvára filmový rozhovor autora so sebou samým. Staršie zábery a výroky nevystupujú len ako doklad minulosti. V spojení so súčasným Hanákom sa menia na otázku, či hodnoty a témy jeho filmov obstáli v čase – a čo z nich zostáva naliehavé pre dnešného diváka. Hanák v nedávnom rozhovore pre Film.sk pomenoval svoj vzťah k tvorbe jednoducho: „Život je najlepší dramaturg.“ Život a autorský film podľa neho nemožno úplne oddeliť, pretože sa navzájom ovplyvňujú. Práve toto prelínanie vysvetľuje aj názov dokumentu. Spojka „alebo“ nemusí označovať voľbu medzi dvoma protikladmi; môže pomenúvať napätie medzi činnosťou, ktorá život napĺňa, a okamihom, keď ho začne ohrozovať.

Producenti predstavujú snímku aj vetou „film o filmárovi, ktorému lekárka zakázala nakrúcať filmy“. Za nápadným sloganom je jeden zo zlomových momentov portrétu: chvíľa, keď sa Hanák musel rozhodovať medzi ďalšou filmovou prácou a vlastným zdravím.Dokument preto nie je iba spätným pohľadom na uzavretú kariéru. Sleduje človeka, pre ktorého bolo pozorovanie sveta spôsobom existencie. Hanák o sebe hovorí, že kam sa pozrel, tam videl film. Neoznačuje sa však za mechanického zberateľa náhodných viet. Zapisoval si to, čo súviselo s jeho vnútornou témou a čo mohlo v správnom kontexte spojiť autentickú skúsenosť s príbehom a fikciou. Tento pracovný postup sa premieta aj do formy nového portrétu. Život alebo film nevytvára jednoliaty pomník. Skladá mozaiku detailov, hlasov a obrazov podobne, ako Hanák kedysi skladal svoje vlastné filmy z fragmentov skutočnosti.
Vzťah oboch režisérov k protagonistovi je osobný, hoci každý k nemu prichádza inou cestou. Dokumentarista a strihač Marek Šulík bol päť rokov Hanákovým študentom na Vysokej škole múzických umení. Pri príprave filmu ho zaujímali skúsenosti, ktoré formovali Hanákov hodnotový a estetický svet, ale aj témy starnutia, konečnosti a absurdnosti ľudskej existencie. Juraja Johanidesa s Hanákom spája už jeho celovečerný debut 322 z roku 1969. Film vznikol na motívy poviedky Potápača priťahujú pramene mora od spisovateľa Jána Johanidesa, otca Juraja Johanidesa. Režisér sa s Hanákom rozprával o jeho tvorbe už v rámci projektu oral history Slovenského filmového ústavu. Práve tieto rozhovory sa stali jedným zo základov nového dokumentu.
Výsledok preto nestavia na anonymnom pozorovaní známeho umelca. Vzniká zo vzťahu, dôvery a dlhšie vedeného dialógu. Hanák sám označil snímku za prejav spoločného autorského cítenia a za intímny protipól svojej vlastnej filmárskej činnosti.
Dokumentárny film Život alebo film (2026) je meditatívnou reflexiou života a tvorby jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie – Dušana Hanáka. Približuje život a dielo umelca, ktorého filmy formovali...
Film pracuje s ukážkami z Hanákových diel, fotografiami z nakrúcania, rozhovormi a výpoveďami jeho spolupracovníkov, priateľov i filmových teoretikov. Objavujú sa v ňom okrem iných Iva Bittová, Jozef Ciller, Dušan Dušek, Iva Janžurová, Juraj Nvota či Magda Vášáryová. Mimoriadnu hodnotu má zachovaná pasáž z filmu 322, ktorá bola z výsledného diela odstrihnutá. Prežila iba na filmovej kópii premietanej na 19. medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime, kde snímka získala Veľkú cenu poroty. Jej zaradenie do dokumentu nie je len kuriozitou pre filmových historikov. Pripomína, že archív môže meniť naše poznanie uzavretého diela a vrátiť do obehu obraz, ktorý mal na desaťročia zmiznúť. Film 322, Obrazy starého sveta a tragikomédia Ja milujem, ty miluješ zároveň patria k Hanákovým dielam, ktoré zasiahla normalizačná cenzúra. Nový portrét preto rozpráva aj o slobode tvorby v prostredí, ktoré ju obmedzovalo – a o schopnosti filmu prežiť dlhšie než rozhodnutia úradov.
