Vincent Willem van Gogh patril k najvýznamnejším osobnostiam európskeho maliarstva 19. storočia a k umelcom, ktorí zásadne ovplyvnili vývoj moderného umenia. Profesionálnej výtvarnej tvorbe sa venoval približne desať rokov, počas ktorých vytvoril rozsiahly súbor malieb, kresieb a grafických prác.

Jeho dielo je charakteristické intenzívnou farebnosťou, viditeľným pohybom štetca, výraznými líniami a schopnosťou premeniť pozorovanú krajinu, predmet alebo ľudskú tvár na emocionálne sústredenú výpoveď. Napriek neskoršej predstave o spontánnom a nekontrolovanom géniovi Van Gogh svoju tvorbu dôkladne plánoval, študoval teóriu farieb, perspektívu, anatómiu, literatúru aj diela starších a súdobých umelcov.

Narodil sa v rodine protestantského pastora Theodora van Gogha a Anny Cornelie Carbentusovej. Vyrastal v početnej rodine a mimoriadne blízky vzťah si vytvoril k mladšiemu bratovi Theovi van Goghovi. Theo sa neskôr stal obchodníkom s umením, Vincenta pravidelne finančne podporoval a zostal jeho najdôležitejším dôverníkom.

Vzťah bratov dokumentuje rozsiahla korešpondencia, v ktorej Vincent opisoval svoj každodenný život, zdravotný stav, finančné problémy, umelecké názory, pripravované obrazy aj technické otázky maľby. Kritická edícia jeho korešpondencie sprístupňuje stovky zachovaných listov, z ktorých väčšina bola adresovaná práve Theovi.

V roku 1869 nastúpil ako šestnásťročný do haagskej pobočky medzinárodnej spoločnosti Goupil & Cie., ktorá obchodovala s obrazmi a umeleckými reprodukciami. Neskôr pracoval v jej pobočkách v Londýne a Paríži. Prostredníctvom zamestnania sa oboznámil s dielami starších majstrov aj súdobých maliarov, no postupne stratil záujem o obchodnú stránku umenia a v roku 1876 spoločnosť opustil.

V ďalších rokoch hľadal svoje povolanie v školstve, kníhkupectve a náboženskej službe. Pôsobil ako pomocný učiteľ v anglických mestách Ramsgate a Isleworth, pracoval v kníhkupectve v Dordrechte a v Amsterdame sa pripravoval na štúdium teológie. Štúdium však nedokončil.

Neskôr odišiel do belgickej baníckej oblasti Borinage, kde pracoval ako laický kazateľ medzi baníkmi a ich rodinami. Žil veľmi skromne a snažil sa prispôsobiť podmienkam miestnych obyvateľov. Jeho radikálne chápanie kresťanskej služby však cirkevní predstavitelia neprijali a jeho poverenie nebolo predĺžené.

Práve v Borinage začal intenzívnejšie kresliť baníkov, robotníkov a prostredie, v ktorom žili. V roku 1880 sa definitívne rozhodol venovať výtvarnému umeniu. Mal vtedy 27 rokov.

Nemal ucelené akademické maliarske vzdelanie. Kresbu si osvojoval prostredníctvom učebníc, reprodukcií, štúdia anatómie a perspektívy a kopírovania diel umelcov, ktorých obdivoval. Významne ho ovplyvnil francúzsky maliar Jean-François Millet, známy zobrazovaním roľníkov a ich každodennej práce.

V Bruseli sa zdokonaľoval v kreslení a nadviazal priateľstvo s maliarom Anthonom van Rappardom. V roku 1881 získaval maliarske rady od svojho príbuzného Antona Mauva, významného predstaviteľa Haagskej školy. Mauve ho oboznámil s maľbou akvarelom a olejovými farbami, ich vzťah však neskôr ochladol.

V rokoch 1882 až 1883 žil Van Gogh v Haagu. Kreslil remeselníkov, robotníkov, rybárov a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. V tomto období žil s Clasinou Mariou Hoornikovou, známou ako Sien, ktorá v minulosti pracovala ako prostitútka a mala malé dieťa. Zároveň mu pózovala pre viaceré kresby. Ich spolužitie sa skončilo v roku 1883.

Po krátkom pobyte v provincii Drenthe sa presťahoval k rodičom do Nuenenu. Venoval sa životu roľníkov, tkáčov a robotníkov. Jeho paleta bola tmavá a založená na hnedých, zelených a sivých tónoch.

