Lorem Ipsum Kvartett vznikol aj preto, že sme si často všímali, ako odlišne pôsobia veľké zborové skladby, keď ich spievajú len štyria speváci. To bola naša základná myšlienka - nehľadať štyroch sólistov, ale čo najmenší možný zborový zvuk,“ hovorí pre náš portál Ress Tamás umelecký vedúci maďar...

„Lorem Ipsum Kvartett vznikol aj preto, že sme si často všímali, ako odlišne pôsobia veľké zborové skladby, keď ich spievajú len štyria speváci. To bola naša základná myšlienka - nehľadať štyroch sólistov, ale čo najmenší možný zborový zvuk,“ hovorí pre náš portál Ress Tamás umelecký vedúci maďarského súboru, ktorý sa predstaví v rámci festivalu Pro musica nostra.

Vaše zoskupenie vzniklo v roku 2020. Ste profesionálni speváci, ktorí sa venujú interpretácii klasickej hudby a cappella pre štyri hlasy, od intímnej duchovnej hudby Thomasa Tallisa až po monumentálne vokálne diela Zoltána Kodálya. Nie je to však len stará hudba, v ktorej nachádzate zmysel – oslovujú vás aj skladatelia 20. storočia. Je vašou hlavnou motiváciou duchovná hudba, jej podstata a spojenie s Bohom?

Pri zostavovaní programov vnímame každú hudbu ako sakrálnu, pretože musí v poslucháčovi vyvolať vyšší, hlbší pocit a ten sa spravidla „zrodí“ na konci koncertu. Osobná viera a vzťah členov k spiritualite nie sú medzi nami tou najdôležitejšou témou. Skôr sa to ukáže pri spoločnom muzicírovaní – či vnímame hudbu rovnako.

Spomedzi maďarských skladateľov je určite najznámejší Zoltán Kodály, ale aj súčasná hudba je bohatá na duchovné diela. Znamená to, že snaha hovoriť s Bohom a hľadať s Ním vzťah je aktuálna v každej dobe?

Nielenže je to dôležité v každom období, ale v podstate pre každého skladateľa – dokonca aj pre tých, ktorí komponujú prevažne svetskú hudbu. Hudobná myšlienka vždy vychádza odniekiaľ. Dá sa o tom premýšľať v rôznych kontextoch, no jedno je isté – pri hudbe sa vždy dostávame do kontaktu s niečím, čo nás presahuje.

Dnes je trendom objavovať nové alebo „zabudnuté“ diela národných hudobných kultúr - napríklad francúzskych či talianskych skladateľov, ktorí boli akoby „prehliadaní“ popri tých známych. Nasledujete aj vy túto cestu? Predstavujete publiku maďarských autorov?

Absolútne. Istý čas sme sa intenzívne venovali hudbe Sándora Szokolaya, ale spomenúť môžem aj Rezső Sugára, Lászlóa Halmosa či Ferenca Farkasa. Neoznačil by som ich za zabudnutých, veď všetci tvorili v 20. storočí, ale určite sa ich diela nehrajú dostatočne často. Popritom hľadáme vzťah aj k súčasnej maďarskej hudbe. Náš priateľ a skladateľ Tamás Beischer-Matyó, ktorý píše aj pre náš súbor, má v našich programoch frekventované miesto.

Počula som niekoľko vašich koncertov. V speve znie absolútna harmónia – nielen v technike a intonácii, ale aj v odovzdávaní melodických línií medzi jednotlivými hlasmi, ktoré pôsobia ako jedna línia. Je pri interpretácii duchovnej hudby dôležité aj osobné prepojenie členov súboru – či už životné alebo umelecké?

Je to výhoda, ak všetci členovia súboru automaticky vnímajú melódiu rovnako. Nám to ide možno ľahšie, keďže sme len štyria (úsmev). Ale teraz vážne. Súbor vznikol bez toho, aby sme mali nejaké veľké očakávania, no chceli sme v prvom rade spolu muzicírovať s vedomím, že hudbu cítime rovnako. Aj keď sa časom menili členovia, vždy k nám prišli speváci, o ktorých sme vedeli, že zmýšľajú podobne. Najdôležitejšie je pre nás komorné muzicírovanie – dielo vzniká spoločne, nikto nemôže fungovať bez ostatných. Toto sústredené počúvanie nám umožňuje udržiavať kvalitu, ktorú sme si stanovili.