Dušan Hanák vstúpil do slovenskej kinematografie ako autor, ktorý prepájal dokumentárnu citlivosť s hraným filmom. Zaujímali ho ľudia, ktorých bežné rozprávanie často odsúvalo na okraj, a vnútorné konflikty ukryté za každodennosťou. Namiesto veľkých deklarácií hľadal autentický detail, gesto alebo vetu. Jeho Obrazy starého sveta získali Cenu Asociácie filmových kritikov v Los Angeles za najlepší dokument a boli slovenskou národnou nomináciou na Oscara. Film Ja milujem, ty miluješ dostal na Berlinale v roku 1989 Strieborného medveďa za réžiu. Za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu si Hanák v roku 2008 prevzal Krištáľový glóbus v Karlových Varoch.
Význam dokumentu Život alebo film však nespočíva iba v pripomenutí tejto bilancie. Dôležitejšie je, že sa pýta, ako sa filmárske presvedčenie mení vo vyššom veku a čo sa stane s autorovými otázkami, keď ich už nesmeruje k iným. Z portrétu jednej osobnosti sa tak môže stať všeobecnejšia úvaha o potrebe tvoriť, o pamäti a o tom, čo po tvorcovi zostáva v ľuďoch a obrazoch.
Kino Lumière pri príležitosti premiéry pripravuje výstavu plagátov ku všetkým Hanákovým celovečerným filmom. Zastúpené majú byť slovenské aj zahraničné distribučné materiály vrátane plagátov z Japonska, Poľska a Nemecka či návrhov vytvorených pre medzinárodné festivaly. Výstava ponúkne paralelný pohľad na Hanákovo dielo: kým dokument skúma jeho život a tvorivé uvažovanie zvnútra, plagáty ukazujú, ako boli jeho filmy v rôznych obdobiach a krajinách interpretované navonok.
S obdobím vzniku dokumentu súvisí aj Hanákov autorský zvukový album Divoké kone nádeje. Filmári tak portrétujú autora nielen ako režiséra a scenáristu, ale aj ako fotografa a hudobníka – osobnosť, ktorej tvorivosť nemožno uzavrieť do jediného média.
Článok vznikol v partnerstve s ASFK.

Zdroj foto: archív SfÚ
Kliknutím na obrázok sa otvorí galéria v plnej veľkosti.
Zóny nikoho prišli do kín. Tri režisérky skúmajú toxické dedičstvo Slovenska
Chemko Strážske, gudrónov...
Slovenský film sa po tridsiatich rokoch vracia do prestížneho newyorského múzea MoMA
V termíne od 20. novembra...
50 rokov života hviezdy, matky, ženy v dokumente Heleny Třeštíkovej: Do kín prichádza Bára Basiková
Unikátny dokument Heleny...
Deň boja za slobodu a demokraciu v Kine Lumière pripomenie film Dušana Hanáka Papierové hlavy
Pri príležitosti osláv Ne...
Dnes sa začína Nu Dance Fest 2026. Bratislavu čaká päť dní súčasného tanca a pohybového divadla
Festival dnes večer otvor...
Giselle odpúšťa aj po zrade. Ostrava vracia na javisko romantický balet
Dievča, ktoré podľahne sk...
Hamlet prehovorí pohybom. Košické tanečné divadlo pozýva do sveta pochybností a moci
Shakespearov Hamlet je pr...
Za všetkým hľadaj ženu
Päť tanečníc a štyridsať...
Spolu s Vrbom utiekol z Auschwitzu, aby pomohol svetu odhaliť pravdu. Potom sa však naňho takmer zabudlo. Tvorcovia filmu WETZLER zverejňujú trailer
V apríli 1944 utiekli dva...
Zóny nikoho prišli do kín. Tri režisérky skúmajú toxické dedičstvo Slovenska
Chemko Strážske, gudrónov...
Životopisný film Villeneuve: Zrodenie šampióna bude poriad-nou jazdou, na svoje si prídu nielen fanúšikovia motošportu
Rozhodne sa riskovať všet...
Slovenský film sa po tridsiatich rokoch vracia do prestížneho newyorského múzea MoMA
V termíne od 20. novembra...