Predstavoval som si ten čarovný priestor, zvážil akustické parametre a mierne som uprednostnil piesne z Gemera a z okolia Nitry,“ hovorí líder skupiny BANDA o dramaturgii koncertov na festivale Pro musica nostra. Na festivale Pro musica nostra vystúpite v rámci jeho jesennej edície Nitriensi a G...

„Predstavoval som si ten čarovný priestor, zvážil akustické parametre a mierne som uprednostnil piesne z Gemera a z okolia Nitry,“ hovorí líder skupiny BANDA o dramaturgii koncertov na festivale Pro musica nostra.

Na festivale Pro musica nostra vystúpite v rámci jeho jesennej edície Nitriensi a Gemeriensi v Šuranoch v Synagóge (3. októbra) a Jelšave v Kaštieli Coburgovcov (30. septembra). Ako hodnotíte myšlienku tohto podujatia – prinášať hudbu na miesta, kde kedysi znela?

Je to, samozrejme, skvelá myšlienka nielen pre to, že oživí tieto nádherné historické  priestory, ale  aj pre to, že prinesie hodnotnú hudobnú kultúru do regiónov, do malých miest a obcí, kde sa ľudia k tomuto typu umenia majú možnosť dostať poskromne, prípadne vôbec nie. Navyše aj pre nás, účinkujúcich to bude nevšedný zážitok.

Komorný súbor BANDA patrí medzi najvýraznejšie slovenské hudobné formácie. Dnes je trendom hľadať nové fúzie s tradičnou ľudovou hudbou, world music a súčasnými žánrami. Čo vás motivovalo priniesť takéto premostenia publiku? Je to originalita regionálna pestrosť nášho folklóru? Alebo jeho sprístupnenie aj tým, čo s ním nemajú taký blízky kontakt?

Tých motivácií bolo viac, ale máte pravdu, tou najdôležitejšou bolo priblížiť nadčasové hodnoty regionálne a štýlovo veľmi štruktúrovanej tradičnej ľudovej hudby súčasnému publiku, ktoré by ich v pôvodnej podobe už nedokázalo vnímať.

Keď tak človek pozerá vaše videoklipy, má pocit, že sa stretlo „staré s novým“, tradičné s moderným. Do akej miery prinášate autentický folklór a koľko „dovolíte“ iným, moderným formám, aby vás ovplyvnili?

Je to pri každom aranžmáne vždy trocha inak, ale základom býva konkrétny prvok tradičnej ľudovej hudby, či už vokálny, alebo inštrumentálny a nápad, ako by sa mohol organicky, nenásilne, tvorivo a zároveň pútavo snúbiť s prvkami iných hudobných žánrov, alebo s inoetnickými hudobnými prvkami. 

Vo Vašich piesňach počuť jazzové vplyvy, občas rock, ale aj klasickú hudbu. Ako vzniká výsledný aranžmán piesní?

Ten postup býva taký, že základný nástrel a v poslednom období už celý, premyslený aranžmán, prinesiem na skúšku kapely ja a ten potom spoločne obrusujeme až do konsenzu všetkých členov. Niekedy to ide hladko a rýchlo, ale niekedy to býva náročný a dlhodobý proces, ktorý skončí až hraním skladby na koncertoch, alebo nahrávkou v štúdiu.   

Hudobníci ľudových kapiel musia byť inštrumentálne zdatní hráči, čo je na vašich členoch kapely aj zrejmé. Priznám sa, keď počujem hrať ľudovú hudbu klasicky vzdelaných muzikantov a potom si to porovnám s tým, čo naozaj naživo hrajú hudobníci z folklórnych súborov, ihneď počujem ten zásadný rozdiel. Vo frázovaní, v cifrovaní, v tóne, ktorý u ľudových muzikantov nie je taký kultivovaný. Zástancom ktorého prejavu ste Vy?

Pri interpretácii folklórnej a folklórom inšpirovanej hudby som zástancom toho „neškoleného“ prejavu, ktorý sa snažím, ako klasicky, na konzervatóriu vyškolený interpret, napodobňovať podľa archívnych audio a video záznamov a osvojiť si tak desiatky regionálnych vokálno – inštrumentálnych štýlov. Žiaľ, ani v súboroch nie všetci sú ochotní takýto náročný a vlastne nikdy nekončiaci proces absolvovať a potom môžete počuť aj v amatérskych i profesionálnych folklórnych súboroch neštýlové hranie. 

Veľmi sa to podobá na snahu o historicky poučenú interpretáciu starej renesančnej, barokovej a klasicistickej hudby a je to rovnako intelektuálne mimoriadne náročné.

Ak tieto veľmi špecifické a v kontexte súčasnej hudby, vlastne dosť originálne prejavy, dokážeme na profesionálnej úrovni spojiť s hudobným jazykom atraktívnym pre súčasného, žánrovo otvoreného poslucháča, výsledkom môže byť hudobne veľmi pestrý, zaujímavý a aj v medzinárodnom kontexte jedinečný program.

Z akých tradícií vychádzate vo vašich piesňach? Nie sú to len slovenské ľudovky, ale počuť v nich aj vplyvy moravského, balkánskeho folklóru a ďalších tradičných piesní...

