O filmovom festivale 4 živly som už kratšie písal v našej novej facebookovej skupine, no cítim potrebu venovať mu ešte niekoľko slov, ktorými chcem vyjadriť vlastné pocity a radosť z toho, že navzdory ťažkým časom v kultúre a iných oblastiach tu naďalej zostávajú kreatívni a oddaní ľudia a odhodl...

O filmovom festivale 4 živly som už kratšie písal v našej novej facebookovej skupine, no cítim potrebu venovať mu ešte niekoľko slov, ktorými chcem vyjadriť vlastné pocity a radosť z toho, že navzdory ťažkým časom v kultúre a iných oblastiach tu naďalej zostávajú kreatívni a oddaní ľudia a odhodlane prekračujú polená na ceste za ušľachtilým cieľom robiť zo Slovenska lepšie miesto pre život.

Pre môj neskorý príchod na festival 4 živly sa mi žiaľ nepodarilo zúčastniť všetkých projekcií a sprievodných podujatí, no to, čo som na festivale videl a počul, mi doručilo jasnú správu o ľuďoch, na ktorých z veľkej časti stojí slovenská kultúra, umenie, ale aj turizmus či šport. Na zanietených nadšencoch s dobrou vôľou, o ktorých počas talkshow platformy Bystriny hovoril aj cestovateľ a dobrodruh Martin Machárik: “Má význam sa na Slovensku snažiť a žiť. Stále totiž žijeme v jednej z najšťastnejších oblastí sveta. Ak má človek vhodné vzdelanie, zdravie, dobré úmysly a je ešte v produktívnom veku, potom by sa mal snažiť.”

Viacerí si v poslednom období môžu klásť otázku či zostať v krajine prudkých a neraz strašidelných zmien. Pre tých, ktorí si túto otázku ešte nezodpovedali a čakajú na dodanie odvahy sú tu práve 4 živly. Tento festival je jednou z udalostí, ktoré demonštrujú ľudskú snaživosť, kreativitu a vôľu priniesť radosť, poznanie a pozitívne zážitky. Nerobia to nutne ako reakciu na politické dianie, hoci to, čo nás trápi, sa neustále drží niekde v pozadí. Festival 4 živly je pripomenutím toho, že na Slovensku stále zostávajú ľudia s dobrými úmyslami a vynakladajú úsilie na pozitívnu zmenu. 

Počas diskusie od spolku Živena s názvom Cesta von o odchode ženy z násilného vzťahu sme mohli spoznať inšpiratívne diskutérky, skutočné odborníčky Mgr. Barboru Burajovú, PhD., Mgr. Zuzanu Očenášovú, PhD. a Mgr. Annu Surovcovú, ktoré obsažne a veľmi konkrétne popísali problém násilia v partnerskom vzťahu a možnostiach odchodu z neho. Vstup na túto a ďalšie  diskusie bol voľný a tak sa každý (aj človek bez festivalovej akreditácie) mohol jednoducho dostať k dôležitým a zaujímavým informáciám. 

Nie každá diskusia splnila moje očakávania, diskusia o Kľukatých cestách road movies prebiehala voľne na tému CESTA - hlavnú tému festivalu, no mal som dojem, že jej priebeh je až priveľmi “voľný”. Z popisu udalosti som nadobudol dojem, že sa o žánri road movie dozviem čosi aktuálne, či prípadne niečo, čo som si doteraz nevšimol, možno nové trendy a východiská. Diskutujúca trojica filmová vedkyňa a publicistka Katarína Mišíková, filmový teoretik Martin Ciel a producent a distribútor Matej Sotník mali všetky predpoklady, aby takáto zaujímavá diskusia mohla vzniknúť. Napokon sa však celá beseda niesla v duchu na mieste prebiehajúceho uvažovania nad pojmom cesta a ponárania sa do jeho významov bez ucelenejšieho výsledku, čo malo len skutočne malý prínos pre mňa ako poslucháča zaujímajúceho sa o film. O road movie som sa nič nové a zaujímavé nedozvedel. 

Vynahradil mi to však Martin Kaňuch, ktorý si k mnohým novým aj archívnym filmom pripravil obsažné úvody, aby návštevníkom priblížil okolnosti vzniku jednotlivých snímok, informácie o tvorcoch a poskytol aj krátke výklady dejín filmu.

Spolu s ostatnými návštevníkmi som mal príležitosť vidieť na veľkom plátne mnohé legendárne snímky zo žánru road movie a vedľa nich aj niekoľko zaujímavých premiér. Vrcholom filmového programu bolo pre mňa premietanie nového filmu Benzínová dúha od bratov Billa Rossa IV a Turnera Rossa. Cesta piatich amerických tínedžerov k oceánu je aktuálnym obrazom mladej generácie, ktorá sa často zdá byť citlivejšou a vnímavejšou, než tie predošlé. Narušené hranice medzi dokumentárnou a hranou formou nútia diváka či diváčku uvažovať o tvorivom procese, no súčasne si užívať autentickosť bytia mladých ľudí. 

Medzi dôležité snímky uvedené na festivale nepochybne patrí Vtáčnik režisérky Evy Križkovej, ktorý sa zaoberá problémom bezohľadnej výstavby a ničenia historických vinohradov na okraji Bratislavy. 

Silné zážitky priniesli aj večerné projekcie pod hviezdami na štiavnickom amfiteátri, kde sme si za pár dní mohli pozrieť aj také kultové filmy ako Šialený Max, Thelma a Luise, Pravdivá romanca či Bezstarostná jazda. Jedna z ideálnych možností, ako tráviť leto po zotmení. Ak to tak máte tiež, 4 živly tu budú budúci rok aj pre vás. 

Tohtoročný filmový a sprievodný program si naozaj zaslúži vyzdvihnúť. Téma CESTA dala organizátorom do rúk veľa možností, ako spestriť návštevníčkam a návštevníkom pobyt v Banskej Štiavnici. Ak niekomu nestačili dokonalé filmové večery s kinematografickou klasikou, pre nich tu boli atmosférické potulky mestom či nočným lesom a hrejivým zakončením posledného festivalového večera pri táboráku. 

Dni, ako tie na festivale 4 živly, boli posilou pre človeka, ktorý uvažuje, že sa Slovensku otočí chrbtom, hodí si naň batoh a vyrazí do sveta. Banská Štiavnica bola počas festivalových dní plná ľudí, ktorí videli svet, ale vrátili sa domov s poznatkami a obohacujúcimi názormi, aby sa aj doma lepšie darilo. Skvelé nápady, dobré filmy, uspokojivo navrhnutý a premyslený program a veľa pozitívnej energie. Hádam, že to s budúcoročnou témou RADOSŤ bude ešte príjemnejšie.

Matúš Trišč

Foto: Imrich Kútik

Autor článku: CultureBase