Život rodiny na prelome sedemdesiatych rokov minulého storočia. Človek. Kontakt. Konflikt. Vojna je vždy na spadnutie. Malé dejiny na pozadí tých veľkých. Expozícia a archív múzea ako metafora procesu výberu, uchovávania a zaznamenávania histórie. Inscenácia Vojna. Mier. parafrázuje jednu z tém T...

Život rodiny na prelome sedemdesiatych rokov minulého storočia. Človek. Kontakt. Konflikt. Vojna je vždy na spadnutie. Malé dejiny na pozadí tých veľkých. Expozícia a archív múzea ako metafora procesu výberu, uchovávania a zaznamenávania histórie.

Inscenácia Vojna. Mier. parafrázuje jednu z tém Tolstého románu Vojna a mier. „Na začiatku projektu stál Tolstého román Vojna a mier. Čím sme o tomto projekte viac uvažovali, tým sme sa od Tolstého románu viac odpútavali. Zostal tam jeden motív mileneckého trojuholníka, ktorý ale tiež nie je výlučne Tolstého motív,“ objasňuje východiská Eduard Kudláč.

Príbeh sa odohráva v expozícii múzea v súčasnosti, ktorá zobrazuje výsek života jednej obyčajnej rodiny zo sedemdesiatych rokov počas normalizácie. „Rozmýšľal som, kedy som mal najintenzívnejší pocit z ohrozenia na existenciálnej úrovni a spomenul som si na svoje detstvo a na sedemdesiate-osemdesiate roky, keď sme žili pod neustálou hrozbou napadnutia jadrovou zbraňou. Žili sme v bipolárnom svete, kde bolo jasné, kto je priateľ a kto nepriateľ. Ten pocit budovania poslušnosti, lojality a zároveň strach z toho, že stratíte svojho opatrovníka. Vtedy som prežíval najintenzívnejší pocit strachu, preto je príbeh zasadený práve do tohto obdobia,“ uviedol Eduard Kudláč.

Paralelne sa príbeh odohráva v archíve múzea, ktorý nie je len priestorom na ukladanie dokumentov, ale aj metaforou procesu výberu, uchovávania a zaznamenávania histórie. Ako sa píšu dejiny? Ako vieme, čo vieme o minulosti? Ako veľké dejiny ovplyvňujú tie malé?

Tvoria dejiny veľkí muži (ženy), alebo tisícky drobných, často spontánnych a náhodných rozhodnutí obyčajných ľudí? Ako sa vyberá, interpretuje a zaznamenáva história? Každé uchovávanie je procesom rozhodovania o tom, čo bude zahrnuté a čo bude vynechané. Dejiny sú kurátorským výberom. Podobne ako výstava v múzeu či v galérii. „V galérii to funguje tak, že odborník – historik či teoretik umenia dokáže posúdiť kvalitu diela a rozhodne o tom, či patrí alebo nepatrí do histórie, či má zmysel dielo uchovávať, alebo sa môže rozpadnúť. Túto istú otázku sme si položili v súvislosti s veľkými a malými dejinami. Kto je ten, kto povie, že tento príbeh je zaujímavý a stojí za to ho uchovať? V našej histórii nemáme Napoleonov, ale v banálnych príbehoch dokážeme nájsť obrovské rozhodnutia, plné tráum a zodpovednosti,“ dodal Eduard Kudláč.

TVORIVÝ TÍM:

Libreto: Eduard Kudláč, Zuzana Palenčíková
Dramaturgia: Zuzana Palenčíková
Kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
Hudba: Peter Machajdík
Pohybová spolupráca: Zuzana Burianová
Réžia: Eduard Kudlá ah

Účinkujú: Juliána Brutovská, Michal Koleják, Sandra Lasoková, Jana Oľhová ah, Iveta Pagáčová, Michal Režný ah, Richard Stanke ah, Michael Vrzala.

Zdroj: TS Nikola Kučerová, PR a projektová manažérka

Autorka foto: Natália Zahradníková

Autor článku: CultureBase