Vyvrcholením nuenenského obdobia sa stal obraz Jedáci zemiakov z roku 1885. Van Gogh ho pripravoval prostredníctvom množstva štúdií rúk, tvárí a postáv. Chcel zachytiť roľníkov bez sentimentálneho prikrášľovania a zdôrazniť ich spätosť s pôdou a fyzickou prácou.

Po smrti otca v marci 1885 opustil Nuenen a koncom roka odišiel do Antverp. Navštevoval múzeá, obdivoval farebnosť Petra Paula Rubensa a začal intenzívnejšie zbierať japonské drevorezy. Krátko študoval na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Antverpách (Koninklijke Academie voor Schone Kunsten Antwerpen), jeho štúdium však nebolo súvislé a v mnohých smeroch zostal samoukom.

Vo februári 1886 pricestoval do Paríža a nasťahoval sa k bratovi Theovi. Pobyt vo francúzskej metropole zásadne zmenil jeho maliarsky prejav. Spoznal impresionizmus, neoimpresionizmus a ďalšie podoby súdobého moderného umenia. Stretával sa s Paulom Gauguinom, Henrim de Toulouse-Lautrecom, Émilom Bernardom, Paulom Signacom, Camillom Pissarrom a Georgesom Seuratom.

Pod ich vplyvom zosvetlil svoju paletu, začal používať čistejšie farby, kratšie ťahy štetca a výraznejšie komplementárne kontrasty. Dôležitým podnetom zostávali japonské drevorezy, na ktorých ho priťahovali ploché farebné polia, výrazné obrysy, netradičné výrezy a potlačenie klasickej perspektívy.

V Paríži vytvoril množstvo autoportrétov. Vlastnú tvár používal ako dostupný model, na ktorom mohol skúšať nové farebné kombinácie, rukopis a spôsob psychologického zachytenia postavy.

Vo februári 1888 odišiel do mesta Arles na juhu Francúzska. Priťahovalo ho svetlo Provence, intenzívne farby krajiny a predstava jednoduchšieho života bližšieho prírode. Zároveň dúfal, že vytvorí komunitu moderných umelcov, ktorú označoval ako ateliér Juhu.

V Arles vznikla podstatná časť jeho najznámejších diel. Maľoval kvitnúce sady, mosty, polia, žatvu, nočné ulice, rieku Rhônu, interiér svojho domu, miestnych obyvateľov aj kvetinové zátišia.

Na jar 1888 si prenajal časť domu na námestí Place Lamartine, známeho ako Žltý dom. V očakávaní príchodu Paula Gauguina vytvoril sériu Slnečníc, ktorými plánoval vyzdobiť hosťovskú izbu.

Gauguin prišiel do Arles v októbri 1888. Obaja umelci spolu pracovali a diskutovali o budúcnosti moderného maliarstva, ich umelecké názory a povahy však boli výrazne odlišné. Van Gogh uprednostňoval prácu podľa prírody, kým Gauguin zdôrazňoval pamäť, predstavivosť a symbolickú štylizáciu.

Dňa 23. decembra 1888 prežil Van Gogh vážnu psychickú krízu a poranil si ľavé ucho. Presný priebeh udalosti nie je úplne objasnený. Odborné materiály The Courtauld uvádzajú, že si odstránil väčšiu časť ucha, nie iba ušný lalôčik. Následne bol hospitalizovaný.

Po návrate z nemocnice pokračoval v práci, jeho zdravotný stav sa však opakovane zhoršoval. V máji 1889 sa dobrovoľne rozhodol nastúpiť do liečebného ústavu Saint-Paul-de-Mausole pri meste Saint-Rémy-de-Provence.

V zariadení mal k dispozícii izbu a samostatný priestor na maľovanie. Obdobia intenzívnej tvorby sa striedali so záchvatmi, počas ktorých nedokázal pracovať. Presná diagnóza jeho ochorenia nie je známa a moderné medicínske vysvetlenia zostávajú retrospektívnymi hypotézami.

V Saint-Rémy maľoval nemocničnú záhradu, olivovníky, cyprusy, kosatce, pohorie Alpilles a okolité polia. Vznikli tu obrazy Hviezdna noc, Kosatce a Kvitnúci mandľovník.

Hviezdna noc vychádzala z pohľadu z okna jeho izby, no nejde o doslovný záznam krajiny. Van Gogh obraz vytváral počas dňa a jednotlivé prvky kompozície vedome menil. Dedina pod kopcami nebola z okna viditeľná a cyprus premiestnil bližšie k divákovi.