Všimla som si, že aj keď jeden z vašich koncertov (z roku 2021) bol v „svetskom“ priestore, nie v chráme, atmosféra skladieb a prednes však boli natoľko silné, že duchovné prepojenie bolo citeľné. Ako sa vám podarilo dosiahnuť takú dokonalosť v interpretácii?

Ak dobre tuším, išlo o náš koncert Hegyet hágék. Zaujímavosťou je, že sa konal v komunitnom centre pri kostole, ktoré nesie meno sv. Jozefa. Úprimne – nemyslím si, že na to existuje spoľahlivý „recept“. Vieme však, že výber programu je kľúčový – skladby musia v človeku vyvolať určité pohnutie, aby tú emóciu potom chcel odovzdať publiku. Rovnako dôležitá je úprimnosť medzi nami – čo chceme počuť, čo sa nám odohráva v hlave, až potom môžeme vytvoriť spoločnú ideu. A samozrejme, musíme hudbu, ktorú interpretujeme, neskutočne milovať.

Vo vašej interpretácii je zreteľné aj precízne tvarovanie vokálnych línií. Do akej miery ovplyvňuje táto homogénna zvukovosť celkový účinok hudby?

Lorem Ipsum Kvartett vznikol aj preto, že sme si často všímali, ako odlišne pôsobia veľké zborové skladby, keď ich spievajú len štyria speváci. To bola naša základná myšlienka - nehľadať štyroch sólistov, ale čo najmenší možný zborový zvuk. A to nám zostalo, dá sa povedať, že je to náš charakteristický prvok, teda isté poznávacie znamenie.

Vo vašom repertoári nechýbajú barokové diela, ale aj romantická hudba nemecká a ruská (napr. Dvořák, Rachmaninov) a moderní maďarskí skladatelia. Programy však nie sú monotónne - striedajú sa živé a meditatívne skladby rôznych autorov. Je táto pestrosť pre vás ako spevákov dôležitá?

Programy zostavujem od začiatku ja (Ress Tamás – umelecký vedúci súboru, pozn. red.). V poslednom období sa s príchodom nových členov proces mení na spoločnú prácu, ale konečnú podobu predsa len väčšinou určujem ešte ja. To zabezpečuje jednotnú dramaturgiu. Niekedy ide len o krátku ideu, inokedy o ucelenú tému – napríklad program Virrasztás, ktorý spievame už tri roky, vznikol k pamiatke zosnulých a je tematicky zostavený od smútku k zmŕtvychvstaniu. Téma je teda vždy základ. Ak je dostatočne silná, neváhame venovať koncert jedinému autorovi – no väčšinou atmosféru lepšie vyjadrí rôznorodá hudba.

Venujete sa aj dlhšie zabudnutým dielam Lajosa Bárdosa. Prečo je dôležité interpretáciou uchovávať históriu pre budúce generácie?

Je to veľmi jednoduché – tieto skladby sú fantastické. Európska hudba sa neustále vyvíja a každý skladateľ, ktorý k nej pridal aspoň jedno dielo, ju aj ovplyvnil. Preto ich musíme prezentovať.

Dňa 16. júna budete mať koncert v slovenskej obci Holice, v Kostole sv. Petra a Pavla, ktorý je gotickou pamiatkou z roku 1270. Festival prezentuje hudbu v kostoloch, kaplnkách, historických pamiatkach, zámkoch a kaštieľoch, program sa tvorí s ohľadom na tieto priestory. Je pre vás obohacujúce účinkovať v takýchto priestoroch a zároveň objaviť kúsok histórie?

Samozrejme. Takéto miesto veľmi uľahčí vystúpenie. Už samotný priestor pozitívne pôsobí na dušu – nie je potrebné na tom pracovať navyše, všetko je akoby pripravené.

Koncert v Holiciach začnete Mendelssohnovým cyklom Šesť piesní op. 41. Prvá z nich zhudobňuje báseň o prírode, je ľahká a elegantná, nasledovať budú tri piesne na texty Heinricha Heineho, každá s iným charakterom. Potom oslava jari a záver s pokojnou poéziou Goetheho. Myslíte si, že aj tí, čo poznajú hlavne symfonickú tvorbu Mendelssohna, budú prekvapení?