Vo veľkej väčšine základ nášho repertoáru tvorí slovenská ľudová hudba, ktorú dopĺňame o prvky inoetnickej hudby, napríklad spomínanej balkánskej, ale aj kaukazskej, latinoamerickej, či africkej. Máme však skladby, ktorých základom sú rómske, goralské, rusínske, ukrajinské, poľské a španielske piesne, či inštrumentálne melódie. 

Vy sám ste huslista, spevák, hráte na mandolínu, ste nositeľom melodického materiálu. No zároveň máte aj znalosti z oblasti etnomuzikológie a aranžovania. Prečo je to pri tvorbe a interpretácii tohto žánru dôležité?

Ak je vašim zámerom tvoriť hodnotnú world music, ktorá by nebola len jednoduchou zábavnou hudbou pre masy, ale aj hudobným a intelektuálnym dobrodružstvom pre žánrovo otvorené, náročnejšie publikum, nič iné vám neostáva.  (smiech)

Ďalšou členkou skupiny BANDA je Alžbeta Lukáčová, známa postava slovenského hudobného života. Aké moderné prvky prináša do kapely?

Betka bola v kapele od jej vzniku a svojím etnomuzikologickým a celkovo hudobným rozhľadom sa podieľala na formovaní jej hudobnej tváre, a to hlavne v tej tradičnej vrstve a tiež výslednej, zjednodušene povedané, vkusovej. V súčasnosti sa pre pracovné vyťaženie rozhodla aktivity v Bande obmedziť a cimbalový part po nej prevzal virtuózny hráč Marcel Comendant. Betka však naďalej, ak jej to pracovné povinnosti dovolia, Marcela alternuje v niektorých projektoch, napríklad v tomto aktuálnom Pro musica nostra.

Predstavíte ostatných členov skupiny?

Peter Obuch je etnomuzikológom a zároveň skúseným, veľmi invenčným kontrabasistom a hráčom na pastierske píšťaly. Má skúsenosti s viacerými hudobnými žánrami a je mojim najdôležitejším partnerom pri dotváraní aranžmánov.

Eva Brunovská je skvelá speváčka, ktorá sa venuje tradičným vokálnym štýlom slovenských regiónov. Je v tom slovenskou špičkou, často pôsobí ako lektorka workshopov zameraných na štýlový ľudový spev konkrétnych regiónov. Vedie ženskú spevácku skupinu Ženy z Muzičky.

Igor Ajdži Sabo je známy profesionálny multižánrový bubeník so skvelou hudobnou predstavivosťou. Okrem Bandy účinkuje s najväčšími menami slovenskej populárnej a alternatívnej scény.  

Ivan Hanula výborný je spevák, violista, huslista a hráč na viaceré brnkacie nástroje – mandolínu, buzuki a gruzínsku panduru. Má neuveriteľnú rytmickú a intonačnú istotu a schopnosť štýlového hrania. Je aj architektom nášho náročného technického vybavenia.

Marcel Comendant je virtuózny hráč na cimbale a je známy najmä z rôznych etno – jazzových projektov. Je neuveriteľne hráčsky pohotový a má úžasný hudobný rozhľad naprieč žánrami a etnikami.

Do akej miery zohráva vo vašich prevedeniach na koncertoch prvok improvizácie? Tá odjakživa k folklóru patrila, no dnes sa mnohé skupiny fixujú výlučne na pripravené kompozície a potláčajú slobodnú tvorbu. Je vo Vašich skladbách miesto na improvizáciu?

Improvizujeme hlavne v inštrumentálnych partoch, tak, aby sa jednotlivé repetitívne úseky od seba trocha odlišovali, ale v rámcoch danej taktovo  – harmonickej štruktúry. Voľnejšiu improvizáciu si dovolíme len v niektorých skladbách pri husľovom, či cimbalovom sóle.

Medzi moje obľúbené piesne, ktoré interpretujete, patrí aj Stala Anduľka so Zuzanou Homolovou. Takto si predstavujem muzicírovanie a modernizáciu tradičnej hudby. Baví  ma ostentatívny rytmus, ale i nová farebnosť, ktorú pieseň prináša, tiež gradačné plochy a rozmanitá zvuková vrstevnatosť. Ako úprava tejto balady vznikla?

Už je to veľmi dávno, ešte keď sme nemali so Zuzkou a Milošom Železňákom Trojku ZH. Keď mi na prvom našom spoločnom nácviku v hudobníckej ladiarni v Slovenskom rozhlase Zuzka túto pieseň zaspievala, mal som pocit, že by sa k nej hodilo niečo výrazne rytmické, s možnosťou dynamických oblúkov, takže som zvolil osmičkové najprv dvojhlasné, neskôr až štvorhlasné spiccatové ostináto  s nepravidelnými akcentami, vystriedané melodickými medzihrami.  Okamžite s mojim návrhom súhlasila a potom sme to takto hrávali celé roky. Pieseň mala však aj ďalšie osudy, na základe tohoto minimalistického aranžmánu som pieseň ešte zaranžoval pre Zuzku, miešaný spevácky zbor a komorný orchester SĽUK-u, na objednávku do jedného špeciálneho hudobného programu SĽUK-u a neskôr aj pre Bandu do spoločného programu so Zuzkou, s ktorou sme, ako BANDA, nejaké obdobie bezprostredne po vzniku kapely v roku 2003 účinkovali.   