Vo februári 1890 sa Theovi a jeho manželke Johanne van Gogh-Bongerovej narodil syn Vincent Willem. Van Gogh pre synovca namaľoval obraz Kvitnúci mandľovník, ktorý symbolizoval jar, nový život a nádej.

Na jar 1890 sa jeho práce objavovali na výstavách a získavali prvé priaznivé kritické ohlasy. Belgická maliarka a zberateľka Anna Bochová kúpila obraz Červená vinica. Často opakované tvrdenie, že išlo o jediný obraz, ktorý Van Gogh počas života predal, je zjednodušujúce. Išlo o najlepšie zdokumentovaný samostatný predaj, no existovali aj objednávky, výmeny diel medzi umelcami a ďalšie formy distribúcie jeho tvorby.

V máji 1890 opustil Saint-Rémy-de-Provence a presťahoval sa do Auvers-sur-Oise neďaleko Paríža. Na odporúčanie brata sa dostal do starostlivosti doktora Paula Gacheta, lekára so záujmom o umenie, ktorý poznal viacerých impresionistov.

Počas približne sedemdesiatich dní v Auvers vytvoril desiatky obrazov a kresieb. Maľoval portréty, záhrady, dedinské domy, kostol, pšeničné polia a krajinu v okolí obce.

Dňa 27. júla 1890 utrpel strelné poranenie hrudníka a dokázal sa vrátiť do hostinca Auberge Ravoux, kde býval. Za najpravdepodobnejšie vysvetlenie sa považuje pokus o samovraždu, hoci sa objavili aj alternatívne hypotézy o náhodnom postrelení. Žiadna z nich však nebola presvedčivo dokázaná.

Theo pricestoval do Auvers a zostal pri bratovi. Vincent van Gogh zomrel 29. júla 1890 vo veku 37 rokov.

Theo zomrel približne o pol roka neskôr. Zachovanie a šírenie Vincentovho diela následne prevzala Theova vdova Johanna van Gogh-Bongerová. Organizovala výstavy, komunikovala s kritikmi, zberateľmi a múzeami a pripravila vydanie Vincentovej korešpondencie.

Van Goghovo dielo výrazne ovplyvnilo fauvizmus, expresionizmus a ďalšie smery moderného umenia. Jeho posmrtný obraz „nepochopeného génia“ však niekedy zatienil disciplinovanosť, pracovitosť a premyslenosť jeho výtvarnej tvorby.

Vzdelanie

• samostatné štúdium kresby, anatómie, perspektívy a dejín umenia,
• približne 1880 – 1881 – krátka výtvarná príprava v Bruseli,
• 1881 – maliarske a kresliarske rady Antona Mauva v Haagu,
• 1885 – 1886 – krátke štúdium na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Antverpách,
• počas celej tvorivej dráhy – štúdium reprodukcií, literatúry, farebnej teórie a japonských drevorezov.

Pracovné a tvorivé pôsobenie

1869 – 1876 – Goupil & Cie., Haag, Londýn a Paríž – pracovník obchodu s umením

1876 – Ramsgate a Isleworth – pomocný učiteľ a kazateľ

1877 – Dordrecht – pracovník kníhkupectva

1877 – 1878 – Amsterdam – príprava na štúdium teológie

1878 – 1880 – Borinage, Belgicko – evanjelizačná a misijná činnosť

od roku 1880 – samostatný výtvarný umelec

1881 – 1883 – Etten a Haag – figurálna a sociálna tematika

1883 – 1885 – Drenthe a Nuenen – vidiecka, roľnícka a robotnícka tematika

1885 – 1886 – Antverpy – štúdium a maliarska príprava

1886 – 1888 – Paríž – kontakt s impresionizmom, neoimpresionizmom a moderným umením

1888 – 1889 – Arles – krajiny, portréty, nočné scény, zátišia a interiéry

1889 – 1890 – Saint-Rémy-de-Provence – tvorba počas pobytu v Saint-Paul-de-Mausole

máj – júl 1890 – Auvers-sur-Oise – záverečné obdobie tvorby

Desať vybraných diel – bližšia charakteristika

Poznámka k názvom: Van Gogh svoje obrazy spravidla formálne nepomenúval. Označenie „Pôvodný názov“ preto v nasledujúcej časti predstavuje ustálený holandský katalógový názov, nie vždy názov, ktorý dielu preukázateľne dal samotný autor.

