Ta čo, ideme na kaveju?“ Známa replika po dlhom čase nadobudla svoj dlhometrážny rozmer. Krátky seriál v obsadení s Janou Kovalčíkovou a Annou Jakab Rakovskou sa dostal na plátna kín už tento štvrtok. Pre divákov poznačených vývojom skečov Cuky Luky a ich celovečernou snímkou z roku 2017, máme dob...

„Ta čo, ideme na kaveju?“ Známa replika po dlhom čase nadobudla svoj dlhometrážny rozmer. Krátky seriál v obsadení s Janou Kovalčíkovou a Annou Jakab Rakovskou sa dostal na plátna kín už tento štvrtok. Pre divákov poznačených vývojom skečov Cuky Luky a ich celovečernou snímkou z roku 2017, máme dobrú správu. 

Kavej predstavuje príbeh dvoch východniarok z Kysaku, Kláry a Veroniky, ktoré prichádzajú do Bratislavy za „lepším životom“. Minimálne slobodnejším. Zatiaľ čo seriál napreduje skrz rozprávanie pri káve (pardon, kaveji), snímka sa od zaužívanej podoby šikovne vyšmykla.  

Chronologický príbeh začína sľubmi jednej svokry, že ak jej milovaný syn nepokosí najprv jej ako vlastnej manželke, tak sa utrápi a zomrie. Humorný moment o chvíľu vystrieda synovo skláňanie sa nad mŕtvou mamou. Na pohreb do Kysaku prichádza aj tehotná Klára (Anna Jakab Rakovská) s manželom Štancim (Pavol Šimun) a malou dcérou. Ubytujú sa v dome Kláriných rodičov, ktorých smrť mamy a svokry pomaly rozdeľuje. Ani Klára nie je príchodom do Kysaku veľmi nadšená. Vyčíta si nenaplnený slobodný život a žiarli na všetkých, ktorí majú viac voľnosti ako ona. Zato Štanci je v Kysaku hviezdou – Bratislavčan-celebrita rozdáva rady a podpisy. 

Veronika (Jana Kovalčíková) prichádza na východné Slovensko v rovnaký čas. S Klárou sa stretávajú vo vlaku, kde vysvetľuje svoj komplikovaný harmonogram; musí stihnúť tri rôzne svadby takmer súčasne. Veronika má opačný problém ako Klára. Dolieha na ňu samota a pred svojou rodinou sa hanbí priznať, že u nej sa žiadne zásnuby nebudú konať ešte nejaký čas. Na prípravách svadieb svojich kamarátok aktívne hľadá vysnívaného muža. Až do momentu, keď zbadá svojho bývalého priateľa.

Príbeh dopredu ťahajú kontrasty a dlho skrývané túžby. Tragikomické prvky spolu s crazy komédiou sa miešajú v tornáde motívov, ktoré čakajú na svoje prepletenie a komické vyústenie. Vyvrcholením filmu sa spletú do jedného momentu, kde sa svokry (tie živé) hádajú o koláče, Klárino priateľstvo zachraňuje Veroniku pred neznámym ženíchom a Klárin otec konečne prevezme smer svojho života. Ale všetko postupne.

Pomerne veľký priestor vo filme žne Klárina mama (Lenka Barilíková Spišáková), ktorá sa javí ako chladná a dominantná pani domu. Jej snaha o dokonalý pohreb a typická dedinská súťaživosť ju kladú do polohy mierne stereotypnej domácej ženy zo slovenskej dediny. Našťastie, práve ona je mostíkom medzi „bratislavským“ svetom a svetom starých zvykov. Precízne vykreslené tradície môžu aj pobaviť, ako napríklad Štanciho (Pavol Šimun). Rodák z Bratislavy sa pod vplyvom okolia mení na východniara a chce v Kysaku napokon ostať. Trochu z času, ktorý si uchmatla Klárina mama, by si bez výčitiek mohol ukradnúť aj Štanci. Divák v úvode veľmi ľahko zabudne na to, odkiaľ je a kvôli tomu môžu neskôr nastať nepochopenia pri jeho výraznej zmene.

Zároveň si však zaslúži pochvalu snaha o nečiernobiele vykreslenie rozdielov medzi západom a východom. Srdečný humor rozosmeje a súčasne pripomenie, čo všetko – prevažne aké trápenia – sa za humorným hodnotením situácie skrývajú. Film Kavej v malých množstvách servíruje aj jednoduchší situačný humor.

Klára a Veronika sú ťahadlom filmu. Ich vzťah je však len akousi retiazkou, na ktorú snímka navlieka rôzne osudy; niektoré z nich výraznejšie, iné menej. Cez Kláru a Veroniku sa predstavuje hlavná téma. Stáva sa ňou priateľstvo, ktoré nevybledne ani po rokoch, ani na iných miestach. Film kombinuje aj rušenie stereotypov v rodine či nazretie na rozdiel potreby a túžby byť vo vzťahu.

Herecké obsadenie snímke pomohlo a na plátne je cítiť, že si herci svoje postavy užívajú. Okrem Jany Kovalčíkovej (Veronika) a Anny Jakab Rakovskej (Klára) sa dobre díva na pohľady Lenky Barilíkovej Spišákovej (Klárina mama), ale aj Pavla Šimuna (Štanci). Väčšinu filmu rozprávajú východoslovenským nárečím. Spôsob reči diváka neruší, hoci v úvode je náročnejšie zvyknúť si. Je otázne, či Kavej pokračuje po stopách Loli Paradičky (2019) a k premietaniu bude potrebovať titulky. 

Dlhometrážny film Kavej je celkom inteligentným mixom surového sveta slovenskej dediny a crazy komédie. Koketovanie s chaosom pri svojom vrcholnom bode je z pohľadu filmu mínus, no zámerne vyvažuje smútok z mnohých momentov. 

Karin Kissová 

Foto: Continental Film

Autor článku: CultureBase