A presne táto pieseň na koncertoch nezaznie, zato nebude chýbať veľký hit Horčica a ďalšie. Je plná humoru, energie a improvizácií. Uspôsobíte ju priestorom, v ktorých bude znieť či bude to Horčica ako ju poznáme?

Aranžmán asi budeme meniť minimálne, pokúsime sa tým krásnym a akusticky špecifickým priestorom prispôsobiť dynamicky a tempovo.

Do programu ste zaradili aj ukrajinskú baladu Zozuľa, ktorá zaznie vo vokálnom spracovaní, s dôrazom na viachlas. Jej melodika prináša smútok a mäkkosť, ako rozširujete jej farebnosť?

Áno, je to založené na tradičnom ukrajinskom štvorhlase, ale s výrazným, moderným rytmickým sprievodom bicích, violy a kontrabasu. Farebnosť sa mení postupným pridávaním a odpájaním sa hlasov a nástrojov a skladba je dotvorená aj tematickými viachlasnými zádržovo – heterofonickými inštrumentálnymi medzihrami.

Budeme počuť aj ľúbostnú pieseň z Horehronia Telegrafy, zbojnícku baladu zo Záhoria Morvaji, ľúbostnú z Gemera Ďiouča. Vo Vašich úpravách zdôrazňujete krásu melodiky, no zároveň je ich celkové vyznenie modernejšie. V akých prvkoch si aranžér môže dovoliť upravovať a čo musí ponechať tak, aby sa zachoval naturel piesne a jej charakter?

Najdôležitejšia je podľa mňa dosiahnuť organickosť spracovania tradičnej melódie, jej prirodzeného vyznenia, frázovania, rytmickej štruktúry, melodických ozdôb a tomu podradiť celý aranžmán. My vlastne do samotnej melódie nezasahujeme. Naopak, využívame často rytmické a melodické zvláštnosti zápisu, či nahrávky a tie organicky spájame s prípadným nepravidelným, ale dúfame, že zaujímavým rytmicko – harmonickým pulzom. Objavujeme v starších, často modálnych melódiách, ktoré sa v novšej tradícii sprevádzali pravidelným harmonickým sledom, zložitejšie motivické štruktúry, ktoré harmonizáciou a rytmickým sprievodom zvýrazňujeme.

Väčšou mierou však zasahujem do textov. Pri mnohých piesňach, ľudovým tvorcom, žiaľ, len naznačenú, poetickú, alebo dramatickú situáciu v ďalších slohách dotvorím v danom nárečí a v danej poetike.

Pre mňa osobne sú krásne ľudovky, ktoré majú rozprávačský charakter. Nie všetci speváci ho však vedia dodržať a interpretovať uveriteľne. Zahrnuli ste do programu aj tento typ naratívnej piesne?

Áno, naratívnych piesní máme v programe viac, či už baladických, alebo žartovných. Recept na prirodzenosť pri ich interpretovaní je zamerať sa na ich obsah, na samotný príbeh, nie na prezentáciu vlastného hlasu, či ega. Staré formy ľudového spevu sú tohoto najlepším vodítkom, v speve starých ženičiek by ste nepríjemnú afektovanosť nenašli.

V dramaturgii budete striedať lyrické kusy, piesne plné melanchólie a intimity, no nebudú chýbať ani žartovné, veselé, s temperamentným rytmickým nábojom či dramatickejšie piesne. Ako ste pripravovali dramaturgiu?

Predstavoval som si ten čarovný priestor, zvážil akustické parametre a mierne som uprednostnil piesne z Gemera a z okolia Nitry.

Váš repertoár spája ľúbostné, baladické, svadobné a žatevné piesne so žartovnými a vojenskými motívmi. Dbáte v interpretácii o to, aby bol v každej piesni dodržaný charakter?

O našej snahe o hudobnú organickosť spracovania sme už hovorili, nespomenul som však dôležitosť zachovania vnútornej ekológie, inak povedané, povedomia funkčnosti danej piesne v živote ľudí v minulosti, teda k akému zvyku sa viazala, v akej akustickej, fyzicko - emotívnej situácii sa spievala, aký bol spoločenský status predpokladaného interpreta v minulosti, atď. Čiže už pri aranžovaní na tieto kontexty myslíme a potom sa nám už ľahšie darí udržať žiadaný obsahový charakter piesne.

Môžeme teda na koncertoch očakávať „mozaikovitý“ charakter world music?

Áno, vyplýva to z naozaj pestrého charakteru nášho repertoáru. Dúfame, že návštevníci našich nadchádzajúcich koncertov Pro musica nostra túto mozaiku, svojím emotívnym napojením na jej obsah, krásne doplnia.  

Zhovárala sa Zuzana Vachová

Foto: Zdenko Hanout, Jakub Dvořák, Hudobné centrum