Nemyslím si, že budú prekvapení alebo šokovaní. Skôr dúfam, že s úsmevom prikývnu: „Áno, presne preto ho máme radi.“

Mendelssohn vedel aj v inštrumentálnej hudbe dosiahnuť klasickú formálnu čistotu a zároveň romantickú výrazovosť. Čo je pri interpretácii tohto cyklu dôležité, aby sa zachovala štýlová čistota i emocionálna hĺbka?

Výborná otázka – čím viac na tomto programe pracujeme, tým viac si uvedomujeme, že ide o najnáročnejšie skladby. Hudba je veľmi čistá, na prvý pohľad sa zdá, že nedáva veľa priestoru na výraz. No text medzi tónmi doslova žije a v partitúre sú skryté hudobné „žarty“, cez ktoré môžeme trochu vystúpiť z pevnej štruktúry.

Na koncerte zaznie aj monumentálne dielo Čajkovského z Liturgie sv. Jána Zlatoústeho op. 41, ktoré kombinuje západnú techniku s pravoslávnymi melódiami. Predovšetkým basová línia je výrazná, však?

Tieto skladby môžeme uvádzať práve preto, že ide o spojenie tradície a skutočného skladateľského zámeru. Autentickú východnú cirkevnú hudbu by sme vo štvorici nezvládli. Tieto diela však majú okrem monumentálnosti aj romantickú jemnosť a práve s ňou vieme pracovať. Samozrejme, môžeme mať na mysli aj hlboký basso profondo zvuk, ale u nás to takto znieť nebude.

Je táto duchovná zborová hudba zrozumiteľná a prístupná aj pre európske publikum? Dá sa porozumieť aj bez znalosti textu? Napríklad Čajkovského Otče náš je univerzálne dielo…

Odpoveď je rovnaká ako pri prvej otázke. Každá hudba k nám prehovára o vyššom svete, ktorý celkom nepoznáme. Ruskí skladatelia v našom programe sú zároveň súčasťou európskeho umeleckého ducha. Myslím si, že si každý dokáže zamilovať tvorbu každého z nich.

Ktoré z deviatich duchovných diel Čajkovského ste vybrali? Mali ste aj dramaturgický zámer?

Pôvodný názov programu bol Love & God. Nemecký romantizmus predstavuje lásku k prírode, životu a druhému človeku. Ruskí skladatelia ukazujú lásku, ktorá prichádza zhora. Preto treba očakávať skôr pokojné a vyrovnané skladby.

Snáď najväčším melodikom koncertu bude Josef Rheinberger. Jeho Osem vokálnych kvartet je plných plynulých melodických línií. Cieľom programu je teda ukázať rozmanitosť duchovných tradícií?

Pri výbere nebol hlavným kritériom pôvod autorov, ale hudobný jazyk. Svetská láska je rozmanitá, preto sme v tejto časti hľadali pestrý romantizmus. V duchovnej hudbe sme mali za cieľ skôr pokoj a neotrasiteľnosť, a teda sme hľadali podobné skladby.

Potešilo ma, že v programe figuruje aj Nikolaj Kedrov. Jeho zhudobnenie Otčenáša je mimoriadne intímne a duchovne silné a pre mňa predstavuje jeden z vrcholov koncertu…

Kedrovova skladba má len pár akordov, no vyjadruje všetko, o čom náš koncert je. Dá sa označiť za akýsi zreteľný bod rovnováhy nášho programu. To, čo nasleduje, nás už postupne vracia späť do reality.

Tento program uvediete aj na ďalšom koncerte na Slovensku – v obci Brežany, v gréckokatolíckom drevenom kostolíku sv. Lukáša. Tešíte sa na Slovensko?

Veľmi sa tešíme na koncerty na Slovensku. Ja osobne mám s týmto festivalom skúsenosť a odišiel som s krásnymi spomienkami. Dúfame, že obidva priestory naplníme dôstojnou hudbou. Srdečne pozývame všetkých!

Zhovárala sa Zuzana Vachová

Foto: Ress Henrietta

Autor článku: CultureBase