1. Jedáci zemiakov

Pôvodný názov: De aardappeleters
Medzinárodný názov: The Potato Eaters

apríl – máj 1885, olej na plátne, 82 × 114 cm, Van Gogh Museum, Amsterdam

Obraz zachytáva päť postáv zhromaždených okolo jednoduchého stola v tmavom vidieckom interiéri. Svetlo jedinej lampy osvetľuje ich tváre, ruky, zemiaky a šálky.

Van Gogh nechcel vytvoriť idealizovaný obraz roľníckeho života. Zdôraznil drsné črty postáv, únavu, tmavé oblečenie a prostredie poznačené manuálnou prácou. Ruky, ktorými si roľníci berú jedlo, mali pripomínať, že tými istými rukami obrábali pôdu.

Dielo považoval za prvú veľkú skúšku svojich maliarskych schopností.

Wikimedia Commons: finálna verzia obrazu vo Van Gogh Museum
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

2. Slnečnice

Pôvodný názov: Zonnebloemen
Medzinárodný názov: Sunflowers

august 1888, olej na plátne, približne 92 × 73 cm, National Gallery, Londýn

Van Gogh vytvoril arleskú sériu Slnečníc v očakávaní príchodu Paula Gauguina. Obrazmi chcel vyzdobiť jeho izbu v Žltom dome a vytvoriť symbol priateľstva a umeleckej nádeje.

Londýnska verzia zobrazuje pätnásť slnečníc v jednoduchej váze. Kvety sa nachádzajú v rozličných štádiách života – od púčikov a plne rozvinutých kvetov až po odkvitajúce hlávky premieňajúce sa na semená.

Van Gogh pracoval prevažne s odtieňmi žltej, okrovej, oranžovej a zelenej. Hrubšie vrstvy farby vytvárajú hmatateľný povrch kvetov.

Wikimedia Commons: Slnečnice, londýnska verzia
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

3. Spálňa v Arles

Pôvodný názov: De slaapkamer
Medzinárodný názov: The Bedroom

október 1888, olej na plátne, 72 × 90 cm, Van Gogh Museum, Amsterdam

Obraz zobrazuje Van Goghovu izbu v Žltom dome. Jednoduchý interiér tvorí drevená posteľ, dve stoličky, stolík, umývadlo, odevy a obrazy na stenách.

Maliar zámerne deformoval perspektívu. Nábytok sa nakláňa, línie podlahy sa prudko zbiehajú a predmety pôsobia takmer plocho. Výrazné farebné plochy a obrysy súvisia aj s jeho obdivom k japonskému umeniu.

Van Gogh vytvoril tri maliarske verzie spálne. V profile používame prvú verziu z roku 1888.

Wikimedia Commons: prvá verzia Spálne v Arles
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

4. Terasa kaviarne v noci

Pôvodný názov: Caféterras bij nacht (Place du Forum)
Medzinárodný názov: Café Terrace at Night (Place du Forum)

september 1888, olej na plátne, približne 81 × 65 cm, Kröller-Müller Museum, Otterlo

Obraz vznikol na námestí Place du Forum v Arles. Žiarivo osvetlená terasa vytvára kontrast s tmavomodrou ulicou a hviezdnym nebom.

Namiesto čiernej používal Van Gogh modré, zelené, fialové, oranžové a žlté tóny. Chcel ukázať, že noc môže byť farebne bohatšia než deň. Prudká perspektíva dlažby a fasád vedie pohľad do hĺbky obrazu.

Ide o jedno z prvých diel, v ktorých sa výrazne objavila jeho fascinácia hviezdnou nočnou oblohou.

Wikimedia Commons: maľba v Kröller-Müller Museum
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

5. Autoportrét s obviazaným uchom

Pôvodný názov: Zelfportret met verbonden oor
Medzinárodný názov: Self-Portrait with Bandaged Ear

január 1889, olej na plátne, 60,5 × 50 cm, The Courtauld Gallery, Londýn

Van Gogh namaľoval autoportrét približne týždeň po prepustení z nemocnice. Keďže sa pozoroval v zrkadle, obväz sa na obraze javí na opačnej strane hlavy.

V pozadí sa nachádza maliarske plátno a japonský drevorez. Predmety zdôrazňujú jeho návrat k práci a presvedčenie, že maľovanie zostáva základným zmyslom jeho života.

