V septembri by sa Jozef Bednárik dožil 75 rokov. Zomrel nečakane, 30. augusta pred deviatimi rokmi sme sa s ním rozlúčili v historickej budove SND. Odišiel blízky priateľ, tak ho vnímali všetci, s ktorými spolupracoval a ktorí vedeli, že energiu mu dodávala vôňa javiska a vnímavý kolektív tvorcov,...

V septembri by sa Jozef Bednárik dožil 75 rokov. Zomrel nečakane, 30. augusta pred deviatimi rokmi sme sa s ním rozlúčili v historickej budove SND. Odišiel blízky priateľ, tak ho vnímali všetci, s ktorými spolupracoval a ktorí vedeli, že energiu mu dodávala vôňa javiska a vnímavý kolektív tvorcov, ktorý naňho čakal. „Nemal rád ušľachtilú nudu, ale smiech, slzy, drámu, potlesk, nesúhlas i dotyk s gýčom... Chcel, aby diváci vedeli zaujať stanovisko, aby vyvolal emócie, vzbudil vášeň a možno aj trochu provokoval k premýšľaniu. Mal rád poetiku opery, klasickosť raných muzikálov, príbehový balet aj staromódne bábkové divadlo...“ napísali v SND v nekrológu.

Jeho poslednou opernou réžiou bola Pucciniho Turandot, ktorú na umelcovu pamiatku uvádza SND do konca roka len v dvoch exkluzívnych predstaveniach 6. a 8. septembra v novej budove SND s vynikajúcim obsadením. Popri domácich sólistoch dve hlavné postavy stvárnia nemecká sopranistka Maida Hundeling ako čínska princezná Turandot a mexický tenorista  Luis Chapa ako Calaf. 

Herectvu, ktoré Jozef Bednárik vyštudoval na Vysokej škole múzických umení, neostal, našťastie, verný. Zlákala ho réžia. Očaril už tvorbou „svojho“ súboru Z-divadla z rodného Zelenča, ktoré sa stalo jedným z najslávnejších ochotníckych divadiel uznávaných a oceňovaných nielen na Slovensku. A potom prišli inscenácie v DAB Nitra: hneď na začiatku Lorcova dráma Dom Bernardy Alby (1979) bola výnimočnou udalosťou. Prvú operu režíroval s dnes už neexistujúcim súborom Komornej opery. Donizettiho operu Viva la Mamma (1984) „premenoval“ na Maniere teatrali. Opäť pozoruhodné predstavenie. Nevyčerpateľná invencia sa začala prejavovať a Bednárikove „divadelné maniere“ sa v tom najlepšom zmysle slova stali pre jeho tvorbu charakteristické v celom tvorivom procese.

Spomeňme tie prelomové: legendárnu inscenáciu Gounodovej opery Faust a Margaréta (1989) – divadlo totálne a polyfónne, ktoré na festivale v Edinburghu získalo Cenu kritiky a s mimoriadnym úspechom sa uvádzalo v Jeruzaleme. Inscenácia Offenbachových Hoffmannových poviedok v decembri 1996 prilákala divákov na osem predstavení v prestížnej Opéra Comique v Paríži. Nevídaný úspech. Režisér Jožko Bednárik sedával v zákulisí, napokon ako vždy, a veríme, že si zaslúžený potlesk medzinárodného publika vychutnal.

Jozef Bednárik žil umením, miloval cestovanie za poznaním, bol gurmánom života... Jeho tvorba bola poctou umeniu, jeho sile a nádeji, strhujúca, vyvolávajúca zimomriavky. U Jozefa Bednárika ste nemuseli uznávať jeho balansovanie na hrane umenia a gýča, s alter egom postáv, baletkami, dáždnikmi, padajúcim lístím, zadymenou scénou; nemohli ste ho však nerešpektovať! Každá jeho nová inscenácia bola udalosťou! Vyžaroval optimizmus, hoci na skúškach to nie vždy tak vyzeralo – zvykol zvyšovať hlas a často neopakovateľnými i pichľavými výrokmi prekvapil i pobavil herecký ansámbel. Všetci však vedeli, že je to v záujme inšpirujúceho výsledku a z lásky k „jeho hercom a najmä herečkám“.

Beďo, ako ho blízki zvykli oslovovať, to však nie sú len trblietavé hviezdičky na scéne a množstvo bonmotov. Je to hĺbavá osobnosť všestranného umelca, o ktorom na krste knihy z vydavateľstva Ikar zaznelo, že „len ten, kto má radosť v duši, sa o ňu môže podeliť s ostatnými“ a Emília Vášáryová dodala: „Poznala som ho ešte ako chlapca, chlapca s tenkou, veľmi sa chvejúcou dušičkou, chlapca, s ktorým som sa veľmi často rozprávala osamote o samote a o všetkom, s ktorým som sa vedela smiať, ktorý skoro patril do našej rodiny. Chlapec s úžasným srdcom, s úžasnou dušou, ktorý miloval ľudí a vedel každému pomôcť.“

V jednom z muzikálov, ktoré Jozef Bednárik režíroval na Slovensku i v Česku, v muzikáli Adam Šangala zaznie aj konštatovanie, ktoré by mohlo byť vlastné pánovi režisérovi: „voľnosť mi nevezmú, aj keď tu nebudem, nedám ju z rúk.“ Pred deviatimi rokmi na rozlúčke v historickej budove SND mu jeden z dobrých priateľov Dušan Jamrich zaželal, aby sa aj anjeli trhali o vstupenky na jeho hviezdne predstavenia...

Pozývame vás na jedno z takýchto predstavení v Bednárikovej réžii – operu Turandot, ktorú len na dva večery vracia Opera SND do repertoáru. Turandot je posledné operné dielo Giacoma Pucciniho i posledná operná réžia Jozefa Bednárika v SND. Chladnú princeznú Turandot, ktorá dáva hádanky svojim nápadníkom a za neuhádnutie ich trestá smrťou, prekoná láska. Z hudobnej stránky je opera zaujímavá nielen výkonmi sólistov, ale aj zboru, svojou monumentálnosťou i hudobnou inštrumentáciou inšpirovanou východnou kultúrou s veľkým aparátom bicích nástrojov, s gongmi a zvončekmi exotickej Číny.

Príďte si pozrieť Turandot, predstavenie plné vôní, vášne, poznania. V novej budove SND v utorok 6. septembra alebo vo štvrtok 8. septembra 2022. www.snd.sk

 Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Zdroj foto: titulná: Turandot, Maida Hundeling v hlavnej postave, foto Alena Klenková

Autor článku: CultureBase