Pár dní po útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izraeli bola v rámci filmovej prehliadky Be2Can do našich kín uvedená historická dráma Golda - Železná lady Izraela o prvej a doposiaľ jedinej premiérke v tejto krajine - Golde Meirovej. Iste nebolo zámerom organizátorov prehliadky poukazovať na aktuál...

Pár dní po útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izraeli bola v rámci filmovej prehliadky Be2Can do našich kín uvedená historická dráma Golda - Železná lady Izraela o prvej a doposiaľ jedinej premiérke v tejto krajine - Golde Meirovej. Iste nebolo zámerom organizátorov prehliadky poukazovať na aktuálne konflikty Blízkeho východu programovým výberom oceňovaných snímok, ktorý vznikal celé mesiace pred vojnovým konfliktom. V tomto smere ide o smutnú zhodu okolností.

Náhodou však určite nie je útok hnutia Hamas na Izrael 7. októbra, na 50. výročie Jomkipurksej vojny, o ktorej pojednáva aj samotný životopisný film. Nikto zrejme netušil, že medzi súčasným a minulým vojnovým konfliktom a teda aj filmom Golda vznikne v týchto dňoch toľko podobností.

6. októbra 1973, v deň židovského sviatku Jom kipur boli izraelské úrady prekvapené náhlym a intenzívnym vojenským útokom zo strany Egypta a Sýrie. Šlo už o piatu arabsko-izraelskú vojnu od roku 1948 a zároveň o konflikt, v ktorom bol Izrael najbližšie k hrozivej porážke. Na čele krajiny vtedy stála premiérka Golda Meirová. Situácia v trojtýždňovej Jomkipurskej vojne sa neskôr začala obracať v prospech Izraela a následné uzavretie mieru medzi krajinami okolo Sinajského polostrova znamenal pre Meirovú ťažké Pyrrhovo víťazstvo. 

Pre nový film oscarového režiséra Guya Nattiva nie je označenie “životopisná dráma” celkom priliehavé. Snímka sa nesústredí na širšie časové obdobie zo života Goldy Meirovej, ale zachytáva viac-menej iba čas trojtýždňovej vojny a jej kabinetové udalosti, podobne ako Najtemnejšia hodina s Garym Oldmanom. Železná lady mohla arabskému útoku s veľkou pravdepodobnosťou zabrániť vďaka včasným znepokojivým zisteniam izraelských informačných služieb. Vykonaním akejkoľvek intervencie a snahou zahnať hrozbu vlastnými silami by však Izrael ohrozil svoje postavenie v zahraničnej politike, najmä vo vzťahu k USA, ktorých pomoc si krajina cení aj dnes. Golda Meirová kvôli svojmu rozhodnutiu nezakročiť čelila po vojne silnej kritike zo strany úradov aj vlastného národa.

Dnes - o 50 rokov neskôr - Ronan Bar, šéf izraelskej spravodajskej služby priznáva podobné zlyhanie a očakáva, že po ukončení súčasného konfliktu dôjde na vyšetrovanie neschopnosti zmariť silný útoku Hamasu. Ďalšou paralelou, ktorá naznačuje, že si Izrael znova zažíva svoju minulosť, je pretrvávajúca podpora zo strany USA.

Mať aspoň okrajové znalosti o histórii štátu Izrael je nevyhnutné, ak sa chcete v novom filme Guya Nattiva ako-tak orientovať. Film je predovšetkým konverzačnou drámou, sypajúcou množstvo strategických a taktických informácií s odkazom na historické osobnosti a ich funkcie a skutky. V prípade, že dejepisnej problematike venujete v rámci prípravy polhodinu svojho času (ak ste tak ešte neurobili), film by vám mal bez väčších problémov doručiť svoj informačný aj emocionálny obsah. 

V piatej arabsko-izraelskej vojne šlo o čas a toto napätie film dobre sprostredkúva. Filmári sa nesnažili zobraziť vojnu explicitne, ale zostali s kamerou zatvorení na strategických poradách funkcionárov a armádnych veliteľov. Vojnu tak máme možnosť vidieť skôr na mapách, no neznamená to, že zo snímky nevyžaruje jej hrôza. Citlivá práca so zvukom a omamné širokouhlé zábery vytvárajú nepríjemné vnútorné napätie, akému museli čeliť štátni funkcionári, zodpovední za víťazstvo či prehru celej krajiny. K vyvolaniu úzkostlivých pocitov významne prispeli aj hororovo ladené a ľahko zapamätateľné hudobné motívy, ktoré vďaka svojej rozpoznateľnosti akoby diváka neustále prenasledovali a znepokojovali. Postupne začnete spoznávať, aké to je žiť a riadiť krajinu odsúdenú na neustále nepokoje. Hrané časti filmu pretínajú prudké, krátke, ale intenzívne spomienky v podobe archívnych záberov. Vo vypätých momentoch vnikajú do príbehu, aby nám pripomínali hodnotu informácií, ktoré vo filme zaznievajú. Pre Goldu sú to možno strašné predstavy vojny, pre nás memento na udalosti, ktoré sa naozaj stali. 

Nosným pilierom snímky je stvárnenie Goldy herečkou Helen Mirren. Legendárna britská herečka darovala postave tvrdosť a nekompromisnosť, s akou Meirová musela iste vstúpiť do mužského sveta izraelskej politiky. Premiérka mala v čase vojny 75 rokov a vážne zdravotné problémy. Ak bolo zámerom autorov ukázať hrdinku s pevnou mysľou a odvážnym duchom žijúcim vo vetchej telesnej schránke, ktorá dokáže klamať krehkosťoui, potom im to vyšlo na výbornú. Helen Mirren podala oscarový výkon, ktorý nezostane nasledujúce mesiace bez povšimnutia a ocenení. Mieša v postave Goldy silu líderky, starostlivosť starej mamy aj cynizmus dejinami skúšanej židovskej ženy, ktorá už v živote čelila veľkej nenávisti. Navyše má hrdinka dosť odvahy robiť chyby, čo ju robí ešte uveriteľnejšou, keďže nemá spoľahlivý recept na správne rozhodnutia. 

Film Golda je jednak lekciou histórie, ale veľmi dobre funguje aj na emocionálnej úrovni. Režisér Nattiv efektívne využíva obrazové a zvukové prostriedky k tomu, aby si obecenstvo naladil na skľučujúcu vlnu boja o čas a život. Jeho film je neprístupný nepripraveným a môže ich zaskočiť svojim hlbokým ponorom do udalostí roku 1973, ktoré sú však desivo podobné dnešnej situácii na Blízkom východe. Takúto aktuálnosť svojho diela autor v čase nakrúcania zrejme nepredpokladal a určite si ju nechcel ani predstaviť.  

Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Europe

Autor článku: CultureBase