Wikimedia Commons: Autoportrét s obviazaným uchom
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

6. Hviezdna noc

Pôvodný názov: De sterrennacht
Medzinárodný názov: The Starry Night

jún 1889, olej na plátne, 73,7 × 92,1 cm, Museum of Modern Art – MoMA, New York

Oblohe dominujú žiariace hviezdy, mesiac a mohutné svetelné víry. Vľavo sa dvíha tmavý cyprus, ktorý opticky prepája zem s oblohou.

Obraz bol inšpirovaný výhľadom zo Saint-Paul-de-Mausole, no nie je jeho doslovným záznamom. Dedina bola vytvorená podľa iných pohľadov a spomienok a cyprus bol kompozične posunutý bližšie k divákovi.

Van Gogh spojil priame pozorovanie, pamäť a predstavivosť do obrazu, ktorý prírode prisudzuje emocionálny a duchovný význam.

Wikimedia Commons: Hviezdna noc – Google Art Project
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

7. Kosatce

Pôvodný názov: Irissen
Medzinárodný názov: Irises

máj 1889, olej na plátne, približne 71 × 93 cm, J. Paul Getty Museum, Los Angeles

Van Gogh začal Kosatce maľovať krátko po príchode do Saint-Paul-de-Mausole. Námet našiel v záhrade liečebného ústavu.

Každý kvet má odlišný obrys, sklon a pohyb. Kompozícia nemá tradičný horizont a kvety pokračujú za okraj obrazu, čo pripomína kompozičné postupy japonských drevorezov.

Medzi prevažne fialovými kvetmi vyniká jeden biely kosatec. Časť pôvodných fialových pigmentov sa časom chemicky zmenila, takže dnes pôsobia modrejšie.

Wikimedia Commons: Kosatce, 1889
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

8. Kvitnúci mandľovník

Pôvodný názov: Amandelbloesem
Medzinárodný názov: Almond Blossom

február 1890, olej na plátne, približne 73 × 92 cm, Van Gogh Museum, Amsterdam

Van Gogh namaľoval kvitnúce konáre ako dar pre novonarodeného synovca Vincenta Willema. Mandľovník kvitne skoro na jar, a preto symbolizoval nový život, obnovu a nádej.

Konáre sú zobrazené zblízka proti jasnej modrej oblohe. Obraz nemá tradičný horizont a vetvy vstupujú do kompozície z okrajov, podobne ako v japonských drevorezoch.

Wikimedia Commons: Kvitnúci mandľovník
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

9. Portrét doktora Gacheta

Pôvodný názov: Portret van dokter Gachet
Medzinárodný názov: Portrait of Doctor Gachet

jún 1890, olej na plátne, 68,2 × 57 cm, Musée d’Orsay, Paríž

Doktor Paul Gachet je zobrazený s hlavou opretou o ruku. Jeho držanie tela, sklon hlavy a zamyslený pohľad vyjadrujú únavu a melanchóliu.

Na stole leží vetvička náprstníka, rastliny spojenej s dobovou medicínou. Zvlnené línie kabáta a pozadia, modrá farba a červenkasté vlasy premieňajú portrét na psychologickú výpoveď o modernom človeku poznačenom vnútorným nepokojom.

Van Gogh vytvoril dve maliarske verzie portrétu. V profile používame verziu nachádzajúcu sa v Musée d’Orsay.

Wikimedia Commons: Portrét doktora Gacheta, verzia z Musée d’Orsay
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

10. Pšeničné pole s havranmi

Pôvodný názov: Korenveld met kraaien
Medzinárodný názov: Wheatfield with Crows

júl 1890, olej na plátne, približne 50,5 × 103 cm, Van Gogh Museum, Amsterdam

Pod tmavou a nepokojnou oblohou sa rozprestiera žlté pšeničné pole, ktorým vedú tri cesty. Nad obilím prelietava kŕdeľ čiernych havranov.

Kontrast modrej oblohy, žltého poľa, zelených okrajov a červenohnedých ciest vytvára intenzívne farebné napätie. Energické ťahy štetca sprostredkúvajú pohyb vetra a nestabilitu krajiny.

Dielo sa často interpretuje ako Van Goghova rozlúčka so životom. Takéto vysvetlenie však nie je potvrdené a obraz nebol jeho posledným dielom. Van Gogh Museum upozorňuje, že po ňom vytvoril ďalšie, farebne pokojnejšie práce; za pravdepodobne posledný obraz sa považujú Korene stromov.

Wikimedia Commons: Pšeničné pole s havranmi
Licencia: Public Domain Mark
Kredit: Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

Významné osobnosti a spolupráce

• Theo van Gogh
• Johanna van Gogh-Bongerová
• Anton Mauve
• Anthon van Rappard
• Paul Gauguin
• Émile Bernard
• Henri de Toulouse-Lautrec
• Paul Signac
• Camille Pissarro
• Georges Seurat
• Joseph Roulin
• doktor Paul Gachet
• Anna Bochová

Charakteristika tvorby

Van Goghova tvorba vznikala v neustálom dialógu medzi pozorovaním skutočnosti a jej subjektívnym výtvarným pretvorením. Maľoval konkrétne osoby, predmety a krajiny, no ich farby, línie a proporcie upravoval podľa významu a pocitu, ktorý chcel vyjadriť.

Farbu nevnímal iba ako prostriedok realistického opisovania. Používal ju emocionálne a symbolicky. Komplementárne dvojice – modrá a oranžová, žltá a fialová či červená a zelená – vytvárali svetelnú intenzitu a psychologické napätie.

Významnou súčasťou jeho rukopisu bol viditeľný ťah štetca. Čiary a vrstvy farby sledujú tvary stromov, polí, oblohy, tvárí a odevov. V krajinách vyjadrujú pohyb, vietor a rast; v portrétoch modelujú charakter a vnútorné napätie postavy.

Používal aj techniku impasta, pri ktorej sa farba nanáša v hrubších vrstvách. Povrch obrazu tak získava reliéfnu štruktúru a reaguje na dopadajúce svetlo.

V ranej holandskej tvorbe prevládala tmavá zemitá paleta a sociálne témy. Parížske obdobie prinieslo svetlejšie farby a kontakt s impresionizmom a neoimpresionizmom. V Arles sa jeho rukopis rozvinul do veľkých farebných plôch, ostrých kontrastov a rytmických línií. V Saint-Rémy a Auvers získali krajiny ešte výraznejší pohyb a emocionálne napätie.

Zaujímavosti

1. Vincent van Gogh sa definitívne rozhodol stať umelcom až približne vo veku 27 rokov.
2. Pred umeleckou kariérou pracoval ako obchodník s umením, učiteľ, pracovník kníhkupectva, kazateľ a misionár.
3. Väčšina jeho zachovanej korešpondencie bola adresovaná bratovi Theovi.
4. V listoch často kreslil malé náčrty pripravovaných alebo dokončených obrazov.
5. Viaceré autoportréty vytvoril aj preto, že nemal dostatok peňazí na platenie profesionálnych modelov.
6. Na Autoportréte s obviazaným uchom sa obväz javí na pravej strane, pretože Van Gogh pracoval podľa svojho odrazu v zrkadle.
7. Slnečnice netvoria jeden obraz, ale sériu viacerých verzií.
8. Van Gogh vytvoril tri maliarske verzie svojej spálne v Arles.
9. Pôvodné fialové pigmenty v obraze Kosatce sa časom čiastočne zmenili, preto dnes niektoré kvety pôsobia modrejšie.
10. Pšeničné pole s havranmi nebolo jeho posledným obrazom.
11. Tvrdenie, že počas života predal iba jeden obraz, je príliš zjednodušené.
12. Svoje diela často podpisoval iba krstným menom Vincent, pretože jeho priezvisko bolo pre francúzsky hovoriace publikum ťažko vysloviteľné.
13. Významnú úlohu pri budovaní jeho posmrtného mena zohrala Johanna van Gogh-Bongerová.
14. Presná medicínska diagnóza jeho psychického ochorenia nie je známa.
15. Van Gogh nebol nekontrolovaným spontánnym maliarom – svoje kompozície, farby a technické postupy podrobne premýšľal a opisoval v listoch.

Obrazové materiály

Pri desiatich vybraných reprodukciách použijeme jednotný kredit:

Vincent van Gogh, Public domain, via Wikimedia Commons

Licenčné označenie je potrebné vždy skontrolovať na konkrétnej súborovej stránke. Vybrané súbory sú označené ako reprodukcie diel vo verejnej doméne, prevažne prostredníctvom Public Domain Mark 1.0.

Poznámka redakcie

Ak ste si všimli nepresné alebo neúplné informácie v tomto profile, prosíme, kontaktujte nás na adrese redakcia@mojakultura.sk. Radi informácie overíme, opravíme alebo doplníme o ďalšie relevantné skutočnosti.

S úctou,
redakčný tím portálu eCultureBase